8
Ʉmʉ mera ñero iidigore judio masa oparã dipuwaja moadiariñuma
Jesupʉ ĩgʉ seyaro ʉtãgʉgue Olivo waĩcʉdigʉgue waha wami. Gajinʉ Goãmʉ ya wihigue gʉa wabʉ daja. Jesu ejacʉ̃ ĩarã masa bajarã ĩgʉ pohro gamenerema. Erã gamenerecʉ̃ ĩgʉpʉ doanijagʉ erãre buhenʉgapʉ. Ĩgʉ eropa buhero watope judio masa buherã, fariseo masa mera iri wihigue nomeore aĩ ñajajama. Igo marapʉcʉquerego gajigʉ mera igo ñero iicʉ̃ bocajañorã erã igore. Eropa bocajarã igore Goãmʉ wihigue aĩ ñajama erã igore dipuwaja moadorerã. Aĩ ñajatuha árĩpehrerã gʉa ĩaro igore duhu nuguma. Duhunugu õpa arĩma Jesure.
—Buhegʉ, igo marapʉcʉgo árĩquerego gajigʉ mera ñero iigo iicʉ̃ bocajabʉ. Moise dorerire õpa ãhraa: “Ʉmʉ mera ñero iidigore ʉtã mera dea wejẽcãque,” arĩyoro Goãmʉ doreri. ¿Mʉca dohpa arĩ pepiri ire? arĩ serẽpima erã Jesure.
Jesu ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ peediarã iirima erã ĩgʉre weresãmorã. Erã eropa serẽpiquerecʉ̃ ta Jesupʉ muhmusiu dija, yebague ĩgʉ mujusĩru mera gojami. Eropigʉ erã eropa serẽpiniguicʉ̃ peegʉ Jesupʉ wahgã doaja, erãre weremi:
—Mʉa mera majagʉ ñero iibigʉ árĩgʉ igore ʉtã mera deanʉgaporo, arĩmi Jesu.
Eropa arĩtuha dipaturi muhrisiu dija, yebague gojami daja. Irire peerã igore aĩ ñajarinirãpʉ erã ñeri iirare guñarã, erã tĩrãpʉ wiria wamʉhtama. Erã pʉhrʉ erã mera majarã sã wiriapehrea wama. Eropigo nomeo dihta Jesu pohro dujanʉgamo. 10 Eropigʉ Jesu wahgã doaja, igore serẽpimi.
—¿Nohogue ãhriri erã? ¿Mʉre dipuwaja moadianirã mariri dohpaguere? arĩmi igore.
11 —Marima, opʉ, arĩ yʉhrimo igo.
—Yʉ sã dipuwaja moabeaa mʉre. Waque. Eropigo ñerire iinemobiricãque, arĩmi Jesu igore.
Jesu i yeba majarãre boyoro iro dopa Goãmʉre masicʉ̃ iimi, arĩ gojañumi Ñu
12 Dipaturi Jesu iri wihigue árĩrãre weremi:
—Boyoro iro dopa yʉhʉ i yeba majarãre Goãmʉre masicʉ̃ iiaa. Yʉre umupeogʉ Goãmʉ mera eropa árĩniguicãgʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ boyorogue árĩgʉ dopa ta õarire guñagʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ ñerire guñadiabeami, arĩ weremi Jesu.
13 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã fariseo masapʉ õpa arĩma.
—Mʉhʉ mʉ basi mʉ árĩricʉrire eropa arĩ were­nigui­maacãgʉ iiaa. Mʉ õpa arĩ wereniguiri ne waja mara, arĩma erã Jesure.
14 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi:
—Yʉhʉ, yʉ aridirore masia. Yʉ waboro sãre masia. Mʉapʉ ne irire masibeaa. Eropigʉ yʉ basi yʉ árĩricʉrire werequeregʉ iri yʉ werera diaye ta ãhraa. 15 Mʉa sihajaro mʉa sã ĩara dihtare masia mʉa. Eropirã mʉa yʉre werewʉaa. Yʉhʉ mʉa iro dopa ta werewʉabeaa. 16 Masa erã árĩricʉrire ĩagʉ yʉhʉ yujugʉ ta ĩhamasibeaa. Yʉ tamera yʉre obeodigʉ mera masia. Eropigʉ yʉhʉ masa erã árĩricʉrire diaye ta ĩha masia. 17 Mʉare doreri erã gojarapũ õpa arĩ werea: “Masa perã erã yujuro mera erã werecʉ̃ erã wereri diaye ta ãhraa,” arĩ were gojañuma. 18 Yʉre weregʉ mera gʉa perã ãhraa. Yʉhʉ, yʉ árĩricʉrire werea. Eropigʉ yʉ Pagʉ sã weremi yʉre. Ĩgʉ ta ãhrimi yʉre obeodigʉ, arĩmi Jesu.
19 —¿Nohogue ãhriri mʉ Pagʉ? arĩ serẽpima erã.
—Yʉre mʉa masibeaa. Yʉ Pagʉ sãre masibeaa. Yʉre masirã, yʉ Pagʉ sãre masiboaya, arĩ yʉhrimi Jesu erãre.
20 Jesu erãre buhegʉ eropa arĩ wereniguimi Goãmʉ wihigue erã niyeru apiri comoro pohro. Ĩgʉ ñero tariburisubu ejabiribʉ dohpa. Eropirã erã mera ĩgʉ árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉre ñeabirima.
Yʉ waboroguere mʉapʉ wamasisome, arĩñumi Jesu
21 Dipaturi masa mera gʉa árĩrisubu Jesu erãre weremi daja:
—Yʉ aridirogue wagʉca. Yʉ wara pʉhrʉ yʉre amarãca mʉa. Yʉ waboroguere mʉapʉ wamasisome. Eropirã mʉa ñeri dipuwajacʉrã sĩrirãca, arĩ weremi Jesu.
22 “Yʉ waboroguere mʉapʉ wamasisome,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã,
—¿Ihĩ ĩgʉ basi wejẽ sĩrigʉcuri eropa arĩgʉ? arĩma judio masa erã basi.
23 Erã basi erã eroparĩcʉ̃ Jesu weremi erãre:
—Mʉapʉ i yeba majarã ãhraa. Yʉpʉ ʉmaro majagʉ ãhraa. I yeba dehyoanirã ãhraa mʉapʉ. Ʉmarogue aridigʉ ãhraa yʉpʉ. 24 Mʉare yʉ árĩricʉrire yʉ werecʉ̃ “Diaye árĩbeaa,” mʉa arĩrã, mʉa ñeri dipuwajacʉrã sĩrirãca mʉa. Eropigʉ “Mʉa ñeri dipuwajacʉrã sĩrirãca,” arĩrabʉ mʉare, arĩmi Jesu erãre.
25 —¿Noano ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpima erã.
—Neguere yʉ mʉare arĩdiro dopa ta ãhraa yʉhʉ. 26 Mʉare yʉ wereburi wʉaro dʉhyania. Eropiro mʉa ñeri dipuwajare mʉare yʉ wereboro wʉaro dʉhyaa dohpa. Eropigʉ yʉre obeodigʉre yʉ peerare i yeba majarãre werea. Ĩgʉ werera diaye ta ãhraa, arĩmi Jesu erãre.
27 “Yʉre obeodigʉ,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã “Mari Pagʉ árĩcumi,” arĩ pepibirima erã. 28 Erã eropa arĩ pepibiricʉ̃ ĩagʉ Jesu weremi erãre:
—Yʉre masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre mʉa crusa mera pabia aĩ wahgũ nugurãca. Mʉa eropa iirã, “Ĩgʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ta ãhrimi,” arĩ masirãca yʉre. Eropirã yʉ gamero dopa ta iibigʉ yʉ árĩrire masirãca. Eropirã yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre ĩgʉ buhera dihtare weregʉ yʉ árĩcʉ̃ sãre masirãca mʉa. 29 Eropigʉ yʉre obeodigʉpʉ yʉ mera ãhrimi. Ĩgʉ gamerire ʉmʉri nʉcʉ iiniguia. Eropigʉ ĩgʉ yʉre ne cóãbeami, arĩmi Jesu.
30 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã masa bajarã ĩgʉre umupeoma.
Goãmʉ porãre, ñerire iirã sãre wereñumi Jesu
31 Eropirã gajirã judio masa Jesure umupeoma. Eropigʉ Jesu erãre weremi:
—Yʉ dorerire iipehorã árĩrã, diaye ta yʉ buherã ãhraa mʉa. 32 Eropirã diaye ta masirãca mʉa. Diaye árĩrire masirã, ñero iirire duhumasirãca. Eropirã pohro majarã wiunirã iro dopa árĩrãca mʉa, arĩmi Jesu erãre.
33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã õpa arĩ yʉhrima daja:
—Gʉapʉ iribojegue majagʉ mʉrʉ Abrahã pãramerã árĩturiarãgue ãhraa. Eropirã ne gajirã pohro majarã árĩbeaa gʉa. Eropigʉ “Pohro majarã wiunirã iro dopa árĩrãca,” arĩgʉ ¿dohpa arĩgʉ eropa arĩri mʉhʉ? arĩ serẽpima erã Jesure.
34 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu õpa arĩmi erãre:
—Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Árĩpehrerã ñerire iirãpʉ erã ñeri iirire duhumasibeama. Eropiro iri ñeripʉ erãre dorea. Eropa árĩrã árĩrã pohro majarã iro dopa ãhrima erã. 35 Pohro majagʉpʉ ĩgʉ opʉ magʉ iro dopa árĩbeami. Doreri opabeami. Iri wihi majagʉ magʉpʉ ʉmʉri nʉcʉ diaye ta ĩgʉ pagʉ doreri opami. 36 Yʉhʉ Goãmʉ magʉ ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ doreri opaa. Eropirã mʉa ñerire yʉ duhucʉ̃ iinirã árĩrã diaye ta ñerire duhunirã árĩrãca mʉa. 37 Abrahã mʉrʉ pãramerã árĩturiarã mʉa árĩcʉ̃ masia. Eropa árĩquererã ta yʉ wereripʉre peediabeaa mʉa. Eropirã yʉre wejẽdiaa mʉa. 38 Yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre masicʉ̃ iirare werea mʉare. Yʉ eropa werequerecʉ̃ ta mʉa pagʉ ĩgʉ doreripʉre iiaa mʉa sã, arĩmi Jesu erãre.
39 —Abrahã mʉrʉ iribojegue majagʉ gʉa pagʉ mʉrʉ árĩmʉripʉ, arĩ yʉhrima erã.
Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi:
—Abrahã mʉrʉ porã árĩrã ĩgʉ iidiro dopa ta iiboaya mʉa. 40 Goãmʉ yʉre diaye ĩgʉ wererire mʉare yʉ werequerecʉ̃ ta yʉre wejẽdiaa mʉa. Abrahã mʉrʉpʉ ne eropa iibiridi árĩmi. 41 Mʉa pagʉ ĩgʉ iidiro dopa ta iiaa mʉa, arĩmi Jesu erãre.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã yʉhrima:
—Mojoto diribiridigo porã árĩbeaa gʉa. Yujugʉ ta ãhrimi gʉa pagʉ. Ĩgʉ ta ãhrimi Goãmʉ, arĩma erã.
42 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhrimi:
—Goãmʉ mera majagʉ árĩdigʉ ta õguere aribʉ yʉhʉ. Eropirã Goãmʉ mʉa Pagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ yʉre mahiboaya mʉa. Yʉ gamero aribiribʉ yʉ tamera. Yʉ Pʉ Goãmʉ ĩgʉ obeocʉ̃ aribʉ õguere. 43 ¿Duhpirã yʉ wereniguirire peebeari mʉa? Yʉ wererire yujuro bojebeaa mʉa. Eropirã peebeaa mʉa. 44 Mʉa pagʉpʉ watĩ ãhrimi. Eropirã watĩ ĩgʉ gameripʉre iidiaa mʉa. I yeba negohraguere árĩnʉgacʉ̃gue, dohpague sãre ĩgʉ masare wejẽgʉ ãhrimi. Ĩgʉre diaye maja ne mara. Eropigʉ ĩgʉ ne diaye majare wereniguibeami. Ĩgʉ negohraguere gʉyanʉgadigʉ árĩmi. Eropigʉ ĩgʉ eropa gʉyaniguigʉ árĩgʉ, gʉyarire weremi. 45 Yʉpʉ diaye majare werea mʉare. Eropa yʉ werecʉ̃ peebeaa mʉa. 46 “Mʉhʉ ñero iigʉ ãhraa,” arĩmasibeaa mʉa yʉre. ¿Diaye mʉare yʉ werequerecʉ̃ ta duhpirã peebeari mʉa? 47 Goãmʉ porãpʉ ĩgʉ wereniguirire peema. Ĩgʉ porã árĩbirã ĩgʉ wereniguirire peebeama, arĩmi Jesu erãre.
Abrahã mʉrʉ ĩgʉ árĩboro core Cristo árĩmʉhtatuhañumi
48 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã judio masa ĩgʉre õpa arĩma:
—“Mʉhʉ Samaria majagʉ ãhraa. Eropigʉ watĩ mera goroweregʉ ãhraa mʉhʉ,” gʉa arĩra diaye ta ãhraa, arĩma erã Jesure.
49 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhrimi Jesu:
—Goroweregʉ árĩbeaa yʉhʉ. Yʉ Pagʉre umupeoa. Mʉapʉ yʉre umupeobeaa. 50 Yʉre masa erã umupeorire amabeaa yʉhʉ. Yʉ Pagʉpʉ yʉre umupeocʉ̃ gahmemi masare. Ĩgʉ tamera yʉ árĩricʉrire õaro ĩha masigʉ eropa ta umupeodoremi. Eropigʉ yʉ Pagʉ erã yʉre gamebiriri dipuwaja, dipuwaja moagʉcumi. 51 Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Yʉ dorerire iigʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera eropa árĩniguicãgʉcumi, arĩmi Jesu.
52 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã õpa arĩma erã:
—Dohpague tamerare mʉ watĩ mera goroweregʉ árĩcʉ̃ gʉa õaro masia. Abrahã mʉrʉ sĩria wañumi. Goãmʉ yare weremʉhtanirã sã sĩria wañuma iribojegue. Eropigʉ “Yʉ dorerire iigʉ ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ mera eropa árĩ­niguigʉcumi,” arĩgʉ, ¿dohpa arĩgʉ eropa arĩri mʉhʉ? 53 ¿Gʉa ñecʉ mʉrʉ tauro turari mʉhʉ? Ĩgʉ, Goãmʉ ya weremʉhtanirã sã sĩria wañuma iribojegue. ¿Mʉpʉ nihino ãhriri eropa arĩ wereniguigʉ? Mʉ eropa arĩro dopa árĩbeaa mʉhʉ, arĩma erã.
54 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu werenemomi:
—Yʉhʉ yʉ basire umupeodoreri duhpiburi árĩbeaa. Yʉ Pagʉpʉ yʉre umupeodoregʉ ãhrimi ĩgʉ. “Gʉa Pagʉ” mʉa arĩgʉpʉ yʉ Pagʉ ta ãhrimi. 55 Mʉapʉ yʉ Pagʉre ne masibeaa. Yʉhʉ ĩgʉre masia. “Ĩgʉre masibeaa,” arĩgʉ mʉa iro dopa ta gʉyaricʉgʉ árĩboaya yʉhʉ. Diaye ta ĩgʉre masia. Eropigʉ ĩgʉ dorerire iiaa. 56 I yebaguere yʉ árĩboro coregue mari ñecʉ mʉrʉ Abrahã mʉrʉ masimʉhtatuhamʉriñumi yʉre. Eropa masigʉ ĩgʉ mucubirimʉriñumi, arĩmi Jesu.
57 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã yʉhrima:
—Abrahã mʉrʉ iribojegue majagʉ ãhrimi. Mʉpʉ cincuenta bojori opanibeaa. ¿Eropigʉ mʉhʉ ĩgʉ mʉrʉre duhpigʉ ĩha masiboyuri? arĩma judio masa ĩgʉre.
58 —Diaye mʉare arĩgʉ iiaa. Abrahã ĩgʉ árĩboro core yʉpʉ árĩmʉhtatuhabʉ, arĩmi Jesu erãre.
59 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã ʉtãyerire aĩ ĩgʉre deadiarima. Erã eropa deadiaquerecʉ̃ ta Jesupʉ Goãmʉ wihigue árĩdigʉ duhri wiria wami.