13
—Goãmʉ wihi cóãsũroca, arĩ yuñumi Jesu
Mt 24.1-2; Lc 21.5-6
Eropigʉ Goãmʉ wihiguere erã wiriacʉ̃ ĩagʉ yujugʉ erã buherã mera majagʉ õpa arĩpʉ:
—Buhegʉ, ĩaque. I wihi Goãmʉ wihi maja wiri ʉtã mera erã iira wiri õari wiri ãhraa, arĩpʉ ĩgʉ.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu werepʉ erãre:
—I wihi maja wiri dohpaguere ĩaraa mʉa. I wihi árĩpehreri mari ĩara i ʉtã sã cohmopehrea waroca. Ne yujuye ʉtãye dujasome iri wiri maja, arĩpʉ Jesu.
I ʉmʉ pehreborore wereñumi
Mt 24.3-28; Lc 21.7-24; 17.22-24
Eropi Jesu Olivo waĩcʉdigʉ ʉtãgʉgue Goãmʉ wihi diaye maja árĩdigʉgue ejapʉ. Ero doapʉ. Ero Pedro, Santiago, Ñu, Andre mera erã seyaro árĩrã, erã ĩgʉre serẽpiñorã:
—Wereque gʉare. ¿Dohpárĩcʉ̃ eropa warocuri mʉ arĩdiro dopa waro? ¿Pehreburinʉ coregãre dohpa wanʉgacʉ̃ ĩarãcuri gʉa? arĩ serẽpiñorã erã Jesure.
Jesu yʉhripʉ:
—Õaro ii yuque mʉa. Eropirã gajirã erã gʉyarire peebiricãque mʉa. Bajarã masa “Cristo ãhraa yʉhʉ,” arĩ gʉyarã árĩrãcoma. Erã eropa gʉyacʉ̃ peerã masa bajarã Goãmʉ yare duhurãcoma.
Mʉa pohrogã gajirã masa erã gamewejẽcʉ̃ peerãca. Eropirã yoarogue majarã erã sã erã gamewejẽcʉ̃ peebeorãca mʉa. Eropa peequererã ta ne irire wʉaro bʉjawere pepibiricãque. Eropa wamʉhtaroca. Eropa wacʉ̃ pehreburinʉ dʉhyaniroca dohpa. Irisubure yuju yeba majarã gaji yeba majarã mera gamewejẽrãcoma. Eropirã yujugʉ opʉ yarã gajigʉ opʉ yarã mera gamewejẽrãcoma. Eropiro bajasuburi i yeba ñohmeroca. Eropirã bajarã masa oa mera sĩrirãcoma. Eropa ñero tariquerecʉ̃ i yeba majarãre tauro erã ñero tariboro dʉhyaa dohpa. Ñero tarinirãcoma dohpa.
Õpa wacʉ̃ ĩarã mʉa basi õaro iique. Gajirã mʉare ñeha ñero iidorerã orãcoma gajirã oparãre. Eropirã mʉa acawererã judio masa erã buheri wirigue sãre mʉare parãcoma. Eropirã macari majarã oparã pohrogue, erã tauro oparã pohrogue sãre aĩgãrãcoma mʉare mʉare dipuwaja moamorã. Eropirã erã mʉare erã pohrogue aĩgãcʉ̃ yaha buherire wererãca mʉa erã sãre. 10 Eropiro pehrerinʉ árĩboro core árĩpehrerãre õari buherire weresũroca. 11 Eropirã mʉare dipuwaja moadorerã erã oparã pohrogue erã aĩgãcʉ̃, erã oparãre mʉa wereniguiburire wʉaro pepibiricãque. Mʉare erã serẽpicʉ̃ mʉa yʉhriburire Goãmʉ mera masirãca. Eropa masirã mʉa gamero wereniguisome mʉa. Espíritu Santopʉ mʉare wereniguicʉ̃ iigʉcumi. 12 Irisubure erã tĩrã erã pagʉ porãre Jesu yarã erã árĩcʉ̃ ĩha erãre wejẽdorerã oparãre wiarãcoma. Gajigʉpʉ ĩgʉ tĩgʉre wejẽdoregʉ oparãre wiagʉcumi. Eropi erã pagʉ sʉmarã erã porã Jesu yarã erã árĩcʉ̃ ĩha erãre wejẽdoregʉ oparãre wiarãcoma. Eropirã erã porãpʉ erã pagʉ sʉmarãre erã Jesu yarã árĩcʉ̃ ĩha wejẽdorerã wiarãcoma erã oparãre. 13 Yʉre mʉa umupeora dipuwaja mʉare masa árĩpehrerã ĩhaturirãcoma. Eropa mʉare erã ñero iiquerecʉ̃ ta, mʉare erã ñero iirare yujuro bojerã, yʉre duhubiricʉ̃ Goãmʉ mʉare taugʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ pohrogue mʉare opagʉcumi.
14 “Eropirã ñetariagʉre Goãmʉ yare goroweogʉre ĩarãca mʉa. Goãmʉ wihigue ĩgʉ niguicʉ̃ ĩarãca. Ero ĩgʉre árĩbiricãro gahmea. Iribojegue Goãmʉ yare weremʉhtayugʉ Daniel ĩgʉre were gojañumi. (Irire buhegʉ peeporo). Ero ĩgʉ niguicʉ̃ ĩarã Judea yebague árĩrãpʉ ʉtã yucʉgue oma duhrigã waporo. 15 Irisubure masa ñero tarirãcoma. Eropirã yojaro mera waporo. Irisubure erã wiri weca maja pʉʉrigue árĩrã wihi pohecaguere erã yare aĩrã wabiricãporo. 16 Eropirã irisubure gajirã erã poerigue árĩrã erã ya suhrire wihigue árĩri suhrire aĩrã dujabiricãporo. 17 Irisubure nijiposã nome, erã porã mihrirãre oparã nome sã mojomorocʉrã nome dujarãcoma. 18 Eropirã õpa serẽque Goãmʉre: “Puhiró árĩcʉ̃ eropa wabiricãporo,” arĩ serẽque ĩgʉre. 19 Irinʉrire masa ñero tarirãcoma. I yebare ĩgʉ ĩhacũnugura pʉhrʉ masa erã ñero tariri árĩmʉriyoro. Iri eropa árĩquerecʉ̃ ta árĩpehreri pũriri erã ñero taridiro tauro masa ñetariaro tarirãcoma pehrerinʉ coregãre. Eropa ñero erã tarira pʉhrʉ dipaturi eropa ñero tarisome i yeba pare. 20 Eropigʉ Goãmʉ i ñero taririnʉrire bajamenʉrigã árĩcʉ̃ iigʉcumi. Ĩgʉ eropiibiricʉ̃ ne yujugʉ masʉ taribiribocumi. Eropigʉ ĩgʉ beyenirã erã tariborore bajamenʉrigã ñero taririre apigʉcumi Goãmʉ.
21 Irisubure gajirãre pee masi ĩaque. “Õho ãhrimi Cristo,” erã arĩcʉ̃ erãre peebiricãque. “Ero ãhrimi Cristo,” erã arĩcʉ̃ sãre peebiricãque. 22 “Cristo ãhraa,” arĩ gʉyarã, “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩ gʉyarã árĩcãrãcoma irisubure. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ beyenirãre gʉyarã erã deyoro moarire ii ĩhmurãcoma. Goãmʉ yare erã cóãcʉ̃ iidiarã iirãcoma erã gʉyari masa. 23 Ire árĩpehrerire wereyumʉhtaa mʉare iri eropa waboro core. Eropirã õaro pee masi yuque mʉa, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre.
Jesu i yebaguere ĩgʉ dujariborore wereñumi
Mt 24.29-35, 42-44; Lc 21.25-36
24 Eropa arĩtuhagʉ õpa arĩ werepʉ Jesu erãre:
—Irinʉri erã ñero tarira pʉhrʉ, abe ʉmʉ majagʉ, ñami majagʉ sã boyo duhurãcoma. 25 Erã eropa wacʉ̃, necã dipuru yuhridijariroca. Eropiro ʉmaro maja sã yeba sã bʉrigã ñohmeroca. 26 Irisubu ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ arigʉca. Eropiro ʉmarogue yʉ turari mera yʉ gosesiriri mera ʉmaro maja imica weca i yebaguere yʉhʉ dujaricʉ̃ ĩarãcoma masa. 27 Eropigʉ yaharã anyuare árĩpehrero i yebaguere obeogʉra. Eropirã árĩpehreroguere waha yaharãre yʉ beyenirãre gameneorãcoma yʉ pohrogue.
28 “Higueragʉ irigʉ waricʉrire ĩarã masia mʉa. Irigʉ yucʉgʉ pũricʉcʉ̃ ĩarã, “Bojori merogã dʉhyaa,” arĩ masia mʉa. 29 Eropa ta irigʉ waro dopa ta masique mʉa. I árĩpehreri yʉ arĩra iri eropa wacʉ̃ ĩarã, “Cristo dujariboro merogã dʉhyaa,” arĩ masique mʉa. 30 Diaye ta arĩgʉ iiaa mʉare. Irisubu majarã erã sĩriboro core árĩpehreri yʉ arĩdiro dopa waroca. 31 Ʉmaro i yeba sã pehrea waroca. Yʉ wereniguiripʉ ne pehresome. Árĩpehreri yʉ arĩdiro dopa ta eropa waha ojogorocʉroca.
32 “Irinʉre yʉ dujariburinʉre, iri hora sãre ne masibeaa yʉhʉ. Anyua sã irire ne masibeama. Masa sã ne masibeama. Yʉ Pagʉ dihta yʉ dujariburinʉre masimi.
33 “Mʉa sã irinʉre masibeaa. Eropirã õaro guñatura coreque. Goãmʉre serẽque. 34 Õpa coreque mʉa. I queoriñe mera irire mʉare buhegʉra. Wihi opʉpʉ yoarogue ĩgʉ curiro dopa ta ãhraa i. Ĩgʉ ĩgʉ waboro coregã ĩgʉ pohro majarãre ĩgʉ wihire coredoremi. Yujurãyerire ĩgʉ mohmerire apimi. Yujugʉre wihi disiporo ĩhadibudoregʉre õaro coredoremi ĩgʉ dujariborore. 35 Eropigʉ wahámi. Ĩgʉ pohro majarãpʉ ĩgʉ dujariburinʉre ne masibeama. Ĩgʉ ñamica o ñami deco, cãreña ĩgʉ wererisubu o boyoro ĩgʉ aribocumi. Erã õaro ĩhacorebiricʉ̃ ĩgʉ guñaña mariro arigʉ erãre carĩrãre bocabocumi. Wihi opʉre erã ĩgʉ dujariburinʉre erã masibiro dopa ta mʉa sã yʉ dujariburinʉre masibeaa. Eropirã yʉre õaro guña coreque. 36 Guñaña mariro yʉ eraborore masirã, õaro guña coreque. Yʉ dorerire yahare eropa iiniguirã árĩque. Eropirã yʉre õaro coreque. 37 Eropigʉ mʉare yʉ arĩro dopa ta árĩpehrerãre eropa arãa. Õaro guña coreque, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre.