2
Jesu dʉpʉ bʉhadigʉre õagʉ wacʉ̃ iiñumi
Mt 9.1-8; Lc 5.17-26
Bajamenʉri pʉhrʉ Jesu Capernaumgue dujaa wapʉ. Wihigue ĩgʉ árĩcʉ̃ masa masiñorã. Eropirã masa ero bajarã gamenere iri wihire ʉjʉtʉria waha disiporogue wirinʉgajañorã. Eropigʉ Jesu erãre õari buherire werepʉ. Eropirã gajirã sã Jesu pohro ejariñorã. Erã wapicʉrã ʉma dʉpʉ bʉhadigʉre aĩ ejañorã. Eropa ejarã masa bajarã árĩcʉ̃ ĩarã Jesu pohrogue aĩ ñajamasibiriñorã. Eropirã erã dʉpʉ bʉhadigʉre aĩ muju wihi weca aĩ weasiri ñajaa Jesu ĩgʉ niguiro weca pihri dijuñorã. “Jesu ihĩ ĩgʉ dorecʉrire taricʉ̃ iigʉcumi,” arĩ pepiñorã erã. Erã eroparĩ pepicʉ̃ masigʉ Jesupʉ dorecʉgʉre õpa arĩ werepʉ:
—Mahgʉ, mʉ ñero iirare cóãtuhabʉ, arĩpʉ Jesu dʉpʉ bʉhadigʉre.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erogue doarã judio masare buherãpʉ erã basi õpa arĩ pepiñorã: “Ihĩ eropa arĩ were­nigui­biricãporo. Goãmʉre ñero wereniguigʉ iimi ihĩ. Ĩgʉ masʉ mari iro dopa árĩgʉ ãhrimi ĩgʉ sã. Eropigʉ ĩgʉ mari ñero iirare cóãmasibeami. Goãmʉ dihta masa erã ñero iirire cóãmasimi,” arĩ pepiñorã erã. Erã eropa arĩ pepicʉ̃ ĩagʉ, Jesu erã pepirire masigʉ õpa arĩpʉ erãre:
—¿Duhpirã mʉa eropa arĩ pepiri? “Mʉ ñero iirare cóãtuhabʉ,” yʉ arĩcʉ̃ pee “Gʉyaricʉgʉ ãhrimi,” arãa mʉa yʉre masibiriquererã ta. Ihĩ dʉpʉ bʉhadigʉre “Wahgã­nʉgajaque,” yʉ arĩcʉ̃ ĩgʉ wahgãnʉgajacʉ̃ ĩarã yʉ arĩra diaye árĩcʉ̃ masirãca mʉa. 10 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩgʉ i yebaguere masa erã ñero iirire cóãmasia yʉhʉ. Mʉa irire masiboro dopa ĩgʉre wahgãnʉgajacʉ̃ iigʉra, arĩpʉ Jesu judio masare buherãre.
Eropa arĩtuhaja dʉpʉ bʉhadigʉre õpa arĩpʉ:
11 —Mʉre arĩgʉ iiaa: Wahgãnʉgajaque. Curique. Mʉ pũgʉre aĩ waque mʉ ya wihigue, arĩpʉ ĩgʉre Jesu.
12 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ dʉpʉ bʉhadigʉpʉ wahgãnʉgaja, ĩgʉ pũgʉre aĩ árĩpehrerã masa erã ĩhuro wiria waha wapʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ĩarã erã árĩpehrerã ĩhamaria wañorã.
—Goãmʉ õagʉ turagʉ ãhrimi. Ne õpa iirire ĩabirimʉrabʉ mari, arĩñorã erã basi.
Jesu Levíre ĩgʉ mera majagʉ árĩbure sihuñumi
Mt 9.9-13; Lc 5.27-32
13 Eropi dipaturi Jesu ditaru tʉrogue wapʉ. Eropigʉ masa bajarã ĩgʉ pohrogue eja gamenerecʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ erãre buhepʉ. 14 Eropa iituha, erogue árĩdigʉ wagʉ, Levíre Alfeo magʉre ĩgʉ mohmeri taribugue bocajapʉ. Gajirã mera oparã ya árĩburire wajasea corerã mera árĩpʉ Leví. Ĩgʉre bocajagʉ õpa arĩpʉ:
—Yʉ mera majagʉ árĩbu arique mʉhʉ, arĩpʉ Jesu Levíre.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Levípʉ wahgãnʉgaja Jesu mera waha wapʉ.
15 Pʉhrʉ ĩgʉ ĩgʉ buherã mera Leví ya wihire mesague ba doacʉ̃ bajarã wajasea corerã “Ñero iirã ãhrima,” masa erã arĩrã erã mera ba doañorã. 16 Erogue erã doara pʉhrʉ, gajirã judio masare buherã, fariseo masa sã Jesu ñero iirã mera ĩgʉ bacʉ̃ ĩañorã. Eropa ĩarã õpa arĩñorã:
—¿Duhpigʉ ñero iirã wajasea corerã mera bahari Jesu? arĩ serẽpiñorã judio masare buherã Jesu buherãre.
17 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhripʉ Jesupʉ:
—Dorecʉrã dihta duhturure ahmama. Dorecʉrã duhturure amaro dopa ta “Ñegʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩrã yʉre amarãcoma. Eropigʉ “Ñegʉ ãhraa,” arĩrã dihtare erã ñero iirare bʉjaweredore õaripʉre gohrotocʉ̃ iigʉ aribʉ yʉhʉ. Erã basi “Õarã ãhraa gʉa,” arĩ pepirãpʉre itamugʉ aribiribʉ, arĩpʉ Jesu erãre.
Ba duhurire serẽpiñuma gajirã Jesure
Mt 9.14-17; Lc 5.33-39
18 Irisubure Ñu buherã, fariseo masa sã Goãmʉre umupeomorã ba duhumʉriñorã. Eropirã masa Jesu pohro eraa ĩgʉre serẽpiñorã.
—Erã Ñu buherã, fariseo masa buherã sã Goãmʉ ya árĩburire iirã, ba duhumʉrama. ¿Duhpirã mʉ buherãpʉ ba duhubeari? arĩñorã erã Jesure.
19 Erã eroparĩcʉ̃ pee Jesu erãre õpa arĩ yʉhripʉ:
—Õpa ãhraa iri: Mojoto diridigʉ ĩgʉ bosenʉre iicʉ̃ ĩgʉ mera majarã bʉjawererã ba duhurã iibeama. Ĩgʉ mera árĩrã mucubiri barã iima. Eropa ta yʉ buherã sã yʉ mera árĩrã ba duhumasibeama. 20 Yujunʉ Goãmʉ yʉre aĩcãgʉcumi. Eropa ĩgʉ aĩgãra pʉhrʉ yʉ buherã mera árĩsome yʉhʉ. Eropirã irisubugue tamerare yʉ buherã ba duhurãcoma, arĩpʉ Jesu.
21 Erã iribojegue maja buheri mera mama buheri mera erã buhe morediacʉ̃ ĩagʉ õpa arĩ werenemopʉ Jesu werenigui queori mera:
—Ne mama gasiro suhri gasiro mera mʉrañe suhrirore seretu masiya mara. Eropiicʉ̃ mama gasiro mari coera pʉhrʉ mʉrañere suhrirore taragameneo, wʉatariaro yehguecʉ̃ iiaa. Eropa ta mama buherire mʉra buheri mera wapi moa buhebiricãro gahmea. 22 Eropirã ne igui decore imisĩri decore waibʉgʉ gasiro ajurore mʉra ajurore pisãbiricãro gahmea. Eropiro igui deco pahmutarirogue mʉra ajurore yehgue dija wahaa. Iri ajuro yehguecʉ̃ igui deco sã cohmo, ajuro sã cohmoa wahaa. Eropirã igui decore mama ajuro mera pisãro gahmea. Eropiicʉ̃ igui deco sã cohmobeaa. Ajuro sã cohmobeaa. Eropa ta mama buheri, mʉra buheri mera more buhebiricãro gahmea, arĩ buhepʉ Jesu erãre.
Sabado árĩcʉ̃ Jesu buherã trigo pororire tʉrĩñuma
Mt 12.1-8; Lc 6.1-5
23 Gajinʉ Sabado árĩcʉ̃ Jesu sã trigo pohegue ĩha taria wañorã. Erogue tariarã ĩgʉ buherãpʉ trigo pororire tʉrĩ tari wahgãñorã. 24 Erã eropiicʉ̃ ĩarã õpa arĩñorã fariseo masa Jesure:
—Peenique gʉare. ¿Duhpirã mʉ buherã Sabadonʉ mari soorinʉ árĩquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ mohmedorebiririnʉre mohmeri erã? Mari dorerire tarinʉgarã iima, arĩñorã erã Jesure.
25-26 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ yʉ buherã tarinʉgarã iibeama arĩgʉ õpa arĩpʉ erãre:
—Iribojegue Davi ĩgʉ mera majarã mera oaboagʉ Goãmʉ wihigue ñaja iri wihi árĩri panre Goãmʉ ya panre bañumi. Eropigʉ ĩgʉ mera majarã sãre badoregʉ iri panre oñumi. Iri panre pahia dihtare badorera árĩyoro. Goãmʉ doreri gajirãre iri panre badorebiriyoro. Irisubure Abiata waĩcʉgʉ pahia opʉ árĩñumi. ¿Davi sã irire erã iirare Goãmʉ yare erã gojarare buhebirari mʉa? Davi iri panre bagʉ Goãmʉre tarinʉgagʉ iibiriñumi. Dohpagãre yʉ buherã sã i trigo yerire tʉrĩ barã Goãmʉre tarinʉgarã iibeama, arĩpʉ Jesu.
27 Eropa arĩtuhaja õpa arĩnemopʉ:
—Goãmʉ masare iituhajagʉ soorinʉre doreñumi “Masa sooporo,” arĩgʉ. Eropa iigʉ masa inʉre iiburire weregʉ ãhrimi. Masapʉ inʉre erã iiburire wererã árĩbeama. 28 Eropigʉ yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ inonʉ soorinʉ sãre masa erã iiburire doremasia, arĩpʉ Jesu erãre.