17
Jesús uyembɨambɨe
(Mr 9.2-13; Lc 9.28-36)
Seis ara ma uasa yave, Jesús güɨraa Pedro, Jacobo jare Juan - jae co Jacobo tɨvɨ - ĩru reta ipɨte güi penti ɨvɨtu guasu ɨvate vae re. Jare joco pe uyembɨambɨe jae reta jovai. Jova jembipe guarasɨ jembipe rami, jare jemimonde tĩ asɨ jare uvera. Jare uyecuaa chupe reta Moisés jare Elías uyemɨngueta ñugüɨnoi Jesús ndive. Jayave Pedro jei Jesús pe:
—OreYa, icavi co ñaĩ vaerã cua pe. Nde ndipota yave, turuyapo cua pe mbapɨ guarasɨ̃a ñanaroquɨ pegua, penti nembaerã, penti Moisés peguarã jare penti Elías peguarã —jei.
Pedro uyemɨngueta oĩ rambueve, amapɨ̃tu jembipe vae umɨguarasɨ̃a reta, jare amapɨ̃tu güi uyendu ñee.
—Cua co jae cheRaɨ aau ete vae. Chembɨyerovia ete. Piyapɨsaca jese —jei.
Jare Jesús jemimboe reta cua uyandu yave, oa ɨvɨ re. Echa'ã uquɨye ete reta. Jayave Jesús ou oñono ipo jese reta jare jei:
—Pepũa. Agüɨye pequɨye.
Jare umae reta ye yave, uecha'ã ma quía jae reta ndive, jaeño Jesús.
Jare ɨvɨtu guasu güi ugüeyɨ yugüeru rambueve, Jesús oyocui reta:
—Agüɨye pemɨmbeu quía pe cua peecha vae, ndei che cuimbaerã ayeyapo vae aicove ye ayu umanocue vae reta ipɨte güi mbove.
10 Jayave jemimboe reta upɨrandu chupe:
—¿Maera pa jei mboroyocui re oporomboe vae reta Elías rani co outa?
11 —Añete Elías rani co outa —jei Jesús—, jare opaete uyapɨcatuta. 12 Ẽrei che jae peve, Elías ou ma co, jare Israel pegua reta uicuaa'ã. Jáeramo uyapo reta chupe jae reta uipota vae. Jae ramiño vi jae reta uiporaracata cheve —jei.
13 Jayave Jesús jemimboe reta uicuaa jae imiari oĩ chupe reta Juan upurumbɨbautizase vae re.
Jesús umbɨgüera cunumi aña oya jese vae
(Mr 9.14-29; Lc 9.37-43)
14 Jare yugüeru uvãe yave jeta ñugüɨnoi vae pe, penti cuimbae ou oovãiti Jesús. Uyeatɨca jae jovai, jare jei chupe:
15 —CheYa, iparareco cheraɨ. Echa'ã imbaerasɨ iñãca pe jare uiporara oĩ. Jeta vese ma oa tata pe. Oa vi ɨ pe —jei—. 16 Aru nderemimboe reta pe umbɨgüera vaerã tẽi, ẽrei jae reta ipuere'ã —jei.
17 Jayave Jesús jei joco pe ñugüɨnoi vae reta pe:
—Yavai pe reta cua ɨvɨ pe pico vae pepurugüɨrovia vaerã. ¿Quirãi regua ra apɨtata pe reta ndive? ¿Quirãi regua ra arupɨata peve? Peru cheve cua pe jocua cunumi —jei.
18 Jayave Jesús uñeengata aña pe, jare aña usɨrɨ cunumi güi. Jare jupivoiño cunumi ucuera.
19 Jayave Jesús jemimboe reta yugüeru Jesús oĩ vae pe upɨrandu chupe, jae retaño jae ndive ñugüɨnoi yave:
—¿Maera pa ore orepuere'ã numbɨsɨrɨ aña?
20 —Pepurugüɨrovia'ã ramo —jei Jesús chupe reta—. Añete che jae peve, aramoi pepurugüɨrovia michi ete penti mostaza jãɨcue michi-raɨ vae rami. Ẽrei jocua nunga mburugüɨrovia penoi yave, pepuereta pere cua ɨvɨtu guasu pe: ‘Ecua cua güi epɨta joco pe’, jare oota co. Ndarau mbae yavai peve —jei—. 21 Ẽrei ndarau pepuere pembɨsɨrɨ cua nunga aña, jaeño piyerure yave Tumpa pe piyecuacu reve tembíu güi —jei.
Jesús umɨmbeu ye umanota co
(Mr 9.30-32; Lc 9.44-45)
22 Jare Galilea pe ñugüɨnoi rambueve, Jesús jei jemimboe reta pe:
—Che cuimbaerã ayeyapo vae penti vae chemeeta ĩru vae reta pe. 23 Jae reta cheyucata. Ẽrei amano ma yave, mbapɨ ara rupi aicove yeta ayu umanocue vae reta ipɨte güi —jei.
Jayave jemimboe reta ipɨatɨtɨ tuicha.
Mburuvicha ocovara vae
24 Jare Capernaum pe yugüɨraa uvãe yave, mburuvicha peguarã ocovara vae reta yugüeru upɨrandu Pedro pe:
—¿Umbɨepɨ pa pemboe vae mburuvicha ocovara vae?
25 —Umbɨepɨ —jei Pedro chupe reta.
Jare uique yave tenta pe, Jesús jei Simón Pedro pe:
—Simón, mburuvicha ɨvɨ pegua reta ocovara ĩru vae reta pe. ¿Ocovara reta vi pa taɨ reta pe ani ĩru vae reta peño? ¿Mbae pa ndepɨa pe ndiyemɨngueta cua re? —jei.
26 —Ĩru vae reta peño —jei Pedro.
Jayave Jesús jei chupe:
—Jáeramo taɨ reta umbɨepɨ'ã chupe reta. 27 Ẽrei agüɨye vaerã yayapo icavi mbae vae echa chupe reta, ecua epindapo ɨ guasu pe. Ipea jocua pira tenonde ndipɨsɨ vae iyuru. Joco pe nevãeta penti corepoti. Eraa emee mburuvicha peguarã ocovara vae reta pe cheve peguarã jare ndeve peguarã —jei.