2
Betlehem ge Jisu i saw
1 Se ñeto ge ñubyu Kesar Agastas ichivye gow shotuko-kunu kihua, vyow Druguw-Drulyiw gow ĝadzü-ĝaĝi nañiñ ĝimyoweñe.
2 He uvromashü iñiñ ĝimyow ye ñubyu Keriniyas í Siriya gow dümbraw dadaw ñetow ge daw.
3 Vyew na nañiñ í ĝimyojoñe nudzo-nudzo ñetrü ge katsüküĝatsü.
4 Sünda: Joseb je Dawud i ñeŝü go üŝü umu, sündada i Galili go Nazrat ñetrü yo kañe Yahudiya ge Dawud i ñetrü Betlehem ge ka.
5 I iñiñ ĝimyow, í goidaw Mariyam dju so mafoma idra jisa.
6 Na Betlehem ñetrü ge dulu ge, i agü sajo ümdrü kuadabi.
7 Sünda i agü üsaw samkyo a saa sündañe í gyeka ge ĝüshüñe káko ge zua ve, hado chemeje nabo süge ñe ĝyojo mapa.
Fugulu ĝokrüw nabo soĝgomuko í ñu kidaw
8 Seyo se ñetrü a küña fugulu ĝyokrüw duma, se na ñegi ge vi ge ĝyoñe ná hokrü ĝow.
9 Seyo Tawgyew i sorgomukow a namgkow ge gudzukülye, sünda Tawgyew i ĝagra namgkow ye dubrokülyeg, sündawñe na ŝupo ĝeatsüg.
10 Sündawñe sorgomukow i na che, “Dju ĝejo dawe; Hado cheholye chemeje, howe, no tuĝu-tumo vyow nabo ŝüpo lüshüw ñu a trujome.
11 Yow ñubyu Dawud i ñetrü ge djobo muchoaijo a sadame, sünda se i Prabhu Masime.”
12 Sünda se ye ba chi shewme, sei ye ba agü a ye gye ĝüshüñe seyo káko ge zuw hohujome.
13 Sündawñe sorgomuko a üdra ye soĝgomuko upua a Tawgyew i iñiñ la troñe ana chew hohuda,
14 “Ñedzü ge Tawgyew í ĝüdzüw sünda no ge se tuĝu-tumo na ĝüdzüw djüwe djú ñedzü Tawgyew i uw veima.”
Fugulu ĝaksüw na Betlehem ge jiw
15 Sorgomuko i natrü go soĝgo ge katralyewñe, fugulu ĝaksüw na ĝütchü cheĝi, “Tchow, ñi Betlehem jiñe he ñu chedaw i, seyo Tawgyew i trudaw í, hobo.”
16 Sünda na mekutcho djeñe Mariyam ñe seyo Joseb naksü ütrü ge anga i káko ge vedaw hohu.
17 I holyeñe na se anga ufo gow na ha trudama se ñu chedaw na truzeĝiatsü.
18 Seyo vyew dzühutsüdaw na fugulu ĝaksüvow na ñu trudaw yo mavenghuatsüg.
19 Seŝo Mariyam i he ñu na üdrü-ulu ge veñe vemchepüñe.
20 Sünda fugulu ĝaksüw na ná küna trudama, sünambo vyew dzühuñe hohuñe Tawgyew i trolyeñe lüshüñe katsütcho.
Jisu ichi fyuñe seyo iñiñ ñiw
21 Ñegi ŝügzü kufiahuñe, seyo i Jisu i mükraksüw fyumdrü kuadabi, sünda iñiñ Jisu ñe ñi, he iñiñ ye sorgomuko i uluhudrü ge mañilugomdo djülyedabi.
22 Sünda Musa í shotuko dalyedaw yo Mariyam i güdraw ĝyow ye ĝomdzoahuwñe sünda Joseb ñe Mariyam naksü í Tawgyew uvro ge shew Yarusalem lañe jike.
23 Tawgyew i shotuko ge ĝimbo: “Vyew saw samkyo na Tawgyew ibó güdraw vyejome.”
24 Sünda Tawgyew i shotuko dalyedaw go chemeje, “Aŝüm osa ksü, momeje paĝusa üsasa ksü lañe küĝüwe.”
Simon i ñi-how
25 Se ñeto ge Yarusalem ge Simon iñiñ yo nüna a duw, sünda i güdraw nüna seyo Tawgyew i küĝüw nüna, sünda Israyel ge ĝüdzüjo i ĝyokrü, seyo ĝulo güdraw üdra dusa.
26 Sünda ĝulo güdraw yo truhua, ba Tawgyew i saw Masi í mahohulu, ba madzüvzüjome.
27 Sünda í Ĝulo Güdraw i ñegru nopsü ge jidügye; sünda iyaw ñe üyañ naksü se agüsa Jisu íbo, ahugo shotuko na dajoñe veñe lajikedaw sesse,
28 sünda Simon i angasa í lolalyeñe, Tawgyew í troñe ana che:
29 “He Tawgyewwa, ba ñu chew kudabi, bá kulo í ba ĝüdzüw yo kadügyejodabe;
30 Hado chemeje noñi yo ba muchoadügyedaw ye hohudamme.
31 Djú ba vyew druguw-drulyiw gow nüna na hovow sa a dadrü kikülyadama.
32 I utro sama nabo umsow truhoahuw müsaw da kakülyajome, sünda Israyel go djo nüna nabo lüshü-lübajome.”
33 Sünda üyaw ñe üyañ naksü ubo gow ñu chedaw yo mavenghuatcheseñgudru.
34 Sündawñe Simon i í gaĝüzü djüñe, üyañ Mariyam í che, “Howe, i Israyel go na gaañe seyo pülyidügyejo go, seyo ana a chi shedügyejoñe ĝyokrüdügyeda, seifo go ñu zeĝijome.
35 Sünda ba ĝülo je vetsü yo vudüga-vudüga dajome. He yo ŝüpo na drü-lu ge vedaw na truhuajome.”
Hanna i yo trudaw ñu
36 Sünda Asher ĝübye go Fanual üsam a duw iñiñ Hanna, i ñihow trum: I ŝüpo mukrombi, I ülshi dzüwñe üdra gzü daw yo odje mro kuw shüfisawba.
37 I odje ŝügzüĝütrü psüĝi gow müjem: sünda ñegru keje matrahuw ñegiw-ñetow drüpsü-ñilyi mañiw seyo küĝüñe ĝyonggudruwba.
38 Sünda i sehu ñeto süge jikuñe Tawgyew i drü-lu yo uw che, sünda vyew ná, dju Yarusalem i yo muchoajoñe ĝyokrüvodaw na, ifo go ñu trumyokülye.
Josep ñe Mariyam naksü ñe katcho
39 Sünda na Tawgyew davyedaw shotuko üĝü ye vyew damdzoahuwñe sese Galili ge nudzoĝ ñetrü Nazrat ge katcho.
40 Sünda angasa ye nugow lya, sünda bolu dukülyebi, seyo patsü-sholu tukoaha, sünda Tawgyew i nülvo üdra sa dusa.
Angasa Jisu ñegru ge
41 Üyaw ñe üyañ naksü oje drü-drü Yarusalem ge Fasa rhano ge jinggudru.
42 I oje ĝüyo ksü kuwñe, na rhano ge ĝidaw ñom í daw Jerusalem ge ji.
43 Sünda na vyew ñegi ĝyomdzolye sese katcho, se angasa Jisu Yarusalem ge ĝyotralye; sei üyow ñe üyañ naksü madanghu.
44 Na ana veñ, i upu jiw nadra dusamada, ñegi a kapseajebi: sünda na í nadraw seyo na ñeŝü nangko ge tchüpüñe.
45 Sé matchülawñe na tchü-tchüñe Yarusalem ge katcho.
46 Seyo ñegi dzü sefum ye na í ñegru nopsü ge dadrüw nangko ge ĝyosañe, ná ñu dzüñe seyo naje i chi dzü ĝyodaw hohu.
47 Seyo küña na i ñu truw dzü ĝyodama, se na vyew í danghuw yo seyo i ñu hutrow yo mavenghuatsü.
48 Sündawñe na í holyeñe mavenghualyeñe seyo üyañ i í che, “No sawwa, ba ñidra ana hado daña? Howe, baw ñiksü ba taĝaw na veduw tchü ñegiaha.”
49 I í che, “Ba no hado tchüña? Hadoma madanghuma, no nó awu i ñe ge dujobabi cheñe?”
50 Seŝo i í ha ñu chedama, i se i madzüsüla.
51 Sündawñe i üdra kasa, sünda Nazrat ge kaku, sünda na chew dzü ĝyosa; sünda üyañ i he ñu ye üdrü-ulu ge ve.
52 Seyo Jisu i patsü-sholu seyo udru ge lyifilyi sünda Tawgyew ñe nüna naksü ubo yo go shülyi.