17
Iphe, eme lẹ Tesalonayika
Pọlu yẹe Sayilasu tụgbua ije je aghabua Amfịpolisu waa Apoloniya. Ẹphe bahụ lẹ Tesalonayika. Mkpụkpu ono bẹ ụlo-ndzukọ ndu Jiu dụ. Pọlu bya ejee l'ụlo-ndzukọ ono, bụ iya bụ g'oojejehawa. Ọ kpọkube jee ya eswe-atụta-unme ẹto. O gude iphe, e deru l'ẹkwo-opfu Chileke asarụ phẹ opfu; bya emee opfu Chileke ono g'o doo phẹ ẹnya; goshi phẹ lẹ Kéreshi ọbu bẹ jefụtaje iphe-ẹhuka nwụhu; l'e lia ya. L'ooshi l'ọnwu teta dzụru ndzụ. Ọ bụru Jizọsu-a, mu epfuru unu opfu iya-a bụ Kéreshi ọbu. O nweru ndu Pọlu yẹe Sayilasu pfutaru; ẹphe laaru phẹ. O nwekwarụpho ikpoto ndu Gurisu, Chileke dụru lẹ nsọ mẹ igwerigwe ụnwanyi, nweru ẹnya, ẹphe pfutakwaruphọ yeru onwophẹ.
Obenu lẹ ndu Jiu watarụ ejiru iya iji-ẹnya. Ẹphe bya eje akpakọo obokoboko nemadzụ l'aswa bya agbaa ọgbo. Ẹphe kpakaa mkpụkpu ono; mkpụkpu gbaahaa gharagharaghara. Ẹphe zeru gidigidi zeba l'ibe Jiasọnu ẹka ẹphe achọ Pọlu yẹe Sayilasu g'ẹphe gude kpụfutaru ọha. Ọphu ẹphe ahụmaduru phẹ; ẹphe kpụta Jiasọnu bya aharu ụnwunna anyi ọzo kpụta yeru iya. Ẹphe kpụru phẹ kpụjeru ndu-ikpe mkpụkpu je asụ phẹ: “Ndu-a, woru mgboko l'ophu gha ịgharaphu-a bẹ byaakwaru ibiya-a; Jiasọnu gbẹ duta phẹ ẹphe je anọdu l'ibe iya. Ndu ono bẹ tụkokwaru ekemu eze nnajịoha, bụ Siza egbukakọta egbuka. Tẹme ẹphe sụ l'ọ dụru onye eze ọzo, dụ nụ, ẹpha iya bụ Jizọsu.” Ẹhu gbangahụ ọha waa ndu-ikpe mkpụkpu ono g'ẹphe nụmaru iphe ono. E gbubuaru Jiasọnu yẹe ndu e guderu yẹe ya nre; tubuaru phẹ okpoga, ẹphe e-ye, bụkwanu a -nụmabaeduru ụkporo phẹ lẹ mkpụkpu ono ọzobaa; ẹphe anataphu okpoga phẹ azụ. Ẹphe bya eyee nre ono; a haa phẹ ẹphe lashịa.
Iphe, eme lẹ Beriya
10 O be l'ẹnyashi; ụnwunna ono meẹpho ẹgwegwa dufu Pọlu yẹe Sayilasu; ẹphe jeshia Beriya. Ẹphe jerwua; bya ejeshia l'ụlo-ndzukọ ndu Jiu. 11 Ndu ẹka ono ka enweru obu ìphóró e -me lẹ ndu Tesalonayika. Ọ nọdu agụ phẹ agụgu anụma ozi-ọma ono. Mbọku-mbọku ẹphe agụ ẹkwo-opfu Chileke g'ẹphe maru ?iphe, Pọlu phẹ epfu bụa eviya? 12 Ọ bụru iya bụ lẹ ndu dụ igwerigwe ekweta; mẹkpoo igwerigwe ụnwanyi Gurisu, nweru ẹnya l'ẹka ono mẹkwapho unwoke Gurisu. 13 Ndu Jiu, bu lẹ Tesalonayika gbẹ l'ẹka ono nụma lẹ Pọlu eziakwa opfu Chileke lẹ Beriya; ẹphe bya l'ẹka ono bya agbaghashịa ọha ono; woru phẹ kpalia bya eyeru phẹ kurukuru. 14 Ụnwunna dutaẹpho Pọlu ẹgwegwa dufu durwua ya eze-ẹnyimu. Timoti yẹe Sayilasu nọ-kpe azụ lẹ Beriya. 15 Ndu edu Pọlu durwua ya Atẹnsu. Ẹphe laphushia azụ lẹ Beriya. Pọlu sụ phẹ gẹ Sayilasu yẹe Timoti byapfutakwa iya ẹgwegwa.
Iphe, eme lẹ Atẹnsu
16 Pọlu nọdu lẹ Atẹnsu cheaharu Sayilasu yẹe Timoti. Ọ hụma g'ẹnya agwa habe shii lẹ mkpụkpu ono. Ọ phụshiahaa ya ụphu ike l'ọkpoma. 17 Ẹphe lẹ ndu Jiu mẹ ndu Gurisu, anwụ ẹka ndu Jiu nọdu anọduje atụ ẹgo l'ụlo-ndzukọ ndu Jiu. Ọ nọdu ejejekwaphọ aswa mbọku-mbọku ẹphe lẹ nwa ndu ọphu ọ hụmaru l'ẹka ono abọahaa kẹ Chileke. 18 Ọ dụru ndu mmamiphe, shi l'ọgbo eekuje Epikuriya waa Sutoyiku, byaru ẹphe lẹ Pọlu tụahaa ya. Ndu asụ: “?Bụkwa ole bẹ nwa ọwa-a, epfu bẹebeebee-a epfu?”
Ndu asụ: “Ọ dụkwa g'ọ dụru agwa ndu ọzo, ọotu ọnu iya.” Iphe, ẹphe gude epfu nno bụ lẹ Pọlu epfu kẹ Jizọsu waa k'eshi l'ọnwu teta dzụru ndzụ. 19 Ẹphe duta Pọlu bya edufu l'edupfu, ndzukọ Arịyopagosu bya asụ iya: “Menaa g'anyi maru iphe ọ̀phúú ọwa-a, iipfu opfu iya-a. 20 L'iphe ọwa-a, ipfugba-a bụgbakwaa anyi nchị ọ̀phúú. Menaa g'anyi maru iphe, ọ bụgbaa.” 21 Kẹle ndu Atẹnsu mgburugburu mẹkpoo ndu lwarụ iya alwalwa ta adụedu iphe ọzo, ẹphe ejeje gbahaa g'ẹphe nụma mẹ g'ẹphe pfua iphe ọ̀phúú.
22 No iya; Pọlu bya apfụru l'iphu ndu ono l'edupfu Arịyopagosu onoya sụ: “Atẹnsu unu gebekwa-o! Mu sụ-a; mu hụmawaru l'unu yenụkaru agwa nsọ. 23 Kẹle gẹ mu ejephekpọo lẹ mkpụkpu unu-a bẹ mu hụmagbaaru ẹnya agwa unu. Mu hụmakwarupho ẹnya agwa ọphu e deru sụ: ‘Ọwa-a bụ k'agwa ọphu a madụ ẹpha iya’. Onye ono, unu abarụ ẹja l'ẹbe abụ l'unu maru ẹpha iya ono, bụ iya bẹ mu epfuru unu opfu iya nta-a. 24 Ọo ya bụ Chileke, bụ iya meru mgboko mee iphemiphe, nọ iya l'ime. Ọo ya bụ Nnajịuphu, nwe igwe nweru alị; tẹme ọphu oobujeduru l'ụlo, nemadzụ gude ẹka kpụa. 25 Ọphu mkpa iphe, nemadzụ ejeta anụ iya adụduru iya; eshinu ọ bụ iya anụ ndzụ bya anụ unme bya anụ nemadzụ iphemiphe. 26 Ọo Chileke lanụ ono meru onye ivuzọ; bya eshi l'onye lanụ ono mee ọhamoha, nọkota lẹ mgboko-a mgburugburu. Ọo ya tubuhawaru teke ndu nọ lẹ mgboko-a a-nọ-beru; tubuhawaa ẹka oke alị phẹ a-kpa. 27 Iphe, Chileke medoru iphemiphe ono bụ gẹ ndiphe achọo ya chọta iya m'ẹphe -rwaphenaa ẹka iya; eshinu Chileke ta adụdu onye ọ nọ ẹnya lẹ g'anyi ha; mbụ mẹ onye lanụ. 28 Kẹle
“Ọo ya gude ndzụ anyi.
Ọ bụru iya meru iphe,
anyi ejephe.
Tẹme ọ bụru iya meru iphe,
anyi dụ adụdu ophu.”
Ọ dụ-a g'ẹgube ndibe unu, agụ ebvu gụru sụ:
“Anyi tụkoru bụru ụnwu iya.”
29 Eshinu anyi tụkoru bụru ụnwu Chileke; g'anyi ta arịjekwa lẹ Chileke dụ g'iphe, e gude ope wụa; ọzoo iphe, a kpụru l'ụrwa; ọzoo iphe, e gude oshi pyịa. Ọriri nemadzụ te erwukwaru gẹ Chileke gbaru; ọphu ọ bụro k'egude iphe, emeru ọna goshi g'ọ gbaru. 30 Chileke lesweakwaru teke e shidu maru iya ẹnya. Nta-a bẹ ọ sụru g'izimanụ lwa onyemonye azụ l'ẹkameka; g'ẹphe byapfuta iya. 31 Kẹle o dobeakwaru mbọku, oo-kpe ndiphe mgburugburu ikpe pfụru-ọto. Onye oo-gude kpee ikpe ono bụ nwoke ọbu, ọ họtaru l'onwiya. Iphe, o gude mee g'onyemonye maru l'iphe ono e-mekọta gẹ ya tụberu bụ l'o meru g'onye ono shi l'ọnwu teta dzụru ndzụ.
32 Pọlu pfufutaẹpho k'eshi l'ọnwu teta dzụru ndzụ ono; ẹphe harụ gbaaharu iya mgbọnu. Ọ dụkwarupho ndu sụru: “Ọ dụkwa anyi g'a sụ l'ii-pfubaa iphe-a ọzo g'anyi nụmabaa.” 33 Pọlu parụ phẹ haa; ọ bụru iya atụgbu. 34 Ọ dụru ndu tsoru iya nụ bya eworu onwophẹ ye Jizọsu, bụ Nnajịuphu l'ẹka. Dayonisiyọsu, onye gba l'ọgbo Arịyopagosu yị lẹ ndu ono waa nwanyị, eekuje Damarisu; mẹwaro ndu ọzo.