7
Jizọsu yẹle unwune iya
E meẹbekpoepho; Jizọsu tsoru Gálili ejephe; ọphu ọ dụdu iya l'ọkpoma gẹ ya tsoru Jiudiya; kẹle ndu Jiu, nọ l'ẹka ono achọ g'ẹphe e-shi gbua ya. Teke ono bẹ ọbo-iphe ndu Jiu ono, bụ Ọbo-M̀kpù phẹ ono gbarịtawaru ntse. Ọ bụru iya bụ l'unwune Jizọsu asụ iya: “Shikwaphọ l'ẹka-a tụgbua jeshia Jiudiya gẹ ndu etsoje ngu nụ ahụma eze iphe, dụ biribiri, iime. Ọ tọ dụkwa onye anọduje edomi iphe, oome edomi mẹ ọ -nọdu eme g'ọha maru iya. Eshi ọphu ị tụkoru ẹgube eze iphe ono eme; menaa gẹ ndu mgboko-a madzuru ngu.” Noo l'unwune iya te ekwetakpọdarunu nkiya.
Noo ya; Jizọsu sụ phẹ: “O toko rwukwa teke mu e-je; obenu l'unubẹdua ta adụdu teke unu gbẹshiru ẹbe unu ejeshia. Unu ta abyakwa adụ ndiphe ashị: obenu lẹ mbẹdua bẹ dụwaa phẹ ashị; kẹle mu anọduje epfuru phẹ sụ phẹ l'ọo ẹpho ẹjo-iphe bẹ ẹphe eyeje ẹka. Unu tụgbua jeshia ọbo-iphe, unu eje; kẹle mbẹdua bẹ o toko gbadụ mu l'ejeje.” O pfuchaa nno bya anọdu lẹ Gálili l'ẹka ono.
Jizọsu eje Ọbo-M̀kpù ọbu
10 E mechaa g'unwune iya tụgbucharu jeshia lẹ Ọbo-M̀kpù onoya; Jizọsu tụgbua lẹ mpya jeshia; ẹbe o jeduru l'ebederebadara ọphu ọha maru. 11 Ndu Jiu tsoru elekashi ẹnya iya l'ẹka ono, aabọ iphe ono asụje: “?Bụhunu awe bẹ ọ nọ?”
12 A nọdu adzụ-pheẹpho taba taba iya l'ẹka ono, e jiru ejiji ono. Ndu ọphu asụ: “Ọ kwa ọkpobe nemadzụ.” Ndu asụ: “Ọo ụka. Ọo ndiphe bẹ o tsochiaru edephushi edephushi.” 13 Ọ bụru ebvu, ẹphe atsụ ndu Jiu meru g'o gude ẹbe ọ dụhedunu onye dụru ike pfufuta iphe ono k'ọphu aa-nụma iya.
14 O rwujeẹpho l'echilabọ ọbo-iphe ono; Jizọsu bahụ l'eze-ụlo Chileke je eziahaa iphe. 15 Ọ dụ ndu Jiu biribiri. Ẹphe sụ: “?Dẹnuhunu gẹ nwoke-a meru maru iphe ẹgube-a l'ẹbe abụ l'ọ gụru ẹkwo mẹ ililekpọo?”
16 Jizọsu sụ phẹ: “Iphe, mu ezi ta abụkwa mu bẹ o shi l'ẹka. Onye o shi l'ẹka iya bụkwa Chileke ono, ziru mu nụ ono. 17 Onye eme g'o mee iphe, bụ obu Chileke a-maru: ?iphe-a, mu ezi-a shi l'ẹka Chileke tọo ike k'onwomu bẹ mu gude ezi iya. 18 Sụ-a; onye gude ike k'onwiya epfu bụkwa onwiya bẹ oome g'a jaa ajaja; obenu l'onye eme g'onye ono, ziru iya nụ ono jaa ya ajaja bụwaa onye egoshi l'ọ gbaru g'eegude ire iya ẹka; mbụ ọ tọ dụdu ẹka ntụji dụ iya l'ẹhu. 19 Mbụ-a; ?tọ bụdu Mósisu doberu unu ekemu? Obenu l'ọ tọ dụdu g'unu ha, dụru onye emeje iphe, ekemu ono pfuru. ?Bụkpoo gụnu bẹ unu zọberu eme g'unu gbua mu nta-a?”
20 Ndu ono sụ iya: “Ọo ọbvu bẹ gụ l'iya eme. ?Bụ onye eme g'o gbua ngu?”
21 Ọ sụ phẹ: “?Mu sụ l'ọ kwadụa iphe lanụ bẹ mu meru l'eswe-atụta-unme; ọ tụfuwaa unu ẹhu. 22 Ọo l'ọo lẹ Mósisu sụru; a -nwụa nwata nwoke; ọ -nọepho abalị ẹsato g'unu buje iya úbvù meru g'o gude unu nọdu ebujechaa phẹ iya bua mẹ o -betaru ọ bụru l'eswe-atụta-unme. G'a gụfukpokwaaro l'ọ tọ bụdu Mósisu bẹ watarụ iya nụ; ọ bụkporo ochochoroche unu phẹ watarụ iya. 23 Ọ -bụru l'iphe, unu e-buje nemadzụ úbvù l'eswe-atụta-unme bụ g'unu ete emebyidu ekemu Mósisu ?ọ nwụru ịnwu-agha bẹ ẹhu eghu unu eghu lẹ mu meru nemadzụ o wekọrohu l'eswe-atụta-unme? 24 Ọphu g'unu be lejekwa nemadzụ ẹnya l'iphu kpee ya ikpe; unu pfụbejekwa ikpe ọto kpee nemadzụ.”
?Bụ Jizọsu bụ Kéreshi ọbu?
25 Ọo ya bụ; ndu Jierúsalẹmu harụ sụ: “?Tọ bụnu-a nwoke-a bẹ aachọkashi g'e gbua? 26 Ọ gbẹnu bya apfụru l'edzudzu-ọha l'ẹka-a asa opfu; ọphu ọ dụdu onye wọtaru iya ya nụ. ?Ọ dụkwa gẹ ndu-uke Chileke mawaru l'ọo ya bụ Kéreshi ọbu gẹdegede? 27 Obenu lẹ teke Kéreshi ọbu a-bya bẹ ọ tọ dụkwa onye amaru ẹka o shi. Onye ọwa bẹ anyi kabẹkwa maru ẹka o shi.”
28 Noo ya; Jizọsu zinyaa phẹ iphe l'eze-ụlo Chileke ono; ọ raahaa ya arara sụ: “?Unu makpọru-a onye mu bụ amama ophu? ?Unu maru-a ẹka mu shi? Ọ tọ bụkwa ike k'ẹka mu bẹ mu gude bya. Onye ono, ziru mu gẹ mu bya ono bụkwa onye ire-lanụ; ọle unu ta amadụ iya. 29 Ọo mbẹdua maru iya. Ishi iya bụ l'ọo ẹka ọ nọ bẹ mu shi; tẹme ọ bụru iya ziru mu gẹ mu bya.”
30 Ẹphe chọkashiahaa g'ẹphe e-me gude iya; ọle ọ tọ dụdu onye ọphu byiru iya ẹka; kẹle o toko ọ gbadụ iya l'anwụhu. 31 Ndu kwetarụ nkiya l'igwe ọha ono kwata haẹlaa shii. Ẹphe nọdu epfu asụje: “Teke Kéreshi ọbu byaru; ?oo-mebaa iphe, dụ biribiri, l'a-dakata ọwa-a, nwoke-a shi teke-a meta-a?”
Eezi ndu nche g'ẹphe je egude Jizọsu
32 Ndu Fárisii nụmanu taba taba ono, a tụkoru aadzụ kẹ Jizọsu ono. Tọbudu iya bụ; ndu-ishi uke Chileke mẹ ndu Fárisii yefunụ ndu nche; ẹphe jeshia ya egude. 33 Ọo ya bụ; Jizọsu sụ: “Ọ kwaa gẹ mu l'unu nọfua nwanshịi; mu alapfushiwarọ onye ono, ziru mu gẹ mu bya ono. 34 Mbụ l'unu a-chọ mu nta chọo imo; unu taa hụmadu mu; ẹka mu nọ bẹ unu ta ayịkwa bya.”
35 Ndu Jiu ono tụko pfuahaa l'ime onwophẹ sụ: “?Bụkpoo ẹgube awe bẹ nwoke-a abya alala, anyi taa dụdu ike ala? A ta amadụ ?ọ kwakọ lẹ ya a-lashị Gurisu, bụ iya bụ ẹka ndu Jiu gbakashịhuru je eburu; jeshia ẹka ono je ezi ndu Gurisu iphe tọo? 36 Meru iphe, ọ gbẹ sụ: ‘Unu a-chọ mu nta chọo imo; ọle unu taa hụmadu mu.’ Sụkwapho: ‘Ẹka mu nọ bẹ unu ta ayịkwa bya.’ ?Iphe ono bụkpoo gụnu bẹ ọ bụ?”
Mini, anụje ndzụ
37 O beẹpho lẹ mbọku agba l'upfu ọha, bụ iya bụ mbọku, kachaa mkpa l'ọbo-iphe ọbu; Jizọsu gbalihu pfụru apfụru raa ya arara sụ: “Onye mini agụ g'onye ono byapfuta mu gẹ mu kee ya mini g'ọ ngụa. 38 Onye kwetarụ nkemu bẹ iphe ono, ẹkwo-opfu Chileke pfuru ono a-vụkwa l'ẹhu iya, sụru: ‘Ọo l'ẹhu onye ono bẹ nggele ono, asọshi mini, anụje ndzụ ono a-dụ.’ ” 39 Jizọsu pfuru iphe ono, o pfuru ono pfudoru iya Unme-dụ-Nsọ, bụ iya bụ Unme-dụ-Nsọ ono, ndu woru onwophẹ ye iya l'ẹka a-nata ono. Teke ono bẹ e teke anụdu phẹ iya; opfu lẹ Jizọsu bẹ Chileke teke ewolidu dobe l'ọdu-biribiri iya l'imigwe.
Igwe ọha aabọ onwophẹ ẹbo
40 G'igwe ọha ono nụmaru iphe ono, o pfuru ono ẹphe harụ sụ: “Ha! Nwoke-a bụkwa onye mpfuchiru Chileke ọbu, anyi ele ẹnya iya ọbu eviya.”
41 Ndu ọphu asụ: “Ọ kwa iya bụ Kéreshi ọbu.”
Ndu asụ: “?Bụna-a lẹ Gálili bẹ Kéreshi ọbu e-shi bya? 42 Ẹkwo-opfu Chileke sụkwaru lẹ Kéreshi ọbu l'e-shi l'eri Dévidi. L'ọo lẹ Bẹtulehemu bẹ aa-nwụ iya, bụ iya bụ lẹ mkpụkpu, Dévidi shi buru gẹdegede.” 43 No iya bụ; ndu ono gude opfu ẹhu Jizọsu ono bọo onwophẹ ẹbo. 44 Ẹphe harụ chọahaa ụzo, ẹphe e-shi gude iya; ọle ọ tọ dụkwanu onye ọphu byiru iya ẹka.
Ndu-ishi ndu Jiu te ekwedu woru onwophẹ ye Jizọsu l'ẹka
45 Ndu nche phọ, ẹphe ziru ozi-a jechaa bya alwaphuta azụ lapfushia ndu-ishi uke Chileke mẹ ndu Fárisii, bụ ndu ziru phẹ ozi. Ẹphe rwua; ndu ono, ziru phẹ nụ ono jịa phẹ sụ: “?Ọ nwụru ịnwuagha bẹ unu akpụtaduru iya?”
46 Ndu nche ono sụ phẹ: “Ha-o! Anyi teke ahumaswekwaa onye asa opfu ẹgube ono.”
47 Ndu Fárisii ono sụ phẹ: “?O duswefụakwarupho unubẹdua? 48 ?Akọ kọjeru unu l'ọ dụru onye-ishi anyi; ọzoo onye Fárisii, wojeru onwiya ye iya l'ẹka? 49 Abyakwanụ l'iphe, bụkpoo igwerigwe ọha ono, bụ ekemu Mósisu bẹ ẹphe amadụ ono bẹ Chileke tụakwaru ọnu.”
50 No iya; Nikodimọsu, bụ onye lanụ lẹ ndu Fárisii ono, bụkwa iya phọ gbẹshijeru jepfuta Jizọsu-a sụ phẹ: 51 “E -tsoje iphe, ekemu anyi pfuru bẹ anyi taa nmakwa nemadzụ ikpe mẹ anyi -anụmaduru opfu iya; marweta iphe, o meru.”
52 Ẹphe sụ iya: “?Gụbedua bụfunu-a onye Gálili? Lerwenaa ẹnya l'ẹkwo-opfu Chileke g'ịi-hụma l'ọ tọ dụdu onye mpfuchiru Chileke, e-shi lẹ Gálili.”
53 E mechaa onyenọnu tụgbua lashịchaa ibe iya.