5
Yisu she uzu á ekpe ɨshirɨ sœ pa ye
(Wu ɓa tœ Mat 8.28-34; Luk 8.26-39)
Yisu dœ ayambarœ nœ ye zu ga tshi Galilayi ɓa tœ ogo nœ Ageresaye. Kœjerœ kolœ ga atɨ lœ agba atake, anga yakoshe á tshe sœ dœ ekpe ɨshirɨ pa ye to ɓa pa udu akuzu, œ na para tshatshu ye. Tshe sœ lima kœsœ sheko ɓa pa udu akuzu yé uzu bale pa ashɔ á tshe li tœ kœi she ga tœnœ gugu nene. Œdœ ndje dœ djingiri gbaa, œ mbœrœ œrœ bale tœ ye nene. Mbœrœ kpala kpala endje i lima ada ye dœ uwu aza, œ i kane ye dœ djingiri, kashe tshe sœ kœsɔtshelœ nœ kɔ. Ayi gbɔgbɔ á tshe li tœ kœza she para adœke tshe kœmɔ too gugu bale nene. Butshɔ dœ ɔlɔ kɔ, tshe sœ lima kœsœ waa ɓa pa udu akuzu œdœ pe ɓa pa kaga kœta rawa œdœ kœgbi kotœ ye dœ badja.
Ɓata á tshe wu Yisu lœ ɨngɨrɨnœ, tshe kpa dœ ɔrɔ œ gote ga utshu ye. Œ ve rawa dœ ɔgbɔ adœke: «Yisu Gbolo nœ Ndjaba ɓa lafo, ɓœ yindœ kœmbœrœ gaɗe tœ mœ a? Mœ kɨ fœ ɓœ dœ ɨ'ɨrɨ Ndjaba adœke ɓœ gágága kumu mœ nene!» Tshe kɨ lima ataa mbœrœ Yisu pa lima fœ she adœke: «Ekpe ɨshirɨ, wuta lœ uzunœ asœke!»
Yé Yisu yu she adœke: «Ɨ'ɨrɨ zœ kœdœ ɗe?» Tshe gi fœ she adœke: «Ɨ'ɨrɨ mœ kœdœ Kœngba, gbambanœ nene 'a sœ azu ndjoro.» 10 Tshe kɨ dœ ɔgbɔ, œ pa fœ Yisu adœke tshe vwavwa œne ga lœ angbɨ ogo nene.
11 Egerœ ukpulu akɔso lœ lima kœzɨrœ tœ ada kaga. 12 Atamœ ekpe ɨshirɨnœ kɨ fœ Yisu adœke: «Vwa 'a dœ́ 'a na œ li ga lœ akɔso.» 13 Yisu za awa fœ endje yé endje wuta lœ uzunœ, œ kpa œ li ga lœ ukpulu akɔso. Endje lœ lima kutu bisha (2.000) á to ɓa pa kaga yeka á tara uru uru gu ga la ngu, á nduru kɔkɔ.
14 Aayi kœgbɔndœ akɔsonœ kpagu lima dœ ɔrɔ ndœ kœpandœ œsœ œrœ á mbœrœtœ endje fœ azu lœ kɨndɨ wuta tœnœ kpaa ga lakpɨ, yé azu ndjoro na lima ndœ kœwu œrœnœ á wuta asœmœ. 15 Endje na ndoo dœ Yisu á wu yakoshenœ á tshe sœ lima dœ aekpe ɨshirɨ ndjoro pa ye asœmœ. Tshe sœ kpakparakpa dœ budu ye ga atɨ, œ verœ lœba ga tœ ye á sœ ko ko ko. Awa za azu kɔ. 16 Azu á ndje wu lima œrœ á mbœrœ fœ uzunœ á ekpe ɨshirɨnœ sœ lima pa ye œdœ pe tœ upu nœ akɔsonœ asœmœ, mɨndœ œsœnœ fœ anga endje. 17 Endje kɨ ga tœ Yisu adœke tshe gitœ ye lœ ogo nœ œne ye.
18 Kœgu Yisu ndœ kœɔ ga lœ agba, uzu ekpe ɨshirɨ sœmœ kɨ ga tœ ye adœke œdœ tshe kœyindœ nœ œne gu dœ she awa bale. 19 Kashe Yisu yiyindœ nœ nene á pa fœ she adœke: «Gu ga ndœ ayo zœ, œ pandœ œneke á Gbozu Ndjaba wu oyo zœ á mbœrœ fœ ɓœ.» 20 Yakoshenœ gu lima œ tetœ kœmɨndœ œneke kɔ á Yisu mbœrœ fœ she tara tœnœ ngbɔlɔɔ lœ ogo á ɨ'ɨrɨnœ kœdœ Tshalakpɨ Ndjokpa. Œ fa o'o gooo na tœnœ lœ ama azu kɔ yi kumu anda yi budu nœ.
Yisu shé yawuru nœ Jaeruse dœ pe yashe koɓa indji
(Wu ɓa tœ Mat 9.18-26; Luk 8.40-56)
21 Yisu kpa zu ungu dœ agba. Kœwuta she ɓa atshinœ ataa, azu ngbɔtœ endje ndjoro dji she ɓa tœ makaga ungunœ. 22 Anga gbozu tshapa Sinagoga á ɨ'ɨrɨ ye kœdœ Jaeruse na, œ wu Yisu, œ gote ga utshu ye, 23 á kɨ ga tœ ye adœke: «Yawuru nœ mœ ndo dœ kuzu. Wu oyo mœ dœ́ œ to kane zœ ga pa ye, tshe she œ sœ dœ soro.» 24 Yisu yindœ nœ, œ gu tœ awa bale dœ she. Azu ndjoro te manda ye œ sœ kœgoro she na tœnœ.
25 Anga yashe bale dœ koɓa indji sœ ndje lima ugurutœ azunœ. Tshe lo lima dœ koɓa indjinœ ungu ndjokpa dœ bisha, 26 tshe wu oyo kœkɔrɔ tœ awa azu kœshe she yé œ ndɨ ngendja nœ ye kɔkɔ gbambanœ. Koɓanœ kpa oma dœ ɔgbɔnœ, ga pa nœ dœmœ tshelœ akɔ ye kakara nene. 27 Tshe dji ndœ œsœ Yisu, œ na ga lœ oporo tœ azu. Œ gba dœ ɔgɔ ye œrrr á goro lœba nœ ye. 28 Mbœrœ tshe gbe lima adœke: «Œdœ mœ kœgoro kolœ lœba nœ ye, koɓa nœ mœ œ ka.» 29 Petœ œsœnœ koɓa indji nœ ye voro kpa yé tshe wusœ nœ adœke œne she ye.
30 Trale Yisu wu lima adœke anga gbɔgbɔ wuta lœ œne. Á fatœ ye karrr á yu osho adœke: «Œɗe dá turutœ lœba mœ a?» 31 Ayambarœ nœ ye gi o'o fœ she adœke: «Ɓœ wuwu azu ndjoro á ndje sœ kœro dara ɓœ asœke nene yeka á yu 'a adœke œɗe dá turutœ lœba nœ zœ a?» 32 Ataa gbaa, Yisu para osho djitœ ye tshakpata kœwu uzu á tshe mbœrœ œrœ asœmœ.
33 Yashe koɓanœ de gbara gbara gbara dœ awa mbœrœ á tshe wusœ œrœ á mbœrœtœ endje fœ she. Tshe na œ te ga utshu Yisu œ pandœ adja o'o kɔ fœ she. 34 Yisu pa fœ she adœke: «Gbolo nœ mœ, kœyindœrœ nœ zœ she ɓœ ye; gu dœ ɔtshɔnœ. Koɓa nœ zœ ka ye.»
35 Damba o'o sœpe lœma Yisu, azu to ɓa sœnda nœ gbozu Jaeruse, œ pa fœ she adœke: «Gbolo yawuru nœ zœ tshu ye. Ádá kœndanga ayi kœyisœrœ kœdœ gaɗe?» 36 Kashe Yisu gbegbe dœ o'onœ asœmœ nene, œ pa fœ Jaeruse adœke: «Awa zaza ɓœ nene, sœ kolœ dœ kœyindœrœ.» 37 Tshe pakata udu azu kɔ kœna dœ she, œ za awa kolœ fœ Petro, dœ Jake œdœ pe ayanœ dœ Yowane. 38 Kœwuta endje ɓa sœnda nœ Jaeruse, Yisu wu ɨgbɨ, œ dji tshama azu ndjoro kœkɨ dœ rawa dœ ɔgbɔnœ. 39 Tshe li ga sœndanœ, œ yu endje adœke: «Ádá ɨkɨ dœ rawa nœ 'e kœdœ gaɗe? Gbolonœ tshutshu nene, tshe sœ tœ olo.»
40 Endje tetœ kœmɔ she. Tshe gɔrɔ endje kɔ ga ushu, œ sœpe kolœ dœ aba gbolo, dœ ayinœ œdœ pe dœ ayambarœ nœ ye votɔ. Endje li ɓa tœ osho á oko gbolonœ sœ tœnœ. 41 Tshe to kane ye ga pa gbolonœ, œ e she adœke: «Talita kumi!» (Ádánœ adœke: «Yawuru, mœ pa fœ ɓœ adœke ɓœ áalafo!») 42 Trale gbolo áafo œ tetœ ana (gbolo nœ ungu ndjokpa dœ bisha). Azu wu atamœ, œ te o'o gooo lœ ama endje natœnœ djezœ. 43 Kashe Yisu kɔ endje dœ ɔgbɔ adœke endje papandœ nœ fœ uzu bale nene. Tshe pa fœ endje adœke endje para kœzɨrœ fœ she.