8
Yisu to kœzɨrœ fœ azu kutu vana (4.000)
(Wu ɓa tœ Mat 15.32-39)
Dœ ɔlɔnœ asœmœ, azu kpa ngbɔtœ endje lima dji Yisu. Kœwu adœke kœzɨrœ gugu mbœrœ endje nene, tshe e ayambarœ nœ ye œ pa fœ endje adœke: «Oyo azunœ asœke ká mœ waa, mbœrœ a lo dœ endje olo votɔ yé endje gugu dœ kœzɨrœ nene. Œdœ mœ kœgi endje ga ndœ endje dœ ogo ataa, endje mbombo tœ ala awa mbœrœ anga endje ugurunœ to lœ ɨngɨrɨnœ waa.»
Ayambarœ nœ ye gi fœ she adœke: «A gbɔ má rœgo lœ kpagagashonœ asœke kpœta yekane á kœto fœ endje á endje kœzɨ á kœle endje a?» Yisu yu endje adœke: «'E sœ dœ mapa kotoo?» Endje gi fœ she adœke: «Mindu dœ bisha.»
Yisu fatœ ye œ pa fœ azunœ ndjoro asœmœ adœke endje lœ ga atɨ ga tœ ɔshɔ. Tshe ko mapanœ mindu dœ bisha (7) asœmœ, œ donga Ndjaba, œ kavwa tshelœ nœ, œ ko fœ ayambarœ nœ ye adœke endje kurutshelœ nœ tœ azunœ. Endje lœ ndje dœ a'eara ageatshalangu. Yisu donga Ndjaba ndje mbœrœ a'eara ageatshalangu sœmœ, œ pa fœ endje adœke endje kurutshelœ nœ tœ azunœ. Azu para kɔkɔ zɨ, œ le ndje œ le. Ayambarœ rɔ ama udu rœgo á sœpe ga lœ kingi mindu dœ bisha. Azu sœ lima tœ œsœnœ kutu vana. Yisu pa fœ endje adœke uzu dœ uzu gu ga ndœ ye. 10 Trale manda nœ, Yisu ɔ ga lœ agba dœ ayambarœ nœ ye tœ kœgu ga lœ ogo Dalmanuta.
Afarisayi e osho ndœ ambárá
(Wu ɓa tœ Mat 12.38-39; 16.1-4; Luk 11.16-29; 12.54-56)
11 Afarisayi na ga ndœ Yisu œ tetœ kœpu lœma endje dœ she mbœrœ kœwu lɔsu ye. Endje yu she adœke tshe yisœ anga ambárá œrœ tœ kœma adœke gbɔgbɔ ye to ɓa lafo. 12 Yisu wu faa dœ oyo tœ lɔsu ye œ pa adœke: «Mbœrœ gaɗe azu nœ tshakpesheke œ e osho ndœ ambárá! Mœ pa dœ adjapu fœ 'e adœke Ndjaba œ yisœ ambárá bale fœ 'e dœ azu oshonœ asœke nene.» 13 Tshe kwatœ ye œ katœ endje tɨ, œ ɔ ga lœ agba tœ kœzu ga ɨtshi ungu.
Aya kœwusœrœ nœ ayambarœ
(Wu ɓa tœ Mat 16.5-12; Luk 12.1)
14 Ayambarœ nœ Yisu djerœndœ kœko kœzɨrœ, œ sœ kolœ dœ mapa bale lœ agba. 15 Yisu mɨ upu fœ endje adœke: «Ala 'e gbɔ dœ ɔyɔ kœsuku mapa nœ Afarisayi dœ pe ndje œnœ azu nœ Erode kane.» 16 Ayambarœnœ pa o'o ugurutœ endje adœke: «Tshe sœ kœpa atamœ mbœrœ a gugu dœ mapa nene a!»
17 Œ mbœrœ adœke Yisu wu lima sœ nœ á yu endje adœke: «Mbœrœ gaɗe á 'e yutœ 'e ugurutœ 'e adœke 'e gugu dœ mapa nene a? Damba œrrr kpesheke 'e wuwusœ œrœ nene a? Ala 'e kɔkɔrɔ damba nene a? 18 'E lœ dœ ala yeka á wuwu dœ œrœ nene a? Œ lœ dœ utu yeka á djidji dœ o'o nene a? Œndœ œrœ kɔ á mœ mbœrœ djerœ 'e ye a? 19 Ɔlɔnœ á mœ kavwa lima tshelœ mapa mindu kœto fœ azu kutu mindu (5.000), kingi kotoo á sú dœ udunœ á sœ pe liya a?» Endje gi fœ she: «Ndjokpa dœ bisha.»
20 Yisu kpa yu adœke: «Ɔlɔnœ á mœ kavwa lima tshelœ mapa mindu dœ bisha (7) ndœ kœto fœ azu kutu vana, kingi kotoo á su dœ udunœ á sœpe liya a?» Endje gi fœ she: «Kingi mindu dœ bisha (7).» 21 Yeka á Yisu pa fœ endje adœke: «Damba 'e wuwusœ œrœ nene a?»
Yisu shé ayibula
22 Yisu dœ ayambarœ nœ ye wuta ɓa lœ Betesayida. Ɓa zœ endje na dœ anga uzu á ala ye bu, œ kɨ fœ she adœke tshe goro she. 23 Yisu za kane ye, œ wuta dœ she lakpɨnœ. Tshe tu ngusha ga la ye, œ to kane ye ga pa ye á yu she adœke: «Ɓœ wu gaɗe?» 24 Ayibula gi fœ she adœke: «Mœ sœ kœwu azu, mœ wu endje ɓata ɔyɔ á sœ tœ ana.» 25 Yisu kpa goro ala ye, ngbewo tshe she œ te kœwu œrœ kɔ tœ ɔtshɔnœ. 26 Yé Yisu za awa fœ she kœgu ga ndœ ye kashe ngbɔlɔɔ lakpɨ nene.
Petro gbara ngbewo adœke Yisu kœdœ Masiya
(Wu ɓa tœ Mat 16.13-20; Luk 9.18-21)
27 Yisu dœ ayambarœ nœ ye na ga lœ a'eara ogo á sœ dji ɨndɨrɨ Sezaré, ogo gbozu Filipo. Tshe yu endje tœ awa adœke: «Azu sœ kœpa má adœke œmœ kœdœ ɗe?» 28 Endje gi fœ she adœke: «Azu pa adœke œɓœ kœdœ Yowane, ayi kœza batisimu, anga endje adœke œɓœ kœdœ Eliya; anga udu endje pa œnœ endje adœke œɓœ kœdœ ongboro anga ayi kœgbara o'o.» 29 Atamœ sœmœ, 'e gbe má œnœ 'e adœke œmœ kœdœ má œnœ mœ uzu ɗe? A Petro gi fœ she adœke: «Œɓœ kœdœ Masiya.» 30 Yisu va tshelœ utu endje lœ ubunœ adœke endje papandœ nœ fœ uzu bale nene.
Yisu gbara o'o kuzu dœ pe kœshe nœ ye
(Wu ɓa tœ Mat 16.21-28; Luk 9.22-27)
31 Manda nœ, Yisu tetœ kœyisœ œrœ fœ ayambarœ nœ ye adœke: «Gbolo nœ uzu œ wu oyo waa. Agbɔ Ayuda, agbozu tshapa anganga Ndjaba ndje dœ aayi kœyisœ awa akwa œ yindœ ye nene, endje wo she yeka manda olo votɔ á tshe she lœ akuzu.» 32 Tshe sœ lima kœpa o'onœ o'ara o'ara yeka á Petro dji ata á e she ga ɨndɨrɨnœ á kɔ she adœke tshe katœ kœpa o'o atamœ ye. 33 Yisu fatœ ye œ tondœ ayambarœ nœ ye, œ ngá fœ Petro adœke: «Gitœ zœ tœ mœ, Satana! Gbetshelœ nœ zœ lili dœ œnœ Ndjaba bale nene, kashe œnœ azuzu.»
Kœna manda Yisu
(Wu ɓa tœ Mat 16.24-28; Luk 9.23-27)
34 Manda nœ kɔ, Yisu e azu para dœ pe ayambarœ nœ ye œ pa fœ endje adœke: «Uzu kœyindœ kœna manda mœ, œ li adœke tshe vwaratœ ye tœ undu ye dœ tœ ye, œ za kurushi nœ ye yeka á kœna manda mœ. 35 Gbambanœ nene, uzu kɔ á tshe sœ dœ ogo kœsœ dœ soro œ tshu ye; kashe tsheneke á tshe tshu mbœrœ mœ œdœ ndje mbœrœ Ɔtshɔ O'o, œshe dá sœ dœ soro. 36 Œdœ uzu kœgbɔ œrœ tshapashɔ sœke kɔkɔ, œ sœ dœ she kotoo ɓata á soro ye ndɨ a? 37 Œrœ gaɗe dá tshe yapa dœ soro ye asœmœ a? 38 Œdœ uzu kœmbœrœ tshula mbœrœ mœ dœ pe mbœrœ o'o nœ mœ ɓa utshu azu nœ tshakpesheke á endje dœ́ aayi kœmbœrœ ekperœ yé á zazatœ endje fœ Ndjaba nene, Gbolo nœ uzu œ mbœrœ tshula ye ndje dœ ɔlɔ á tshe kwatœ ye lœ mokɔ nœ Abanœ awa bale dœ ayerœ andjelu.»