17
Pólò ɨ Sílà be dhɨ ɨ Tèsàlòníkè na
Àmvolásà dhɨ, ɨ̀ dré lavúzó bhàandre Àfìpólì àdhya ꞌásè ɨ̀ndɨ̀ Àpòlònɨ́yà àdhya ꞌásè gò, tsàle bhàandre Tèsàlòníkè àdhya na. Yúdà ànzɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó tá kònàle be. Dɨ Pólò dré lɨ̀zo lɨ̀sámbò dzó nda na, ànzyà gà dré tá adrélé ꞌòle dhɨ tɨ́nɨ. Sàbátù na dhɨ ɨ sè dhɨ, dré tà tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na dhɨ kɨ tàzo móndyá kònàle dhɨ ɨ́be. Adré tá tà nda kɨ àndu ngɨ àyɨ dré, adrézó tadhá dhɨ, lè tá Mèsɨ́yà kònya kɨzà dràzo gò, kòngaró dràdrà ꞌásè. Tà tá àyɨ dré dhɨ: «Yésu má dré adrézó tà nɨ nɨ longó àmɨ dré kòdhɨ, Mèsɨ́yà ꞌɨ.» Dɨ Yúdà ànzɨ àruka ɨ̀ dré kúlí nda nɨ kaꞌìzo gò, ɨ̀ dré ru amúzó Pólò ɨ́be Sílà be. Gìríkì zyandre adrébhá tá Gìká nɨ ro dhɨ ɨ̀ dré kpà kaꞌìzoá, túmä́ní tòkó bǐ rúku ró dhɨ ɨ́be.
Dɨ, Yúdà ànzɨ àruka ɨ̀ dré àyɨkya lovó kònzɨ bhàzo Pólò ɨ rú. Dɨ ɨ̀ dré àgo kònzɨ àruka kɨ kɨmózó ngá lagɨ́rà na gò, ɨ̀ dré móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ ꞌa tɨfɨ́zó adrélé tà ꞌo wàyá ro bhàandre na. Gò ɨ̀ dré ru wùzo tsàle Yàsónà bhàna kɨtswálé Pólò kɨ nda Sílà be, ɨ̀ kàdrìró àyɨ móndyá zyandre ɨ kandrá be dhɨ bvó. Dɨ, ɨ̀ kòndà àyɨ tɨ́ dre dhɨ, ɨ̀ dré Yàsónà kɨ sèzo móndɨ́ kaꞌìbhá àruka ɨ́be, lɨ̀zo àyɨ ɨ́be bhàandre nda nɨ kàdrɨ̀ ɨ kandrá. Gò ɨ̀ dré yòzoá dhɨ: «Àgo adrébhá móndɨ́ kɨ drì kɨzá bvò wä́yi ꞌásè kòdhɨ ɨ̀ atsá kpà kònwa dre. Yàsónà kònɨ̀dhɨ kaꞌì àyɨ dòle ɨ́ bhàna. Àyɨ títí nda ɨ̀ adré lɨgɨ́lé Kàyìsárà nɨ tòlɨ́ ɨ rú, adrézó tàá dhɨ, ópɨ́ kàdrɨ̀ àzya rú be Yésu dhɨ be.» Dɨ kúlí ɨ̀ dré tàle nda ɨ̀ dré gòzo móndyá zyandre nda kɨ ꞌa tɨfɨ́, bhàandre nɨ kàdrɨ̀ nda ɨ́be. Dɨ ɨ̀ dré Yàsónà kɨ ꞌòzo làfa fe arúpi nɨ ɨ́be gò, ɨ̀ dré àyɨ kɨ tayɨ́zó lɨ̀le.
Pólò ɨ Sílà be dhɨ ɨ Bèróyà na
10 Ngá kàní dre dhɨ, móndyá kaꞌìbhá dhɨ ɨ̀ dré Pólò kɨ ꞌòzo lɨ̀le Sílà be bhàandre Bèróyà àdhya na. Àyɨ nda ɨ̀ kòtsa dre dhɨ, ɨ̀ dré lɨ̀zo Yúdà ànzɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó na. 11 Móndyá Bèróyà le dhɨ kɨ togó tá dóro Tèsàlòníkèbhá kya kɨ lavú. Dɨ ɨ̀ dré Gìká nɨ kúlí kaꞌìzo yìle lovó sè. Kìtú àlo àlo títí ɨ sè dhɨ, ɨ̀ adré tá tà tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na dhɨ kɨ àndu nda, nìzoá ngalè tà Pólò dré tá adrélé tàle dhɨ ɨ tà bàti ꞌɨ yà dhɨ. 12 Dɨ móndɨ́ bǐ Yúdà ànzɨ ɨ kòfalé dhɨ ɨ̀ dré Yésu nɨ kaꞌìzo, túmä́ní Gìríkì tòkó rúku ró bǐ dhɨ ɨ́be, ɨ̀ndɨ̀ Gìríkì àgo bǐ dhɨ ɨ́be.
13 Dɨ, Yúdà ànzɨ Tèsàlòníkè na dhɨ ɨ̀ kòyi, Pólò adré tá kpà Gìká nɨ kúlí longó Bèróyà le dhɨ dre dhɨ, ɨ̀ dré àyɨkya alɨ̀zo kɨtswálé móndyá zyandre nda kɨ ꞌa tɨfɨ́ lɨgɨ́lé Pólò ɨ rú. 14 Gbǎ lókyá nda sè dhɨ, móndyá kaꞌìbhá dhɨ ɨ̀ dré Pólò nɨ ꞌòzo lɨ̀le àtsɨ́ dri yǐandre na ro. Dɨ, Sílà ɨ Tìmòtéyò be dhɨ ɨ̀ dré àyɨkya adrézó Bèróyà na. 15 Dhya adrébhá Pólò nɨ dri dhɨ ɨ̀ dré lɨ̀zo ába tsàle bhàandre Àtènáyɨ̀ àdhya na. Dɨ akódhɨ dré lazízóá àyɨ dri dhɨ, Sílà ɨ Tìmòtéyò be dhɨ ɨ̀ kàlɨ̀ ɨ́ vélé mbèlè. Gò ɨ̀ dré gòzo gòle Bèróyà na.
Pólò longó Gìká nɨ kúlí Àtènáyɨ̀ na
16 Pólò dré tá adréràꞌa àyɨ nda kɨ letè Àtènáyɨ̀ na dhɨ ꞌá dhɨ, akódhɨ nɨ togó adré tá lanzìle lavúlé, dré tá adrélé nòá dhɨ, bhàandre nda ga gìká tàko kɨ lɨ́ndrɨ́ ɨ sè bǐ dhɨ sè. 17 Ásà dhɨ, adré tá Gìká nɨ kúlí ta Yúdà ànzɨ ɨ́be, ɨ̀ndɨ̀ móndyá súrú twá ro adrébhá tá Gìká nɨ ro dhɨ ɨ́be Yúdà ànzɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó na. Kìtú àlo àlo títí ɨ sè dhɨ, adré tá kpà Gìká nɨ kúlí ta móndyá adrébhá tá ru kɨmó ngá lagɨ́rà na dhɨ ɨ́be. 18 Dɨ tògyabhá àruka adrélé zìle Èpìkùréyò ɨ ró ɨ̀ndɨ̀ Sòtòyɨ́kò ɨ ró dhɨ ɨ̀ dré dhèzo adrélé tà kayí akódhɨ be.* Àyɨ kɨ àruka ɨ̀ adré tá lizíá dhɨ: «Dhya kúlí kyàkyà kòdhɨ adré ɨ́na àdho tà le tàle?» Àruka nɨ ɨ̀ adré tá tàá dhɨ: «Sù ngóró adré gìká twá kɨ tà longó na tɨ́nɨ.» Ɨ̀ adré tá tàá kònɨ̀nɨ, Pólò dré tá adrélé Yésu nɨ Rúbí Tanɨ longó akódhɨ nɨ ngàma dràdrà ꞌásè dhɨ nɨ tà be dhɨ sè. 19 Gò ɨ̀ dré akódhɨ nɨ drìzo lɨ̀zo ába àrà rú zìle Àrèyòpágò, tògyabhá ɨ̀ dré tá adrézó ru kɨmó lána dhɨ na. Àyɨ nda ɨ̀ dré tàzoá drá dhɨ: «Mà nɨ kɨtswá tà tɨ́dhɨ́ mɨ́ dré adrélé tadhálé kòdhɨ kɨ ni bwà? 20 Tà mɨ́ dré adrélé tàle nda ɨ̀ adhé àma bílé twá. Dɨ mà lè nìle ngalè tà nda ɨ̀ adré lèá tàle ngɨ́nɨ ya dhɨ.» 21 (Ɨ̀ tà tá kònɨ̀nɨ tàko ko, Àtènáyɨ̀bhá títí dhɨ ɨ móndɨ́ alɨ̀alɨ̀ dhɨ ɨ́be dhɨ ɨ̀ adré tá àyɨ kɨ lókyá wä́yi dhɨ nɨ fe adrézó tà tɨ́dhɨ́ dhɨ kɨ yi, adrézó kpà tà nda kɨ tɨtɨ́ àyɨ kòfalésè.)
22 Dɨ Pólò dré ngàzo áyɨ totó àyɨ ru kɨmóbhá nda ɨ kòfalé gò, tàá dhɨ: «Àmɨ Àtènáyɨ̀bhá nɨ ɨ, má adré nòá dhɨ, tà títí ɨ sè dhɨ, àmɨ móndɨ́ adrébhá gìká nɨ tà nda nìle dhɨ ꞌɨ. 23 Tàko ko, má dré tá adréràꞌa tatsílé àmɨ kɨ bhàandre ꞌásè dhɨ ꞌá dhɨ, má nò tá àrà mɨ̀ dré adrézó àmɨ kɨ gìká kɨ lɨndrɨ̀ bha ꞌásà dhɨ ɨ. Má kisú kpà àlètárɨ̀ mɨ̀ dré adrézó ngá fe àmɨ kɨ gìká dré dhɨ. À tɨsɨ̀ tá rúá dhɨ: ‹Gìká nìle ko dhɨ dré.› Dɨ má adré mána Gìká mɨ̀ dré adrézó lɨndrɨ̀ nɨ nɨ bha nìá àko ró dhɨ nɨ tà longó àmɨ dré.
24 Gìká bvò bhàlepi ngá títí lá dhɨ ɨ́be dhɨ, Mírì bhù kya bvò be dhɨ ꞌɨ. Dɨ adré ɨ́na adrélé tépelò móndɨ́ ɨ̀ dré adrélé sìle dhɨ ɨ ꞌásè ko. 25 Móndɨ́ ɨ̀ kɨtswá kpà tà ꞌo akódhɨ dré ngóró akódhɨ tá lovó nɨ ɨ́be na tɨ́nɨ bwà ko. Tàko ko, akódhɨ adré lɨ́drɨ̀ fe, laꞌa ɨ́be ɨ̀ndɨ̀ ngá àruka títí dhɨ ɨ́be móndyá títí ɨ dré dhɨ nɨ̀. 26 Akódhɨ ꞌo tá súrú títí dhɨ ɨ apfòle móndɨ́ àlo lésè, ɨ̀ kàyɨ́ró adrélé bhà mo bvò wä́yi dhɨ drǐsè. Bhà àyɨ kɨ lókyá ɨ ngóró dré tá lèle ꞌòle dhɨ tɨ́nɨ. Lanzɨ́ kpà bvò ɨ̀ dré adrézó bhà mo ꞌásà dhɨ ɨ. 27 Gìká ꞌo tá kònɨ̀nɨ, móndɨ́ ɨ̀ kàdréró áyɨ nda gò, kòkɨtswá dhɨ, ɨ̀ kòkisúró ɨ be dhɨ bvó. Tákò, akódhɨ ɨ́na vwàvwà ro àma àlo àlo títí dhɨ ɨ rúsè ko. 28 Àngyá ko, akódhɨ léna dhɨ, àma lɨ́drɨ̀ ɨ́be, adrézó tà ꞌo, adrézó kpà adrélé be. Ngóró àmɨ kɨ tògyabhá àruka ɨ̀ dré tàle dhɨ tɨ́nɨ: ‹Àma akódhɨ nɨ ànzɨ ꞌɨ.›
29 Dɨ mà dré adrélé Gìká nɨ ànzɨ ꞌɨ dhɨ sè dhɨ, adré lèá mà kòkisù ko tàle dhɨ, Gìká nɨ làsú sù ngóró ngá lɨ́ndrɨ́ móndɨ́ ɨ̀ dré adrélé ledélé órò sè yà, àrezá sè yà, kó ngalè kɨ́rà sè yà, àyɨ kɨ tògyá sè ɨ̀ndɨ̀ àyɨ kɨ tà kisùle dhɨ sè dhɨ tɨ́nɨ dhɨ. 30 Atú dhɨ, Gìká tayɨ́ tá móndɨ́ ɨ adrélé tà ꞌo tà nìma ko na. Dɨ, nyànomvá dhɨ, adré ɨ́na móndyá títí àrà títí ɨ ꞌásè dhɨ kɨ kodzó, ɨ̀ kòladzáró àyɨ kɨ togó. 31 Tàko ko, bhà kìtú ɨ́ dré dra móndyá títí bvò àdhya kɨ tàbvó tàzo gyǎgya, agó ɨ́ dré zɨ̀le tà nda sè dhɨ sè dhɨ dre. Tadhá kpà móndyá títí ɨ dré dhɨ, tà nda tà bàti ꞌɨ dhɨ, dré akódhɨ nda nɨ tɨngálé dràdrà lésè dhɨ sè.»
32 Ɨ̀ kòyi tà Pólò dré tàle móndɨ́ nɨ tɨngama dràdrà lésè dhɨ nɨ tà dri nda dre dhɨ, àyɨ kɨ àruka ɨ̀ dré ngàzo akódhɨ nɨ gu. Dɨ àruka nɨ ɨ̀ dré kó tàzoá dhɨ: «Mà nɨ go tà mɨ́ dré adrélé tàle kòdhɨ kɨ yi tódhyá kìtú àzya sè.» 33 Dɨ Pólò dré pfòzo àyɨ kòfalésè. 34 Àyɨ kɨ àruka ɨ̀ dré ru amúzó akódhɨ be gò, ɨ̀ dré Yésu nɨ kaꞌìzo. Àyɨ nda ɨ kòfalé dhɨ tá tògyabhá nda kɨ àlo, Dìyònùsíyò, tòkó àlo rú be Dàmárì dhɨ, tsàle móndɨ́ àruka ɨ́be.
* 17:18 17:18 Dhya adrélé zìle «Èpìkùréyò» ɨ ró kònɨ ɨ̀ adré tá tadhá dhɨ, tà kàdrɨ̀ lavúlé dhɨ kólénzé tà ꞌɨ. Dhya adrélé zìle «Sòtòyɨ́kò» ɨ ró kònɨ ɨ̀ adré tá àyɨkya tadhá dhɨ, lè à kòkaꞌì tà títí adrébhá atsálé dhɨ ɨ, adrézó kpà togó ɨ́be kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ. 17:19 17:19 «Àrèyòpágò» kònɨ̀dhɨ tá rú kòngó àlo Àtènáyɨ̀ le dhɨ àdhya ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ rú tògyabhá adrébhá tá ru kɨmó àrà nda lé dhɨ kya ꞌɨ.