12
Yésu kodzó áyɨ lebèbhá ɨ tà twátwa ɨ sè
(À kònò kpà Màtáyò 10:26-33)
Lókyá nda sè dhɨ, móndɨ́ lɨ̀zólɨ̀zo lavúlé dhɨ ɨ̀ kɨmó tá ru, tsàle ɨ̀ dré adréràꞌa àyɨ kɨ pá ató àyɨ kòfalésè dhɨ ꞌá. Gò Yésu dré zyà kɨdhózó tà ta áyɨ lebèbhá ɨ dré, tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ lɨkɨ́ tàkú Fàrìsáyò kya nɨ tà sè. Tàkú nda àyɨ kɨ túrúpfú tà ꞌɨ. Tà bàti ró dhɨ, à nɨ tà títí lùzu ró dhɨ kɨ tadhá ngádra ꞌá. À nɨ kpà tà títí zùle zùzù dhɨ kɨ ꞌo apfòle móndɨ́ ɨ̀ dré nìle dóro. Dɨ ásà dhɨ, tà mɨ̀ dré tàle tínímvá na dhɨ ɨ, à nɨ yìá ngádra ꞌá. Tà mɨ̀ dré tàle àmɨ kɨ àzya bína kòyàyà sè dzó kɨ ꞌa kɨ̀le dhɨ ɨ ꞌásè dhɨ ɨ, à nɨ longóá dzódrì ɨ lésè.
Áma arúpi ɨ, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Mɨ̀ kòro dhya adrébhá móndɨ́ kɨ rúbhá kɨ tupfú todràle gò, ɨ̀ dré kɨtswázó tà àzya ꞌo bwà ko dhɨ ɨ ko. Má nɨ dhya kɨtswálépi mɨ̀ dré ròle dhɨ nɨ tadhá àmɨ dré: Mɨ̀ kàdré Gìká, móndɨ́ kɨ rúbhá kɨ tupfuma àmvolésè, adrélépi rìnyí ɨ́be kɨtswázó àyɨ kɨ bhe líferò na dhɨ nɨ ro kòdhya. Àyíya, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Mɨ̀ kàdré akódhɨ nda nɨ ro kòdhya.
À adré zakó tsì kɨ̀tsɨ̀kɨ́rɨ́nyà nzi dhɨ kɨ lagɨ́ làfa lòꞌwa nzɨ̌ rì dhɨ ɨ sè? Dɨ tágba dré adrézó kònɨ̀nɨ dhɨ, Gìká adré àyɨ nda kɨ àlo nɨ tà tɨvɨ̀ ko. Kàdré dɨ àmɨ kɨ tà sè dhɨ, akódhɨ nà ndɨ̀ndɨ̀ àmɨ kɨ drìbhɨ́ ɨ títí nànà. Dɨ mɨ̀ kòro ngá ko. Àmɨ kɨ tà lavú kɨ̀tsɨ̀kɨ́rɨ́nyà zyandre dhɨ kya byá!
Má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Dhya ángùdhi adrélépi tàá móndɨ́ ɨ kandrá dhɨ ɨ́ kaꞌì ma dre dhɨ, Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ kókpà tàá Gìká nɨ ángéló ɨ kandrá dhɨ, ɨ́ kaꞌì akódhɨ nda dre. Dɨ, dhya ángùdhi adrélépi ɨ́na áma ga móndɨ́ ɨ kandrá dhɨ, má nɨ kókpà akódhɨ nda nɨ ga Gìká nɨ ángéló ɨ kandrá. 10 Dhya ángùdhi adrélépi kúlí kònzɨ ta Móndɨ́ nɨ Mvá rú dhɨ, Gìká nɨ akódhɨ nda nɨ tàkonzɨ̀ tri. Dɨ, dhya adrélépi ɨ́na làdhá dha Tɨrɨ́ Lólo rú dhɨ, à kɨtswá akódhɨ nda nɨ tàkonzɨ̀ tri ko.
11 À kàdré àmɨ kɨ dri tàbvó tàle lɨ̀sámbò dzó kɨ kàdrɨ̀ ɨ kandrásè, ópɨ́ ɨ kandrásè ɨ̀ndɨ̀ móndɨ́ kàdrɨ̀ ɨ kandrásè dhɨ, mɨ̀ kòbhà àmɨ kɨ togó adrélé lanzìle tà mɨ̀ dré dra tàle àmɨ rúsè yà, kó ngalè mɨ̀ nɨ tà nda nɨ ta ngɨ́nɨ ya dhɨ dri dhɨ ko. 12 Àngyá ko, Tɨrɨ́ Lólo nɨ tà mɨ̀ dré kɨtswálé tàle dhɨ nɨ tadhá àmɨ dré gbǎ lókyá nda sè dhɨ nɨ̀.»
Pɨ́dhɨ́gó ngá líyí azaaza ró dhɨ nɨ tà dri dhɨ
13 Gò dhya àlo móndyá zyandre nda ɨ kòfalé dhɨ dré tàzoá Yésu dré dhɨ: «Tadhálépi, mɨ́ kòtà áma adrúpi dré dhɨ, kòlanzɨ́ ngá àma kɨ atá dré tayɨ́lé dhɨ ɨ àma dré túmä́ní ɨ́ be.» 14 Dɨ, Yésu logó drá dhɨ: «Arúpi, àdhi bhà ma adrélé tà àmɨ kòfalé dhɨ kɨ bvó lanzɨ́ dhɨ nɨ̀?» 15 Gò tàá móndyá títí dhɨ ɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ kònò dóro, mɨ̀ kàdréró àmɨ kɨ lɨkɨ́ ngá lovó kárá be títí dhɨ kɨ tà sè. Àngyá ko, dhyá kɨ lɨ́drɨ̀ adré ɨ́na áyɨ totó dhyá kɨ ngá ɨ dri ko, gba à kàdré ngá ɨ́be zyandre ró yà dhɨ.»
16 Gò dré pɨ́dhɨ́gó kònɨ̀dhɨ nɨ pɨ̀zo àyɨ dré, tàzoá dhɨ: «Ngá líyí àlo dhɨ nɨ amvú ka tá lànyá dóro. 17 Dɨ akódhɨ dré ngàzo adrélé kisùá ɨ́ léna dhɨ: ‹Má nɨ ꞌòá ngɨ́nɨ? Àrà má dré adrézó áma lànyá bha lɨkɨ́lé dhɨ kɨtswá ko.› 18 Gò tàá dhɨ: ‹Má nɨ ꞌòá kònɨ̀nɨ: Má nɨ áma kòbhó kɨ awú, àruka nɨ kàdrɨ̀ àyɨ kɨ lavúbhá dhɨ kɨ sìzo gò, áma lànyá wä́yi bhàzo lɨkɨ́lé lána, áma ngá àruka ɨ́be. 19 Dɨ má nɨ go tàá má léna dhɨ: Ma ngá dóro má dré lokólé dhɨ ɨ́be bǐ. Ngá nda kɨ kɨtswá áma ledé kóná bǐ. Nyànomvá dhɨ, má nɨ rè lovó, adrélé ngá nya, adrézó ngá mvu, adrézó lenzélé.› 20 Dɨ, Gìká gò ɨ́na tàá drá dhɨ: ‹Mɨ móndɨ́ azaaza ꞌɨ! Ándrò, ngátsi kònɨ̀dhɨ sè dhɨ, à nɨ ámɨ lɨ́drɨ̀ tɨngá. Dɨ ngá mɨ́ dré lokólé mɨ́ dré dhɨ kɨ go adrélé àdhi dré?›»
21 Yésu gò tàá dhɨ: «Tà nda nɨ adré kókpà kònɨ̀nɨ dhya ángùdhi adrélépi ngá lokó áyɨ tàndɨ dré gò, adrézó lemerè ro Gìká véna dhɨ dré.»
Dhyá kɨ togó bhàma lanzìle ko dhɨ
(À kònò kpà Màtáyò 6:25-34)
22 Gò Yésu dré tàzoá áyɨ lebèbhá ɨ dré dhɨ: «Tà nda sè dhɨ, má adré tàá ámɨ dré dhɨ: Mɨ̀ kòbhà àmɨ kɨ togó adrélé lanzìle àmɨ kɨ lɨ́drɨ̀ nɨ tà sè ko, ngalè mɨ̀ nɨ dra àdho ngá nya ya dhɨ. Mɨ̀ kòbhà kpà àmɨ kɨ togó adrélé lanzìle àmɨ kɨ rúbhá nɨ tà sè ko, ngalè mɨ̀ nɨ dra àdho asó àmɨ rú ya dhɨ. 23 Tàko ko, àmɨ kɨ lɨ́drɨ̀ lavú mányàngá byá. Àmɨ kɨ rúbhá lavú kpà kɨ́tá byá. 24 Mɨ̀ nò rè àrɨ́ ɨ ká. Ɨ̀ kidhí ngá ko na. Ɨ̀ akónà kpà ngá ko na. Àyɨ kúkú àko, ɨ̀ndɨ̀ kòbhó àko. Dɨ, Gìká adré ɨ́na ngá fe àyɨ dré tèle. Dɨ àmɨ kɨ tà lavú tsì àrɨ́ kya ko? 25 Àmɨ kòfalé dhɨ, àdhi nɨ kɨtswá áyɨ lɨ́drɨ̀ nɨ lókyá nɨ drì tɨmbà tsà, dré adrélé áyɨ togó bha lanzìle dhɨ sè bwà dhɨ nɨ̀? 26 Dɨ mɨ̀ kòkɨtswá tà mvá tsà kòdhɨ nɨ ꞌo bwà ko dhɨ, mɨ̀ adré dɨ àmɨ kɨ togó bha adrélé lanzìle tà àruka ɨ sè àdho tà sè?
27 Mɨ̀ nò rè ngalè pfò mbɨ̀ na dhɨ ɨ̀ adré topfòle ngɨ́nɨ ya dhɨ ká. Ɨ̀ ꞌo àzí ko na. Ɨ̀ ledé kpà kɨ́tá ko na. Dɨ, má adré mána tàá àmɨ dré dhɨ: Ndɨ̀ndɨ̀ ópɨ́ Sòlòmónò rúku nɨ ɨ́be títí dhɨ asó tá kɨ́tá aveave pfò nda kɨ àlo àdhya tɨ́nɨ dhɨ ko. 28 Gìká kàdré kó mbɨ̀ adrélépi ándrò kònwa gò, kìdru dra bhèzoá àtsɨ́ na dhɨ kɨ tosó kònɨ̀nɨ be dhɨ, a nɨ dɨ vélé àmɨ kɨ tosó dóro àyɨ kɨ lavú ngɨ́nɨ? Àmɨ àmɨkya móndɨ́ tà kaꞌìkaꞌì ɨ́be tsà dhɨ ꞌɨ! 29 Mɨ̀ kòbhà àmɨ kɨ togó adrélé lanzìle, adrézó ndàá nìle ngalè mɨ̀ nɨ dra àdho ngá nya ya, kó ngalè mɨ̀ nɨ dra àdho ngá mvu ya dhɨ ko. 30 Tàko ko, pàgánò títí bvò kòndɨ àdhya ɨ̀ adré àyɨkya ngá nda kɨ nda kòdhya landè àko ró. Àmɨ kɨ Atá nì kpà tàle dhɨ, àmɨ lovó ɨ́be ngá nda kɨ kisúzó dhɨ be. 31 Dɨ, mɨ̀ kàdré àmɨkya Gìká nɨ Òpɨ̀ nda kòdhya gò, akódhɨ kòtɨmbàró kpà ngá nda ɨ àmɨ dré.
Ngá làgɨ́ be kàdrɨ̀ dhɨ kɨ lokoma bhù na dhɨ
(À kònò kpà Màtáyò 6:19-21)
32 Àmɨ pä̀rí mvá pabhá má làgásè nɨ ɨ, mɨ̀ kòro ngá ko. Tàko ko, àmɨ kɨ Atá mìlésè dhɨ dóro áyɨ Òpɨ̀ fèzo àmɨ dré. 33 Dɨ mɨ̀ kòlagɨ́ àmɨ kɨ ngá, làfa nɨ nɨ fèzo lemerèbhá ɨ dré. Mɨ̀ kòledé àmɨ dré tsùngà kɨtswábhá akùle bwà ko dhɨ ɨ. Mɨ̀ kòlokó àmɨ dré ngá làgɨ́ be kàdrɨ̀, kɨtswábhá akɨ́lé bwà ko dhɨ ɨ bhù na. Kònàle dhɨ, kùgú fɨ gà ko na. Órò sì kpà gà ngá ko na. 34 Tàko ko, àrà ángùdhi àmɨ kɨ ngá làgɨ́ be kàdrɨ̀ dhɨ dré adrézó lána dhɨ na dhɨ, àmɨ kɨ togó nɨ adré kókpà kònàle.»
Màrábà adrébhá tàmìga dri dhɨ ɨ
35 «Mɨ̀ kàdré gànzi ró, adrélé àmɨ kɨ káfà ꞌɨ̀le àmɨ kɨ kípílé ꞌá dhɨ ɨ́be, ɨ̀ndɨ̀ àmɨ kɨ tálà dhɨ̀le adrélé kòle dhɨ ɨ́be. 36 Mɨ̀ kàdré ngóró màrábà adrébhá àyɨ kɨ mírì nɨ letè anzɨ́ràꞌa gwányá làmó àdhya lésè, kònɨ̀ dra atsá dzóti ga dhɨ, ɨ̀ kònzìró akódhɨ dré be dhɨ ɨ tɨ́nɨ. 37 Kólénzé nɨ adré màrábà àyɨ kɨ mírì dré dra atsázó àyɨ kɨ kisú adréràꞌa tàmìga dri dhɨ ɨ dré! Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Akódhɨ nɨ kɨ́tá àzí àdhya nɨ asó ɨ́ rú, àyɨ kɨ ꞌòzo lɨrɨ́lé mɨ́sá làgásè gò, ngá fèzo àyɨ dré nyàle. 38 Kólénzé nɨ adré àyɨ dré, àyɨ kɨ mírì kòkisú àyɨ adréràꞌa tàmìga dri, gba kàtsá ngátsi kɨ́tógá sè yà, kó ngalè ngátsi kɨ́tógá àmvolésè yà dhɨ!
39 Dɨ, lè mɨ̀ kònì tà kònɨ̀dhɨ dóro: Dzó líyí kònì tá lókyá ángùdhi kùgú dré kɨtswázó atsálé dhɨ be dhɨ, kònò kɨtswá tá akódhɨ nɨ tayɨ́ áyɨ dzóti ŋo ko. 40 Dɨ àmɨ ró dhɨ, mɨ̀ kàdré kókpà gànzi ró. Tàko ko, Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ atsá sáà mɨ̀ dré adrélé kisùle ko dhɨ sè.»
Màrábà tògya ró mírì nɨ dré kɨtswálé kaꞌìle dhɨ
(À kònò kpà Màtáyò 24:45-51)
41 Gò Pétèró dré akódhɨ nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Mírì, mɨ́ adré ngbà ꞌí kúlí alaala kòdhɨ nɨ ta àma dré àma pátí? Kó ngalè, mɨ́ adré tàá móndyá títí ɨ dré?»
42 Dɨ Mírì logó dhɨ: «Màrábà tògya ró mírì nɨ dré kɨtswálé kaꞌìle dhɨ, àdhi ꞌɨ? Akódhɨ nda, dhya mírì nɨ dré dra bhàle áyɨ màrábà àruka ɨ drìle, kɨtswálé mányàngá fe àyɨ dré nyàle lókyá kɨtswálépi dhɨ sè dhɨ ꞌɨ. 43 Màrábà nda nɨ mírì kàtsá akódhɨ nɨ kisú adréràꞌa ꞌòá kònɨ̀nɨ dhɨ, kólénzé nɨ adré akódhɨ dré! 44 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Akódhɨ nɨ mírì nɨ akódhɨ nɨ bha adrélé áyɨ ngá títí dhɨ ɨ drìle. 45 Dɨ, màrábà nda kàdré ɨ́na kisùá ɨ́ léna dhɨ ‹Áma mírì adré gìle agòma sè› gò, dré kɨdhózó adrélé màrábà àgo ró ɨ̀ndɨ̀ tòko ró dhɨ kɨ tswa, adrézó ngá nya, adrézó ngá mvu, adrézó kpà wá tsi dhɨ, 46 akódhɨ nɨ mírì nɨ atsá kìtú dré adrélé letèle ko dhɨ tú, ɨ̀ndɨ̀ sáà dré adrélé nìle ko dhɨ sè. Dɨ a nɨ akódhɨ nɨ togá, akódhɨ nɨ tà bhàzo adrélé túmä́ní móndyá Gìká nɨ kaꞌìbhá ko dhɨ kya ɨ́be.
47 Màrábà ángùdhi adrélépi tà áyɨ mírì dré adrélé lèle dhɨ kɨ ni gò, adrézó tà nda kɨ ꞌo ko, adrézó kpà gànzi ró ko dhɨ, à nɨ akódhɨ nda nɨ bhwa vésè be bǐ. 48 Dɨ, màrábà ángùdhi adrélépi tà nda kɨ ni ko gò, adrézó tà kɨtswábhá à kòbhwà akódhɨ ásà dhɨ kɨ ꞌo dhɨ, à nɨ akódhɨ nda nɨ bhwa vésè be tsà. Tàko ko, dhya ángùdhi tà bǐ dhɨ kɨ fèzo drá dhɨ tí dhɨ, à nɨ tà bǐ dhɨ kɨ zi kòdhya. Dhya ángùdhi tà bǐ dhɨ kɨ bhàzo drɨ́gá dhɨ tí dhɨ, à nɨ tà bǐ lavúlé dhɨ kɨ zi kòdhya.»
Yésu alɨ̀ tà ru lanzɨ́zó dhɨ nɨ bha móndɨ́ ɨ kòfalé
(À kònò kpà Màtáyò 10:34-36)
49 «Má alɨ̀ kɨtswálé àtsɨ́ so bvò dri. Má lè tá dhɨ, àtsɨ́ nda kòko dre! 50 Dɨ, adré lèá dhɨ, má kòdo rè zyà bàtísimò kɨzà àdhya. Áma togó adré kɨzà nya tò, tsàle lókyá tà nda dré dra ru ꞌòzo kɨtswálé títí dhɨ ꞌá. 51 Mɨ̀ adré kisùá dhɨ, má alɨ̀ bvò dri kɨtswálé tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ fe kòdhya? Kóko! Be ro dhɨ, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Má alɨ̀ mána kɨtswálé tà ru lanzɨ́zó dhɨ nɨ bha móndɨ́ ɨ kòfalé kòdhya! 52 Tàko ko, kɨdhólé nyànomvá dhɨ, móndɨ́ nzi dzó àlo na dhɨ kɨ ru lanzɨ́ àyɨ kòfalésè: na dhɨ kɨ àyɨ kɨ alá rì dhɨ ɨ rú, ɨ̀ndɨ̀ rì dhɨ kɨ àyɨ kɨ alá na dhɨ ɨ rú. 53 Ɨ̀ nɨ ru lanzɨ́: Atá nɨ áyɨ alá áyɨ mváagó rú, ɨ̀ndɨ̀ mváagó nɨ áyɨ alá áyɨ atá rú. Andre nɨ áyɨ alá áyɨ mvátòkó rú, ɨ̀ndɨ̀ mvátòkó nɨ áyɨ alá áyɨ andre rú. Àdrá nɨ áyɨ alá áyɨ àdramvá rú, ɨ̀ndɨ̀ àdramvá nɨ áyɨ alá áyɨ àdrá rú.»
Lókyá nìma lanzɨ́lé dhɨ
(À kònò kpà Màtáyò 16:2-3)
54 Yésu gò tàá móndyá zyandre nda ɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ kàdré ndùrùku no adréràꞌa angálé kìtú dré ndǐrà lésè dhɨ, mɨ̀ adré tàá dhɨ: ‹Gí ko, bhù nɨ dra dhi› gò, bhù nda dré dhìzo bàti. 55 Lyǎ kàdré avílé tàbhu lésè dhɨ, mɨ̀ adré tàá dhɨ ‹Kìtú nɨ dra ka› gò, dré kàzo bàti. 56 Àmɨ túrúpfúbhá ꞌɨ! Mɨ̀ nì kó bvò kɨ làsú bhù mìbhalé be dhɨ lanzɨ́lé dhɨ be dhɨ, mɨ̀ kɨtswá dɨ àmɨkya lókyá ándrò kòndɨ nɨ tà ni lanzɨ́lé bwà ko àdho tà sè?»
Mɨ̀ lotó àmɨ kɨ tà tàbvó tàma kandrá
(À kònò kpà Màtáyò 5:25-26)
57 «Mɨ̀ kɨtswá adrélé tà kɨ kòfalé ni lanzɨ́lé, adrézó tà gyǎgya kɨpè ꞌòle dhɨ bwà ko àdho tà sè? 58 Mɨ̀ kàdré lɨ̀le dhya adrélépi ámɨ asíkì dhɨ be tàbvó tǎrà na dhɨ, lè mɨ́ kòndà láti mɨ̀ dré kɨtswázó ru yi akódhɨ be drìdrì mɨ̀ dré tsàzo dhɨ kandrá. Mɨ́ kòꞌo kònɨ̀nɨ ko dhɨ, akódhɨ nɨ ámɨ dri tàbvó tàlepi kandrá, tàbvó tàlepi nda dré ámɨ fèzo pòlísì drɨ́gá gò, akódhɨ nda dré ámɨ bhèzo bǎdzó na. 59 Má adré tàá mɨ́ dré dhɨ: Mɨ́ kɨtswá apfòle kònalésè ko, tsàle lókyá mɨ́ dré dra màri nda nɨ logózó akɨ́lé títí dhɨ ꞌá.»