4
Te tēe grupo fariseo, ni canihīn de jnūhun jeē iyó cuéhē gā tēe cáscuáha jíín Jesús vēsú jiín Juan, jiín jéē cuehē gā ñayuu scuándute ya vēsú Juan. Te nasūu jéē scuándute máá yá, chi tēe cáscuáha jíín yá cúu jeē cascuándute. Te ná ni jini Jesús jeē súcuan ni canihīn de jnūhun, te ni quenda ya región Judea, te cuanuhun yā región Galilea.
Te ichi jeē nuhún yā chi yáha región Samaria. Te ni jinū yā ɨɨn ñuu región Samaria jeē naní Sicar, yajni ñuhun jeē ni jéhe Jacob nuū séhe de José nde jenahán. Te yūcuan íne pozo jeē naní pozo Jacob. Te ni cucōo Jesús xiin pozo un, chi ni cuīta yá jeē cuahán yā ichi. Te nájnūhun cahuxī uū cúu. Te ni quee ɨɨn ñahan Samaria, vēji ña vequihin ña ndute. Te ni cahān Jesús jiín ña:
Cuāha ní ndute coho ná, áchí yá.
Te tēe cáscuáha jíín yá, chi je cuangoo de nde ñuu, cuacuaan de jeē cáji de jíín yá. Te ñahan Samaria un ní cahān ña jíín yá:
¿Ndese cúu jeē jicán ni ndute nuū ná coho ní? Chi tēe hebreo cúu ní, te ñahan Samaria cúu ná, áchí ña.
Súcuan ni cahān ña, chi ñayuu hebreo tu cácahān i jíín ñáyuu Samaria. 10 Te ni cahān Jesús:
Núu jeē jiní ni ndese cúní Yaā Dios sáha ya jeē váha níhín, jíín ndé ɨɨn cúu sāña jéē jicán na ndute nuū ní, yūcuán na te máá ní cacān ni núū ná, te cuāha ná ndute jeē cótecu ni nɨ́ɨ́ cáni sáha, áchí yá.
11 Te ni cahān ña jíín yá:
Tátā, yōhyo cúnú pozo yáha, te tú na vé ndahá ní jéē táva ní ndute. Núu súcuan ¿te ndé nuū nihín ni ndute jeē cótecu na sáha? 12 ¿Te á cújéhnu ga maá ní vēsú jií yō Jacob, chí naún? Chi máá de ni stóo de pozo yáha nuū yō. Te yāha ní cajihi máá de ndute, jíín táca séhe de, jíín quɨtɨ ndéca de. Achí ña.
13 Te ni cahān Jesús:
Tāca ñáyuu jeē jíhi ndute yáha, chi jichī tucu i. 14 Te ñayuu coho ndute jeē cuáha na núū i, chi ma jichí cuɨtɨ gā i. Chi ndute jeē cuáha ná un, cane ini i nájnūhun ndute jeē cáne ñuhún, te sáha jeē cotecu i nɨ́ɨ́ cáni, áchí yá jiín ña.
15 Te máá ña tu ní jécūhun ni ña, te ni cahān ña jíín yá:
Tátā, cuāha ní ndute ún coho ná, návāha ma jichí cuɨtɨ gā ná, ni tuá jíni ñúhun quiquihin ná ndute pozo yáha, áchí ña.
16 Te ni cahān Jesús jiín ña:
Cuácana ní yɨɨ ní te quiji ní jíín de, áchí yá.
17 Te ni cahān ña:
Tú yɨɨ ná íyó.
Te ni cahān Jesús:
Ndaā cahán ni jéē tú yɨɨ ní íyó. 18 Chi je ni cuu uhūn yɨɨ ní, te tēe ndéca ní vijna chi nasūú yɨɨ ní cúu de. Yāha cúu jeē ni cáhān ndaā ní, áchí yá.
19 Te jeē súcuan ni cahān yā, te ni cahān ña:
Tátā, ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios cúu ní, jéni ni ná. 20 Tāca jíí na ñáyuu Samaria, yucu yáha ní cachiñúhún i Yaā Dios. Te máá ní ñayuu hebreo, cácahān ni jéē ñuu Jerusalén cúu nuū cánuú chiñúhún yó yā, achí ña.
21 Te ni cahān Jesús jiín ña:
Nánā, candíje ní jnúhun cáhán na, chi quee quɨvɨ̄ jeē ni nasūú yucu yáha ni nasūú ñuu Jerusalén cúu nuū chiñúhún ní maá Yaā cúu Tátá, chi ndɨhɨ‑ni lugar te cuu chiñúhún ní yá. 22 Máá ní ñáyuu Samaria tu cájini ni ndé ɨɨn cúu jeē cáchiñúhún ní. Te máá ná jijnáhan ná chi cájini na ndé ɨɨn cúu jeē cáchiñúhún ná. Chi nde nuū maá ná jijnáhan ná ñáyuu hebreo cúu nuū véji Yaā jnama ñayuu. 23 Te je ni quee quɨvɨ̄ jeē ñáyuu cáchiñúhún ndáā, vijna te chiñúhún ndije i Yaā cúu Tátá nde jiín ini jiín ánuá i. Chi máá Tátá cúní yā jeē súcuan chiñúhún ñáyuu yā. 24 Yaā Dios cúu Espíritu, te ñayuu jeē cuní i chiñúhún i ya, cánuú jéē chiñúhún ndije i ya jiín ini jiín ánuá i, áchí yá.
25 Te ni cahān ñahan ún:
Jíní na jéē quíji Mesías jeē cúu Cristo, Yaā jeē tají Yaā Dios. Te núu ni quee maá yá, te stéén cají yá tāca jnúhun nuū yō.
26 Te ni cahān Jesús:
Máá ná jeē cahán jiín ní, suu ná cúu Yaā ún.
27 Te sá cáhán gā yā súcuan, te ni ndecoo‑ni tēe cáscuáha jíín yá. Te ni canaa ni de cájito de jeē ndájnūhun yá jiín ñahan yúcuan. Te ni ɨɨn de tu ní cájnūhún de ya núu na vé cájnūhun yá ña chí na vé ndájnūhun yá jiín ña. 28 Yūcuán na te ñahan un ní stóo ña quɨ̄yɨ ña, te cuahān ña nde ñuu. Te ni cahān ña jíín ñáyuu ún:
29 Nehen na quíngoo yó te coto ró ɨɨn tēe jeē ní cachi ndɨhɨ tāca jéē ni sáha ri. Sanaa te máá yá cúu Cristo, jeē cándetu yó quiji, áchí ña.
30 Yūcuán na te ni quendacoo i ñuu ún, te cuangoo i nuū íne Jesús. 31 Te nde ná tu jinūcoo i, te tēe cáscuáha jíín yá ni cacahān ndahú de jíín yá:
Maestro, caji ni stáā víī, achí de.
32 Te ni cahān yā jiín de:
Iyó stáā caji rī jeē tu cájini rō ndese cúu.
33 Yūcuán na te tēe cáscuáha jíín yá, ni cacajnūhun jnáhan de:
¿A ní quindeca ɨɨn ñayuu jeē ní yeji yā, chí naún? áchí de.
34 Te ni cahān Jesús:
Jeē ní cachi rī jeē iyó jéē cáji rī cúu jeē cúsɨɨ̄ ni rī sáha ri jniñu cúní Yaā ní tají rúhū vēji ri, jiín jéē sínu ri jniñu ún. 35 Te cácahān rō jeē cúmanī cuūn gā yoō te tahndē trigo. Te ruhū chi cáhán rī jiín ró: Condēhe jíjnáhan ró, chi ñayuu cuehē cácuu i nájnūhun trigo jeē jé ni cuaan jeē tahndé, chi je cáhīyo tūhva i candíje i ruhū. 36 Te tēe scándíje ñayuu cácuu de nájnūhun tēe cájehnde trigo, te nihīn de yāhu de. Te jeē cánastútú de ñayuu cúu jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. Te tēe cáscuíté núu jnūhun ri, ɨnuú‑ni cusɨɨ̄ ni de jíín tée cástéén gā jnūhun ri. 37 Chi ndaā cúu jnūhun jeē cahán: Ɨɨn tēe jéte, te ɨnga tēe nástútú, áchí. 38 Te suu cúu jeē ní tají rí rohó jíjnáhan ró jéē scándíje ró ñayuu jeē jé ni canihīn jnūhun ya ni casáha ɨnga tēe. Chi ɨnga tēe je ni canacani de jnūhun nuū ñáyuu, te máá ró chi nájnūhun cánastútú ró i cúu jeē scándíje ró i.
39 Te cuehē ñayuu Samaria jeē cáyūcú ñuu ún, ni cacandíje i Jesús jeē ní jini sōho i jnūhun ni cahān ñahan ún. Chi ni cahān ña: Ni cachi ya ndɨhɨ tāca jéē ni sáha ri. 40 Te jeē yúcuan cúu jeē ñayuu Samaria un ní jinūcoo i nuū yā, te ni cacahān ndahú i jíín yá jeē na quéndōo ya ñuu i. Te ni ndōo ya yūcuan úū quɨvɨ̄. 41 Te cuehē gā i ni cacandíje i ya jiín jnúhun cáhán maá yá. 42 Te ni cacahān i jíín ñahan ún:
Tuá niní jéē cahán maá ró te candíje ri yā, chi je ni cajini sōho ri jnūhun cáhán maá yá. Te cájini yō jeē maá yá cúu ndije Cristo, Yaā jnama ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Achí i.
Jeē ní nasávāha ya sēhe tēe ndíso jníñu nuū rey
43 Te nuū ni yáha uū quɨvɨ̄ ún, te Jesús ni quenda ya Samaria, te ni quihin tucu ya ichi cuanuhun yā región Galilea. 44 Chi je ni cahān maá yá jeē tée cánacani jnūhun Yaā Dios, tu cáhīyo yɨ́ñúhún ñáyuu ñuu de jíín de, te suni súcuan ni cuu jíín máá yá. 45 Te ná ni najinū yā Galilea, te ñayuu un ní cajetáhú i ya, chi suni máá i ni jengoo i vico pascua ñuu Jerusalén, te ni cajito i tācá jniñu ní sáha ya quɨvɨ̄ ni íyo vico ún.
46 Yūcuán na te ni jehēn tucu ya ñuu Caná ndañúū Galilea, nuū ni sáha ya jeē ndúte ni nduu vino. Te ini ñuu Capernaum ni īyo ɨɨn tēe cújéhnu jeē ndíso jníñu nuū rey. Te cúhú sēhe de. 47 Tēe un ní jini jnūhun de jeē ní najinū Jesús región Galilea jeē ni jéhēn yā región Judea. Te ni jecondēhé de ya, te ni cahān ndahú de jíín yá jeē na quíhín yā jiín de vehe de, te nasávāha ya sēhe de, chi je yajni cuu i. 48 Te ni cahān Jesús jiín de:
Núu tú coto ró jniñu jéhnu jeē náā ni rō sáha, te ma candíje cuɨtɨ rō jijnáhan ró, áchí yá.
49 Te tēe ndíso jníñu nuū rey, ni cahān de:
Cava vāha ni ní na quíhín yō, chi núu cucuéé ní te cuu sēhe ná, áchí de.
50 Yūcuán na te ni cahān Jesús:
Cuánuhun vehe ró, chi cotecu sēhe ró.
Te tēe un ní candíje de jnūhun ni cahān Jesús, te cuanuhun‑ni de. 51 Te níní jíca de cuanuhun de vehe de, te ni quijicoo mozo de ni caquijnahan i de, te ni cacahān i:
Je ni nduvāha sēhe ní, áchí i.
52 Te ni cajnūhún de na hora ni quejéé ndúvāha i. Te ni cacahān i jíín de:
Cahɨɨn jeē ícu ni quenda quīji i.
53 Yūcuán na te máá tátá i ni sáha de cuenta jeē hora un cúu jeē ni cáhān Jesús jiín de jeē cótecu sēhe de. Te ni candíje de jíín nɨ́ɨ́ vehe de jeē cúu ya Yaā ní tají Yaā Dios.
54 Yāha cúu vuelta uū jeē ni sáha Jesús jniñu jéhnu jeē ni stéén yā poder yā región Galilea, jeē ní najinū yā jeē ni jéhēn yā región Judea.
Jeē ní nasávāha ya ɨɨn tēe cátú yuhu pila Betesda