6
Te ni quenda Jesús yūcuán, te cuanuhun yā ñuu yā. Te tēe cáscuáha jíín yá cuangoo de jíín yá. Te máá quɨ́vɨ̄ ndétātu ní steén yā jnūhun ini vehe iī sinagoga. Te cuehē ñayuu ni canaa ni i cájini nahín i, te ni cacahān i:
¿Ndé nuū ní cutūhva tēe yáha tāca jnúhun yáha? ¿Te ndese cúu jeē cahán de jnūhun ndíchí yáha jíín jéē sáha de jniñu jéhnu yáha? Chi tēe yáha cúu carpintero, te sēhe María cúu de, te ñani Jacobo jiín José jiín Judas jiín Simón cúu de. Te suni cáyūcu cuáha de jíín yó yāhá. Achí i.
Te súcuan ni cacujéē ni i nuū Jesús. Te ni cahān yā jiín i:
Tāca tée nácani jnūhun Yaā Dios, íyó yɨ́ñúhún ñayuu jiín de, chi máni ñayuu ñuu maá de, jíín jnáhan de, jíín ñáyuu vehe de cúu jeē tu íyó yɨ́ñúhún jíín de. Achí yá.
Te tu ní cúu sáha ya cuehē jniñu jéhnu yūcuán. Chi jecu‑ni ñayuu cácuhū ni soó yá ndaha ya sɨquɨ̄ i, te ni nasávāha ya i. Te náā ni yā jíto ya jeē tu cácandíje ñayuu jijnáhan i. Yūcuán na te ni jica cuu ya tācá ñuu yajni, ni steén yā jnūhun.
Jeē ní tají yá ndɨhúxí uū de cuanacani de jnūhun
(Mt. 10.5‑15; Lc. 9.1‑6)
Te ni cana ya ndɨhúxí uū tēe cáscuáha jíín yá, te ni tají yá ndɨhuū ndɨhuū de quingoo de. Te ni sáha ya jeē cóndiso jníñu de quenehen de tachī ini ñayuu. Te ni ndacu ya jeē tú na vé condiso de jeē cuajníñu de ichi, ni ñunu, ni staā, ni xūhún. Chi máá vara‑ni condahá de. Te quɨhɨ de ndijēn, te ma quihín de jíín úū sahma, áchí yá. 10 Te suni ni cahān yā jiín de:
Na‑ni vehe núu ni quɨ̄vɨcoo ró, te yūcuán coyūcu ró ndé quenda tucu ró quíhīn rō ɨnga ñuu. 11 Te núu ɨɨn ñuu tu cájetáhú i róhó, ni tu cúní i cuni nahín i jnūhun cahān rō, na quéndacoo ró yúcuan, te scóyo ró tɨ́cachā jehē rō, te súcuan stéén rō jeē iyó cuéchi i jeē tu ní cájetáhú i. Jendaá cahán rī jiín ró jeē quɨvɨ̄ coo juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ ñuu cásáha súcuan vēsú sɨquɨ̄ ñuu Sodoma jiín ñuu Gomorra nuū ní casáha ndasɨ́ ñáyuu cuēchi.
12 Te ni quendacoo de cuahān de, te ni canacani de jnūhun jeē na nácani ni ñayuu jeē stóo i cuēchi i. 13 Te suni ni caquenehen de cuehē tachī ini ñayuu. Te ni cachihi de aceite cuehē ñayuu cácuhū, te ni canduvāha i.
Jeē ni jíhī Juan tēe scuándute
(Mt. 14.1‑12; Lc. 9.7‑9)
14 Te rey Herodes ni jini jnūhun de jnūhun Jesús, chi ni jitē núu jnūhun ya nɨɨ́ cáhnu. Te ni cahān de:
Tēe yúcuan cúu Juan tēe ni scuándute, te ni natecu de. Jeē yúcuan íyó poder de sáha de jniñu jéhnu. Achí de.
15 Te sava ga ñayuu ni cacahān i:
Tēe un cúu Elías jeē ní nacani jnūhun jenahán.
Te sava ga i ni cacahān:
Tuú chi ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios cúu de, nájnūhun tēe ni canacani jnūhun ya nde jenahán, áchí i.
16 Te ná ni jini Herodes, te ni cahān de:
Tuú chi yūcuan cúu Juan jeē ní ndacu ri jniñu ni tahndē xinī, te ni natecu de núu súcuan, áchí de.
17 Chi máá Herodes ni ndacu de jniñu jeē na quɨ́vɨ Juan vecāa, jíín jéē na cónuhnī de jíín cadena. Súcuan ni sáha de jeē sɨquɨ́ Herodías, ñasɨhɨ́ ñani de Felipe. Chi Herodes ni quihin de ña jeē cúu tucu ña ñasɨhɨ́ de. 18 Te Juan ni cahān de nuū Herodes:
Tu íyó ley jeē cóndeca ró ñasɨhɨ́ ñani rō, achí de.
19 Te jeē yúcuan Herodías ni jito uhū ña Juan, te cúní ña jeē na cúū de, te tu ní níhín ña modo. 20 Chi Herodes yúhú de cahni de Juan, chi jíní de jeē tēe ndaā tēe ndoo cúu Juan. Te jeē yúcuan ní jesɨ de jeē nducú ña jeē cúū Juan. Te nújnahan ni de jíni nahín de jnūhun cáhán Juan, vēsú tu jécūhun vāha ni de. 21 Te ni quee ɨɨn quɨvɨ̄ jeē ní cundeyɨ́ Herodías. Chi ni sáha Herodes ɨɨn vico quɨvɨ̄ ní cacu de, te ni jēhe de jeē ní cacuxíni tēe cándiso jníñu nuū de, jíín tée cácuu capitán, jíín tée cácujéhnu región Galilea. 22 Te ni quɨ̄vɨ sēhe sɨ́hɨ́ máá Herodías, ni jita jéhé i nuū chitú un. Te ni cacusɨɨ̄ ni rey Herodes jiín tée cácuxíni jíín de. Te ni cahān de jíín súchi sɨ́hɨ́ un:
Cacān na vé cuní rō, te cuāha ri nuū rō, achí de.
23 Te ni cahān teyɨ́ de jeē cuáha de núu na vé cuní i cacān i, vēsú nde sava región jeē yɨ́hɨ ndaha de. 24 Te ni quenda i, ni jecajnūhún i náná i:
¿Na vé cacān na núū de? áchí i.
Te ni cahān ña:
Xinī Juan tēe scuándute cacān rō nuū de, áchí ña.
25 Yūcuán na te ni ndɨ̄vɨ‑ni i nuū rey, te ni cahān i:
Cúní na jéē vijna ñúhún‑ni cuāha ní xínī Juan tēe scuándute, cone nuū ɨɨn cohō, achí i jíín de.
26 Yūcuán na te ni cucuíhyá ndasɨ́ ni rey un jeē ní cundeyɨ́ Herodías jeē cúū Juan. Te sɨquɨ̄ jeē ni jéjnūhun téyɨ́ de, jíín jéē ní cajini sōho tēe cáyeji staā jiín de, jeē yúcuan tu ní cúní de sásáhán de jeē ni jícān i. 27 Te ni tají‑ni de ɨɨn soldado jeē quíquīhin de xinī Juan. 28 Te ni jehēn soldado un vecāa, te ni jehnde de xinī Juan. Te ni quee de jíín xínī Juan, íne nuū ɨɨn cohō. Te ni jēhe de nuū sūchi sɨ́hɨ́ un, te máá i ni jēhe i nuū naná i.
29 Te tēe cáscuáha jíín Juan ni canihīn de jnūhun, te ni jengoo de, ni candonehen de yɨquɨ cúñu Juan, te ni cachindūji de.
Jeē ni scáji yā uhūn mil tēe
(Mt. 14.13‑21; Lc. 9.10‑17; Jn. 6.1‑14)
30 Yūcuán na te tēe cácuu apóstol jeē ní tají yá cuangoo nacani jnūhun, ni ndecoo de nuū Jesús. Te ni canacani de nuū yā tācá jniñu ni casáha de, jíín jnúhun ni castéén de. 31 Te ni cahān yā jiín de:
Na quíngoo yó ɨɨn lugar nuū tú ñayuu, te ndetātu yó jecu, achí yá.
Chi cuehē ñayuu cuahān i vēji i nuū yā, te ni tu ní núne ya jeē cáji yā staā jiín de. 32 Yūcuán na te ni quɨ̄vɨ ya ɨɨn barco jiín táca tée apóstol un, te cuangoo sɨ́ɨn ya jiín de ɨɨn lugar nuū tú ñayuu. 33 Te cuehē ñayuu ni cajito i jeē cuahán yā jiín de, te ni canacuni i jeē maá yá cúu. Te nde tācá ñuu ni quendacoo i, te yachī cuangoo i, te xīhna gā i ni jinūcoo vēsú maá yá. 34 Te nuū ní quenda Jesús ini barco, te ni jito ya ñayuu cuehē ún. Te ni cundáhú ni yā i, chi cúu i nájnūhun lanchi jeē tú jitoho tɨ̄. Te ni steén yā cuehē jnūhun nuū i. 35 Te nuū ní ini, te tēe cáscuáha jíín yá, ni quecoo de nuū yā, te ni cacahān de:
Je ni ini, te yāhá chi tú na ñayuu yúcu. 36 Núu súcuan te tají ní ñayuu na quíngoo i tāca rancho jiín ñuu yajni, te cuaan i staā caji i, chi tú na vé cándiso i caji i, áchí de.
37 Te ni cahān Jesús jiín de:
Cuāha máá ró jeē cáji i, áchí yá.
Te ni cacahān de:
¿Te ndese cuu? Chi ni ma cúu vēsú núu quicuaan ná ndé uū ciento denario staā caji ñayuu, achí de.
38 Te ni cahān yā jiín de:
¿Nasaa staā cánevāha ró? Cuacondēhe, áchí yá.
Te nuū ní cajini de, te ni cacahān de:
Uhūn‑ni staā jiín úū chācá íyó, áchí de.
39 Yūcuán na te ni cahān yā jiín ñáyuu jeē na cúcōo sɨ́ɨn i cuenta grupo nuū íte. 40 Te ni cacucōo sɨ́ɨn ciento ciento i, jíín cincuenta cincuenta i. 41 Te ni quihin ya ndɨhúhún staā jiín úū chācá un, te ni ndacoto ya ichi ándɨvɨ́, te ni nacuatáhú yá. Te ni tahú cuéchí yá staā ún, te ni jēhe ya nuū tée cáscuáha jíín yá, te máá de ni casaja de nuū ñáyuu cuehē ún. Te suni ni jēhe ya ndɨndúú chācá, ni casaja de nuū i. 42 Te ndɨvii i ni cayeji, te ni candutú chíji i. 43 Yūcuán na te ni canastútú de pedazo staā jiín cháca jéē ní quendōo, te ni chitú úxī uū jīca. 44 Te tēe ni cayeji, chi uhūn mil de cúu.
Jeē ní jica jéhé yá nuū mar
(Mt. 14.22‑27; Jn. 6.16‑21)
45 Yūcuán na te ni cahān‑ni Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá jeē na quɨ́vɨcoo de barco, te cosnūú de yāha de ɨnga lado mar ñuu Betsaida. Te máá yá chi natají yá ñayuu quinuhun i, te sáá te suni quihīn yā. 46 Te nuū ní cuu ni natají yá i, te ni caa ya yucu cuacacān tahú yā. 47 Te jeē ní cuaa, te barco un je ni cuu sava nuū mar cuahān, te máñúhún‑ni ya ni quendōo nuū ñúhun íchi. 48 Te ni jito ya jeē yóhyo jnūndóho cáscáca de barco, chi nīhin vēji tachī ichi núú de. Te jeē yɨ́nee gā ni quee ya nuū de, jíca jéhé yá nuū mar. Te yāha ya nuū de quihīn yā nuú. 49 Te ni cajito de jeē jíca ya nuū mar, te ni cajeni ni de jeē jihná cúu, te ni cacana cóhó de. 50 Chi ndɨhɨ de ni cajito nuū yā, te ni cayūhú ndasɨ́ de. Te ni cahān‑ni ya jiín de:
Ndeyɨ́ coo ni rō, te ma yūhu ró, chi máá rí cúu, áchí yá.
51 Te ni quɨ̄vɨ ya ini barco un, te ni jecuɨñɨ̄‑ni tachī. Te yōhyo ni canaa ni de cájito de. 52 Chi cándāa néé gá jeē níjnūní de, chi ni jíín jniñu jéhnu jeē ní nducuehē staā, tu ní cájecūhun ni de jeē maá yá cúu Yaā ní tají Yaā Dios.
Jeē ní nasávāha ya ñayuu cácuhū región Genesaret
(Mt. 14.34‑36)
53 Te ni quenda jíyo ya jiín de nuū mar ún, ní jinū yā región Genesaret. Te yundúte un ní cajihni de barco. 54 Te nuū ní quenda ya jiín de ini barco, te ñayuu yúcuan ni canacuni‑ni i ya. 55 Te yachī ni jengoo i tācá ndañúū yūcuán, te ni caquindeca i ñayuu cácuhū, cáyosó i nuū camilla, vējicoo ñayuu nuū ní jito i íne ya. 56 Te ndé‑ni cúu‑ni núu ni quɨ̄vɨ ya, núu ñuu lulí, chí ñuu cáhnu, chí rancho, te cájequin i ñayuu cácuhū yuhíchi, te cácahān ndahú i jíín yá jeē na quéhé i vēsú yusáhma ya. Te tāca ñáyuu jeē ní caquehé sahma ya, ni canduvāha‑ni i.
Sɨquɨ̄ ndese cújnéhén ñayuu
(Mt. 15.1‑20)