20
’Te suhva cúu jeē ndácu Yaā andɨvɨ́ jniñu nuū ñáyuu: Cúu nájnūhun ɨɨn tēe chíí ñuhun. Te ɨɨn nehen ni quenda de, ndúcú de tɨjnɨ mozo jeē taxín ndéhē uva de. Te ni sándaā de jíín mozo un jéē chúnaa de ɨɨn denario jeē quɨvɨ́. Te ni tají de tēe un cuángoo jeē taxín uva de. Yūcuán na te ni quenda tucu de nájnūhun cahɨɨ̄n. Te ni jito de nuū sava ga tēe cáyūcu sáá‑ni de nuū yáhu. Te ni cahān de jíín: Róhó jíjnáhan ró, cuángoo taxín ró uva rī, te chunaa vāha ri yāhu ró, áchí de. Te tēe un cuángoo de. Te ni quenda tucu de jeē cuácuu cahuxī uū jiín jéē cuácuu cahunī, te suni súcuan ni nihīn tucu de mozo. Te jeē cuácuu cahuhūn ni quenda tucu de. Te ni nihīn tucu de jecu gā tēe cáyūcu sáá‑ni nuū yáhu. Te ni cahān de jíín: ¿Najehē cáhīin sáá‑ni ró yáha nɨ́ɨ́ ndiáca? áchí de. Te ni cacahān tēe ún: Sɨquɨ̄ jeē tú ni ɨɨn ní cána sāña jéē sájniñu ná. Te ni cahān de jíín tée ún: Núu súcuan te suni máá ró quingoo ró taxín ró ndehē uva rī, chi chunaa vāha ri yāhu ró, áchí de. Te nuū ní ini, te tēe chíí ñuhun ni cahān de jíín tée cújéhnu nuū mozo de: Cana xinī tēe cásájniñu te chunaa rō yāhu de, te xīhna gā tēe ni quɨ̄vɨcoo sandɨ̄hɨ́, te sáá te tēe ni quɨ̄vɨcoo xīhna ñúhún, áchí de. Te ni quecoo tēe jeē ni quɨ́vɨcoo cahuhūn. Te ɨɨn denario ni caquihin ɨɨn ɨɨn de. 10 Yūcuán na te ni quecoo tēe jeē ni quɨ́vɨcoo xīhna ñúhún. Te cájeni ni de jeē cuehē gā quiyāhu de. Te ɨɨn‑ni denario ni caquihin ɨɨn ɨɨn de. 11 Te nuū ní caquihin de, te ni caquejéé de cácahān sōó de sɨquɨ̄ tēe chíí ñuhun, áchí de: 12 Máá ná jijnáhan ná, ndiáca ni casájniñu ná, te ni candoho ná jéē jihní. Te tēe yáha jéē ni quɨ́vɨcoo sandɨ̄hɨ́, chi máá ɨɨn hora‑ni ni casájniñu de. Te ɨnuú‑ni ni chiyāhu ní sáña jíín de, áchí de. 13 Te tēe chíí ñuhun ni cahān jiín ɨɨn de: Amigo, nasūu jéē tú vāha sáha ri jiín ró. ¿A tu ní sándaā yō jeē ɨɨn denario quiyāhu ró, chí naún? 14 Núu súcuan te quihin yāhu ró te quinuhun rō. Chi cúní rī jeē tée ni quɨ̄vɨcoo sandɨ̄hɨ yáha, ɨnuú quiyāhu de jíín máá ró. 15 ¿Te á tu cuu sáha ri ndese cúní rī jiín xúhun máá rí? ¿Te chí cúcuésún ni rō jeē ní chiyāhu vāha ri de jíjnáhan de sɨquɨ̄ jeē váha ni rī? áchí de. 16 Te nájnūhun ni sáha tēe chíí ñuhun, suni súcuan sáha Yaā Dios. Chi ñayuu cácuu sandɨ̄hɨ́, nduu i nuū. Te ñayuu cácuu nuū, nduu i sandɨ̄hɨ́. Chi cuehē ñayuu cána ya jeē candíje i ya. Te jecu‑ni i cándíje, te nácāji ya maá i jeē ndúu i sēhe ya. Achí yá.
Jeē ni cáhān tucu Jesús jeē cúū yā
(Mr. 10.32‑34; Lc. 18.31‑34)
17 Yūcuán na te ná ni quihin Jesús ichi cuahān yā ñuu Jerusalén, te ni cana sɨ́ɨn ya ndɨhúxí uū tēe cáscuáha jíín yá. Te ni cahān yā jiín de:
18 Cuni sōho ró, chi je cuángoo yó ñuu Jerusalén vijna, te yūcuán nastúu ñayuu ruhū, Yaā ní nduu tēe, nuū sutú cácujéhnu jíín núū tée cástéén tutu ley. Te ndonda de sɨquɨ̄ rī jeē cúū rī. 19 Te squɨ́vɨ de ruhū nuū tée nación Roma jeē cáyūcú Jerusalén cándacu jniñu. Te tāca tée un sácatā de nuū rī. Te cani de ruhū, te sáá te cahni de ruhū jicā cruz. Te nuū uní quɨvɨ̄ te natecu rī. Achí yá.
Jeē ni jícān naná Jacobo jiín Juan ɨɨn favor nuū yā
(Mr. 10.35‑45)
20 Yūcuán na te ni quee ñasɨhɨ́ Zebedeo nuū yā jiín séhe ña Jacobo jiín Juan. Te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ ña nuū yā, jícán ña ɨɨn favor nuū yā. 21 Te ni cajnūhun yá ña:
¿Na vé cuní rō?
Te ni cahān ña:
Cuāha ní jnúhun jeē quɨvɨ̄ ndácu ní jniñu te conēne ndɨndúú séhe ná yáha xiin ní, ɨɨn i lado váha ní, te ɨnga i lado jecó ní, achí ña.
22 Yūcuán na te ni cahān Jesús jiín Jacobo jiín Juan:
Tu cájini rō na vé cúu jeē cájicān rō. ¿A cuu ndoho ró jnúndóho nájnūhun jeē quíji sɨquɨ̄ rī? ¿Te á canda ró ndoho xeēn rō nájnūhun ndoho ri? Achí yá.
Te ni cacahān de:
Cuu sáha ná.
23 Te ni cahān yā jiín de:
Jendaá jeē ndoho ró jnúndóho nájnūhun jeē quíji sɨquɨ̄ rī, te ndoho xeēn rō nájnūhun ndoho ri. Te jeē cónēne ró lado váha ri jiín lado jecó rí, nasūu rúhū cúu jeē cuáha jnūhun. Chi je íyó túhva cuu tāca tée jeē ní nacāji Tátá rī, te tēe un níhīn. Achí yá.
24 Te uxī gā tēe cáscuáha jíín yá ní cajini de jnūhun yáha. Te ni caquɨtɨ̄ ni de nuū uú ñani ún. 25 Te Jesús ni cana ya de, te ni cahān yā jiín de:
Cájini rō ndese cásáha tēe cácujéhnu nuū ñáyuu tācá nación. Chi cándacu nīhin de jniñu nuū i, te máá de cáchí ndese coo. 26 Te máá ró jijnáhan ró, chi ma sáha ró súcuan. Chi núu ndé ɨɨn ró cúní cujéhnu, sa suhva cuajníñu ró núū jnáhan ró. 27 Te núu ndé ɨɨn ró cúní cuu nuū, sa suhva sáha ró máá ró mozo nuū jnáhan ró. 28 Chi suni súcuan sáha ruhū, Yaā ní nduu tēe, chi nasūu jéē véji ri jeē cuajníñu ñayuu nuū rī, chi sa suhva vēji ri jeē cuajníñu ri nuū ñáyuu. Te cuāha ri maá rí cuu rī návāha jnama ri cuehē ñayuu, achí yá.
Jeē ní nasávāha ya uū tēe cuáá
(Mr. 10.46‑52; Lc. 18.35‑43)
29 Yūcuán na te ni quenda ya jiín de ñuu Jericó. Te cuehē ndasɨ́ ñáyuu ni candiquīn i ya. 30 Te yuhíchi un cáyūcu úū tēe cuáá. Te ni cajini de jnūhun jeē yáha Jesús cuahān yā, te ni cacana jee de:
Máá ní jeē cúu ní Séhe yucūn David, cundáhú ni ni sáña, áchí de.
31 Te ñayuu un ní cacahān i nuū de jeē na cásɨ de yuhu de. Te víhyá gā ni cacana jee de:
Máá ní jeē cúu ní Séhe yucūn David, cundáhú ni ni sáña víī, achí de.
32 Te ni jecuɨñɨ̄ Jesús, te ni cana ya ndɨndúú tée cuáá un, te ni cajnūhun yá de:
¿Na vé sáha ri jiín ró cácuni rō?
33 Te ni cacahān de jíín yá:
Jeē na ndúndijin tɨnūu ná cácuni ná, áchí de.
34 Te ni cundáhú ni yā de. Te ni tee ya ndaha ya tɨnūú de. Te ni candundijin‑ni tɨnūú de. Te ni candiquīn de ya cuangoo de jíín yá.
Jeē ni quɨ́vɨ Jesús ñuu Jerusalén
(Mr. 11.1‑11; Lc. 19.28‑40; Jn. 12.12‑19)