3
Ɗoŋ naabo a urzi taasuwa ere aware
Kaye batum ay di dehe ay tʼimme tuddey, ay tʼeese kaye ay jiire ko? Kunuŋ i dehu mattup ay un dʼette a kize kaye ɗoŋ zina kʼIsa, aa ɗoŋ oŋgo ge dʼisiyo ko? Kunuŋ ay amɓe tunɗa maŋ, i dehu ay tonde mattup ti beyguŋ ko? Aha, iŋkino ye! Geŋ kune batum aakede mattupadey, raaŋiya a biza kʼulbey, ɗuwo pay an ti suune wo an di gare. Eyye, geŋ keren̰ kune aakede mattup ere Almasi batum yi riiŋe yʼay dʼele beezey ay i di naabe. Mattup gette yoŋ yi riiŋe ti buuye ye, wo ɗe yi riiŋe tʼurzi kʼUnde Raa zeere. Tode gette yi riiŋe ekki pakirtagi moŋgali ye, wo ɗe yi ti riiŋe a biza kʼulbuguŋ*.
Kaye ay rootiyo iŋkino kono ay ziipe addey a Raa tʼurzi kʼAlmasi. Geŋ ɗerec kaye ay suune, ti toogo kʼaggadey ay ki tʼiide ye kʼisiyo naabo ette. Wo ɗe naabo ette ay ti-tʼisiyo ti toogo ere Raa yʼay eliyo. Geŋ yode Raa yʼay diʼn ize ɗoŋ aane i tʼise naabo a urzi taasuwa ere aware, ti kʼettiyo tʼurzi kʼoogoro Muusa ere yi riiŋe gettiyo ye, wo ɗe tʼettiyo tʼurzi kʼUnde Kamilen̰. Ɗerec, to oogoro ere yi riiŋe ti kaaga gette ɗuwo tʼan dʼan tʼetta kʼume kʼunto, wo ɗe Unde Kamilen̰ tʼin diʼn tʼetta kʼume lekkiyo ere ki daayum.
To oogoro gette Muusa yi ti riiŋe ti kaaga ti aryagi raaŋiya eego pakirtagi moŋgali, wo aame yʼize iŋkino geŋ ɗuwo an di wulle toore ki gooliko Raa. Wo toore goolikoʼŋ a-tuure ume kʼeda Muusa, ɗoŋ kʼIzirayel an kʼiine wolliyo ƴerere adda kʼedayí ye, kono i tooriyo ɓaadaŋ, kaciŋ yo toore geŋ ki peeɗo booloŋ. Aame oogoro ere tʼan dʼan tʼettiyo ɗuwo kʼume kʼunto gette, toore ki gooliko Raa tʼan yi gize iŋkino maŋ, geŋ ki kotto naabo kʼUnde Kamilen̰ meedikatú tʼaasa a ceera sey. Ɗerec, naabo kʼoogoro ere ɗuwo booro ti diʼn seeɗu gette todʼte meedikatú a jiire maŋ, geŋ ki kotto naabo kʼUnde Kamilen̰ ere ti diʼn isiyo ɗuwo ki diine a ɗaana Raa gette, todʼte meedikatú a jiire sey. 10 Iŋkino a ɗaana meedikatú ere a jiire ette, gooliko ere a tuure ti kaaga gette, tooratú a n̰okkiɗa. 11 Aame munɗa wede saŋ yi-tʼeŋgila, goolikadí a jiire maŋ, ki kotto munɗa wede a lekka ki daayum geŋ, goolikadí tʼaasa meeda a ceera sey.
12 Kaye ay zaapu elkisadey a sulɗi gen̰n̰o, iŋkino ay rootiyto ono Raa keren̰ daa kʼorgiso. 13 Kaye ay kʼisiyo aa ki Muusa ye. Yoŋ ume kʼedayí yʼa-ti diibiyo buuɗe, kono ɗoŋ kʼIzirayel an ki wolle n̰okkiso ki toore wede a ume kʼedayí gen̰n̰o ye. 14 Wo ɗe kane eedaŋ ere soodo a elkiso a tʼippe, bini aŋken̰n̰o toŋ aame an gariya mattup ki taasuwa ere mazzini maŋ, munɗa aa buuɗe yi lekkiyo diibiyo a eedaŋ ere soodo kʼelkiso gette daa kʼamɓuzí. Yi tʼisa umbo aame an likka kettiyo kaŋ soo tʼAlmasi ɗo. 15 Geŋ iŋkino bini aŋki, daayum aame tuuku ɗoŋ kʼIzirayel an gariya mattup ki oogoro Muusa maŋ, munɗa aa buuɗe yʼan di diibiyo a eedaŋ ere soodo a elkiso. 16 Wo ɗe aame wede yi ti kama ki tukki Galmeega ɗoo miŋ, buuɗeʼŋ yi-ti yʼamɓu kollo. 17 Kun ollo, Galmeega yoŋ Unde, wo a ume Unde Galmeega ede geŋ, ɗuwo eedaŋ toore. 18 Kine ɗoŋ pay ume kʼedayiŋ daa diibu ti buuɗe geŋ, toore ki gooliko Galmeega yi-tooriyo a tuddiŋ, aakede adda kaynaaŋa. Iŋkino maŋ, Galmeega yoŋ Unde geŋ lekkiyadiŋ yi-ti kama, in di deeƴiso aa yode ti gooliko ere meeda i ceeriyo ki ceeriyo.
* 3:3 3.3 A ume an riiŋe «pakirtagi moŋgali» geŋ, kun wollo adda mattup ki Egzod 24.12. Wo a ume an riiŋe «a biza kʼulbuguŋ» geŋ, kun wollo adda mattup ki Zeremi 31.33 wo Ezekiyel 11.19. 3:7 3.7 Kun wollo adda mattup ki Egzod 31.18 wo 34.27-28. 3:7 3.7 Kun wollo adda mattup ki Egzod 34.29.