3
Isa ti Nikodem
Aame geŋ i dʼede wedusu sundí Nikodem. Yode geŋ ti diine ɗoŋ sundaŋ Pariziyeŋ, wo ti diine deero Yawudiyagi pay. Onniyo soo a diɗɗo maŋ, yʼa iide yʼa uuney Isa, wo yi di ruute, yʼede: «Wede dooyisadey, kaye ay suune keeʼŋ Raa yi-kʼigibo dooyisadey. Wenɗa ti doolo yi kʼaane yi ki tʼise ye sulɗi kʼarmika ɗoŋ aa kee ki dʼisiyo eŋ me, aame Raa ti yode ye maŋ.» Isa yi di ruute, yʼede: «Ɗerec iŋkino wo nʼa di rooto: Aame wedeʼŋ yi kʼuune ehiyo ere aware ye maŋ, Moziko Raa yi kʼaane yi ki ti wolley ye.» Maŋ Nikodem yi di ruute, yʼede: «Mummino me, wede yi tʼize goole wo an ti yʼ tʼehe sey me? Yʼaane yi-tʼette adda kʼadde meedí, tʼa ti yʼ tʼehe sey ko?» Isa yi diʼn gime onamí, yʼede: «Ɗerec iŋkino wo nʼa di rooto: Aame wedeʼŋ yi kʼuune ehiyo ere aware tʼurzi kʼahu wo tʼurzi kʼUnde Raa ye maŋ, Moziko Raa yi kʼaane yi ki tʼettey ye. Munɗa wede ettiyo tʼurzi tudde geŋ yoŋ ki tudde, wo wede ettiyo tʼurzi kʼUnde Raa geŋ yoŋ unde. Kee kʼelkite ye a ono ɗoŋ nʼa ruute, nʼede: “An un tiʼn eho doolo geŋ me.” Kʼelko a maaye wede i baahu gen̰n̰o. Yi baahu kʼume wede aa addí i dehu, kʼa olliga buukayí ɗaŋŋal wo ume yʼettiyo ti tunɗa wo yʼamɓe ki tunɗaʼŋ ki ki suune ye. Geŋ iŋkino ki wede yʼuune ehiyo tʼurzi kʼUnde Raa toŋ maŋ.»
Maŋ Nikodem yi di ruute a Isa, yʼede: «Ɗe geŋ iŋkino mummino me?» 10 Iŋkino maŋ Isa yi diʼn gime onamí, yʼede: «Ɗe keeʼŋ wede dooyiso goole a siiɗo kʼIzirayel, miŋ ono geŋ ki gi diʼn suuniyo ye ko? 11 Ɗerec iŋkino wo nʼa di rooto: Kaye ay rootiyo munɗa wede ay suune wo ay kazita munɗa wede ay wulle, wo kun kʼamɓu ye a onamey ɗoŋ ay kazita me. 12 Wo aame nʼun rootiyo ti sulɗi ɗoŋ isiyo a siiɗo toŋ kun kʼamɓu ye, ɗe mummino kun dʼamɓa me aame nʼun ruuta ti sulɗi ɗoŋ a kandaane maŋ? 13 Wenɗa soo toŋ ti siiɗo a kili kandaane umbo, daa ki nuŋ wede an nʼehe aa ulo wede en̰n̰o, ni ki ɗiigo tʼawwa ye maŋ. 14 Aakede ti kaaga aŋ Muusa kane adda balɗa geŋ yi dʼumɓe maala, yʼa tʼikkima miipo, yi dʼittiba mobbo, yʼa-duɗɗe tʼawwa*. Geŋ iŋkino, nuŋ wede an nʼehe aa ulo wede en̰n̰o toŋ maŋ, an tiʼn doɗɗa tʼawwa kay, 15 kono wede tuuku yi ziipa addí a nuuno maŋ, yʼa tʼoona lekkiyo ere ki daayum. 16 Raa geŋ yʼa giyye kine ɗoŋ duniya pay, yʼaa tʼigibo Ulí yoŋ soo ɗaŋŋal ki duniya, kono wede tuuku yi ziipa addí a yode maŋ, yʼa ki tʼinda ye, wo yʼa tʼoona lekkiyo ere ki daayum. 17 Raa yʼigibo Ulí ki duniya kono yʼa ki ɗekka booro ekki ɗoŋ duniya ye. Wo ɗe yi yʼigibo kono tʼurzi yode ɗoŋ duniya an dʼutte. 18 Wede yi ziipa addí a yode maŋ, booro ti ki yʼ seeɗa ye, wo wede yi ki ziipa addí a yode ye maŋ, booro ti yʼ ziiɗa baa, kono yi ki ziipe addí a suma kʼUlo wede soo ɗaŋŋal ki Raa gen̰n̰o ye. 19 Toore yʼa iido adda duniya, wo ɗe tooreʼŋ ɗuwo an di yʼ giigira, an tʼumɓe zimolo kono kane an isiyo naabo ere olɗo. Gen̰n̰o urzi wede booro Raa tʼa seeɗa wede me. 20 Iŋkino maŋ wede tuuku yʼisiyo munɗa wede ulsu geŋ, toore yʼa yi kiigira, wo yi kʼette ye ki toore me, kono yʼorgiso a naabo ere yʼisiyo olɗo gette, itadí i tʼaɗɗa. 21 Wo wede daayum yʼisiyo naabo ere ɗerec geŋ, yʼa tʼaɗɗe a toore kono ɗuwo an di wolle naabadí ere ɗerec gette, an tʼeese yo eŋ wede Raa kotto.»
Isa ti Zaŋ Batis
22 Saŋ maŋ ti Zeruzalem Isa ti sanalliyagí an tʼiiziga, an dʼiŋgile ki siiɗo Ziide. An di-guune aŋgen̰n̰o, wo Isa yi diʼn suyyiso ɗuwo batem. 23 Aame geŋ Zaŋ Batis toŋ yi suyyiso pay ɗuwo me a ume sundí Aynoŋ, goppoŋ ti Salim, a ume geŋ ahu ɓaadaŋ. Ɗuwo an dʼettiyo tuddí, yi tiʼn suyyiso batem. 24 Aame geŋ yoŋ Zaŋ an ki ti yʼ ziiɗa daŋgay ye ɓotto.
25 Iŋkino maŋ onniyo soo i dʼiiziga niikiyo, sanalliyagi Zaŋ ti Yawudusu, a urzi wede mummino wede yʼa tʼise kamilen̰ a ɗaana Raa me. 26 Maŋ kane an di yʼuuney Zaŋ me, an i di ruute, anʼde: «Wede dooyisadey, kee ki wollo kay, wede kun di likko ti dar kʼooye Zurden ki kese peeɗo ge-koliyo, kʼa ruutite taayadí geŋ, yode toŋ aŋken̰n̰o ɗuwo yʼanni suyyiso batem kay, wo aŋkeŋ ɗuwo pay an ti dihima tuddí.» 27 Maŋ Zaŋ yʼan di ruute, yʼede: «Wede geŋ ti siidí yi kʼaane yi ki tʼoone munɗa ye, daa Raa yi-kʼele ye maŋ. 28 Kune toŋ maŋ kuuduguŋ yʼilliga aame ni ruute, nʼede: “Nuŋ Almasi Raa yi biire ye. Nuŋ Raa yi nʼigibo, ni-dʼuugumo a yode.” 29 Kun suune, wede i ziiɗa erewo geŋ kulatú yode gen̰n̰o. Wo yo laŋze kule kʼere geŋ yʼa tʼôhira a sirpadí, ulbí uŋse ɓaadaŋ kono yʼa olliga munɗa wede laŋzayí yi roota. Geŋ nuŋ toŋ iŋkino, ulbóʼŋ aase uŋse ɓaadaŋ a di ceere. 30 Iŋkino maŋ ɗerec, yode geŋ sundí tʼa ôole, wo suma nuuno a kime kʼita te.»
Wede iido ti kandaane
31 Wede i ɗiigo ti kandaane geŋ, yoŋ yi jiire ɗuwo pay. Wo wede a siiɗo geŋ, yoŋ a siiɗo, wo onamí yʼorbe toŋ ki sulɗi ɗoŋ a siiɗo. Wede yi ɗiigo ti kandaane geŋ, yoŋ yi jiire ɗuwo pay. 32 Yi kazita ti munɗa wede yi wulle wo yʼilliga, wo wede a amɓe onamí umbo. 33 Wo wede yʼumɓe onamí geŋ, yi suune adda kʼaddí Raa yi rootiyo ono ɗoŋ ɗerec. 34 Wede Raa yʼigibo eŋ yi rootiyo ono Raa, kono Raa yi elo Unde ere daa dooziyatú. 35 Meega Raa geŋ Ulí yi yʼ giyye, yi-dʼele sulɗi pay a beezí. 36 Wo wede yʼela addí a Ulo Raa maŋ, yʼa tʼoona lekkiyo ere ki daayum. Wo wede yi-tuuga zaapu kʼaddí a Ulo Raa maŋ, lekkiyo gette yi ki ti tʼoona ye, wo kulkuwo Raa tʼa koona eedí.
* 3:14 3.14 Aame ti kaaga ɗoŋ kʼIzirayel an tʼuɗɗo ti siiɗo Misir geŋ, an dʼiise orbite waawiye a Raa wo a Muusa. Maŋ Raa yi-ti gulkuwe, yʼan dʼuɗɗe mimbayi ulpi, an diʼn ihite, ɗoŋ ɓaadaŋ an tʼinda. Aame an zuune olɗikadaŋ maŋ, an tunde Muusa, wo Muusa yʼa tunde Raa. Maŋ Raa yi di ruute, yʼede: «Ki okkoŋ miipo maala, kʼa-doɗɗo tʼawwa ekki mobbo, kono aame wede miipo ti yʼihida wo yʼumɓa edayí yi wulla miipo gettiyo maŋ, yʼa tʼoona bee.» Kun wollo adda mattup ki Nombire 21.4-9.