14
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ ndei na dánaꞌa̱ na̱ iin ñoo naní Iconio
Tá nani ió Pablo xíꞌín Bernabé ñoo Iconio ñoó, dá ni̱ ku̱ꞌu nduú na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ ka̱ndísa ñaá. Tído ta̱a Israel, ra̱ ko̱ xi̱ín kandísa ñaá, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ ko̱ kúú ta̱a Israel ndéi ñoo ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá xiní uꞌu̱ ra̱ Pablo xíꞌín Bernabé. Tído naꞌá vá ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ ndei na ñoo ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé káꞌano iní na̱ satoꞌo yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na ña̱ kía̱n kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon Jesús. Ta ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ to̱ꞌon dánaꞌa̱ apóstol ñoó sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios kíán ña̱ ndaa̱, chi̱ xíꞌín ndáꞌa̱ apóstol ñoó ni̱ kee Ndios ña̱ꞌa náꞌano, xíꞌín ña̱ꞌa ndato. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá táꞌa̱nda̱ táꞌan ña̱yuu ndéi ñoo káꞌano ñoó, chi̱ dao na nákui̱ta xoo ta̱ Israel ñoó, ta dao na nákui̱ta xoo na̱ kúú apóstol ñoó.
Dá ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ Israel ñoó xíꞌín ra̱ ko̱ kúú ta̱ Israel ndíta xoo ra̱, xíꞌín ta̱ néꞌe choon ñoo ñoó ña̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín apóstol ñoó, ta kaꞌání ñaá rá xíꞌín yuu̱. Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ndátóꞌón ta̱a ñoó kee ra xíꞌín ná, dá ni̱ xino na kuaꞌa̱n na̱ ñoo naní Listra, xíꞌín ñoo naní Derbe, xíꞌín ndidaá ka̱ ni ñoo ñóꞌo chí kuendá Licaonia diꞌa. Ta ñoó ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱yúú ná Pablo ñoo Listra
Ta ñoo Listra ñoó ió iin ta̱a ko̱ ku̱ú kaka. Ta ió niꞌini ra, chi̱ nda̱ rá ni̱ kaki va ra ko̱ ku̱ú kaka ra. Ta ió ra̱ seídóꞌo ra noo̱ káꞌa̱n Pablo. Dá tá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ rá, kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ kándéé iní ra̱ ña̱ kándéé Ndios nduva̱ꞌa ñaá ná. 10 Dá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá:
―¡Ndakuii̱n ndichi ndaa̱!
Ta kúú iin ni̱ ndao ra ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá xíka ra xíonoo ra.
11 Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó ña̱ ndato ni̱ kee Pablo, kúú ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ná xíꞌín yúꞌu̱ naní licaónica, ta kaá na̱:
―¡Ni̱ noo túu ndios ni̱ ka̱sáa̱ na̱, ta ndáa na táto̱ꞌon ndáa ta̱a ñayuú yóꞌo!
12 Ta kaá na̱ ña̱ Bernabé kúú ndios naní Júpiter, ta Pablo kúú ndios naní Mercurio, chi̱ Pablo ñoó kúú na̱ káꞌa̱n cháá ka̱ o̱ du̱ú Bernabé. 13 Ta nda̱ yuꞌú ñoo ñoó íin iin veꞌe ño̱ꞌo kuendá Júpiter, ta ñoó nákaa̱ iin duti̱, dá ndáka ra toro, ta néꞌe ra ita ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ yéꞌé ñoo ñoó noo̱ nákaa̱ Pablo xíꞌín Bernabé. Chi̱ kóni̱ ta̱ duti̱ ñoó xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó doko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ Pablo xíꞌín Bernabé, dá kandaño̱ꞌo ñaá ná, káꞌán ná.
14 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Bernabé xíꞌín Pablo ña̱ dión káꞌán ña̱yuu ñoó kee na, kúú ni̱ ndatá ná dáꞌo̱n ná, chi̱ ko̱ nátaꞌan ini na̱ ña̱ kée ña̱yuu ñoó dión. Ta ni̱ ku̱ꞌu na tein ña̱yuu ñoó, ta káyuꞌú ná:
15 ―¿Ndiva̱ꞌa kée ndó dión? Chi̱ ña̱yuu xi̱ꞌín vá ndó kúú nduꞌu̱. Diꞌa ve̱i nduꞌu̱ ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndoꞌó ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian dánkoo ndó ña̱ ko̱ chóon téí kée ndó yóꞌo, dá kandaño̱ꞌo ndó na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios ta̱kí, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa induú káa xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án. 16 Tá sa̱ naꞌá vá, dá sa̱ sonó Ndios no̱ó ña̱yuu sa̱ kee na ña̱ kóni̱ mií ná. 17 Tído ko̱ ní sá tuu taꞌon na naꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ kúú ná Ndios tein ña̱ va̱ꞌa kée na, chi̱ dákóon na dai̱, dá kana ña̱ꞌa noo̱ xíti yó. Ta xíꞌo na ña̱ꞌa sásáꞌan yó, dá kadii̱ inío̱ ―kaá na̱.
18 Ta va̱ꞌará ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, tído uꞌu̱ nda̱ꞌo, dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ chi̱tuu na ña̱yuu ñoó, dá ko̱ ní doko̱ ná ña̱ꞌa ñoó noo̱ ná kandaño̱ꞌo ñaá ná.
19 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ Israel, táꞌa̱n ra̱ ndéi ñoo Antioquía xíꞌín ñoo Iconio. Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ ña̱yuu ñoó, dá ni̱ chi̱yúú ná Pablo. Ta ñóꞌo ñaá ná ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ da̱kána ñaá ná nda̱ yuꞌú ñoo ñoó, chi̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va na, ni̱ kaꞌán ná. 20 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ kao̱ noo na ndíta na noo̱ kánduꞌu̱ Pablo. Dá ni̱ nda̱ko̱o na, dá ni̱ ndu̱ꞌu tuku na ñoo ñoó. Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín Bernabé ñoo naní Derbe.
21 Dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Derbe ñoó. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ nduu kuendá Jesús ni̱ kee na. Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ na̱ndió kuéi tuku na ñoo Listra xíꞌín ñoo Iconio, xíꞌín ñoo Antioquía. 22 Ta ñoó ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, ta ni̱ kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná ña̱ ná kandita toon na xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa na, ta kaá na̱ xíꞌín ná: “Miía̱n kánian ndoꞌo yó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó, dá ndu̱ꞌu yó noo̱ dándáki Ndios”, kaá na̱. 23 Ta ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ dao ra̱ sáꞌano ndéi iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ kía̱n kandaka ñaá rá. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ neꞌe ii̱ ná, ta ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ra̱ sáꞌano ñoó, kúú ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ná ti̱xi ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, na̱ kándísa ra.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱ndió ko̱o Pablo xíꞌín Bernabé kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Antioquía
24 Tá ni̱ ya̱ꞌa na chí kuendá Pisidia, dá ni̱ saa̱ na̱ chí Panfilia diꞌa. 25 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús ñoo naní Perge, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo naní Atalia. 26 Dá ni̱ kaa na ini iin barco kuaꞌa̱n na̱ ñoo Antioquía no̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá na̱ kúú kuendá Jesús noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ña̱ chindeé ñaá ná noo̱ chóon. Ta viti ni̱ da̱ndíꞌi na choon ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ Ndios. 27 Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ na̱da̱taká na̱ ndidaá ña̱yuu kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná náki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee Ndios xíꞌín ná no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱. Ta ni̱ na̱kani taꞌani na ña̱ ni̱ sonó Ndios nío̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Jesús. 28 Ta naꞌá vá ni̱ sa̱ ndei na ñoó xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús.