20
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo chí kuendá Macedonia xíꞌín kuendá Grecia
Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kutádi̱ ña̱yuu ni̱ na̱kui̱na vaa̱ ñoó, dá ni̱ na̱kana Pablo na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná, ta ni̱ nomi ñaá ná. Dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ná. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Macedonia diꞌa. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taꞌan Pablo ni̱ xi̱onoo na ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ chí kuendá Grecia diꞌa. Ta ñoó ni̱ sa̱ io na̱ oni̱ yoo̱. Ta sa̱ io nduu na̱ tiin na barco koꞌo̱n na̱ chí kuendá Siria, káꞌán ná. Tído ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ ndátóꞌón kueꞌé ta̱ Israel ña̱ kaꞌání ñaá rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ nandió ko̱o sáꞌá tuku na noꞌo̱ na̱ íchi̱ kuaꞌa̱n chí kuendá Macedonia. Ta ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín dao ta̱a néꞌe táꞌan xíꞌín ná kuaꞌa̱n na̱ nda̱ kuendá Asia. Ta iin ra naní Sópater, táꞌa̱n ra̱ ñoo Berea, xíꞌín ta̱ naní Aristarco, xíꞌín iin ka̱ ta̱ naní Segundo. Ta ndi nduú ta̱a yóꞌo kúú ta̱ ñoo Tesalónica. Ta kuaꞌa̱n taꞌani Gayo, táꞌa̱n ra̱ ñoo Derbe, xíꞌín Timoteo, xíꞌín uu̱ ka̱ ta̱a naní Tíquico xíꞌín Trófimo, ta̱ kuendá Asia.
Ta ndidaá ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ xi̱onoo kuaꞌa̱n ñoo Troas, dá kandati ra ñoó saa̱ ndu̱. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ya̱ꞌa víko̱ seí na̱ Israel pan, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n, dá ni̱ tiin ndu iin barco ñoo Filipos kuaꞌa̱n ndu̱. Ta ti̱xi oꞌo̱n kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñoó, chi̱ ndéi ra ndáti ra ndu̱ ñoo Troas. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu usa̱ kuu̱.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Pablo ñoo naní Troas
Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kásáꞌá saꞌa̱ semana, dá ni̱ na̱taka nduꞌu̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ni̱ saꞌanda ndu̱ pan. Ta sa̱ꞌá ña̱ kánian kana Pablo koꞌo̱n na̱ tá ná tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kukáni̱ vá dánaꞌa̱ na̱ nákaa̱ na̱. Ta kúú ni̱ kasa̱ndaá dao ñoó. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ñóꞌo̱ tóo̱n ini veꞌe kánóo dikó noo̱ ni̱ ndi̱tútí ndú ñoó.
Ta ió iin tayií naní Eutico yéꞌé ventana, ta ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ ma̱ꞌánó, chi̱ ni̱ kukáni̱ nda̱ꞌo ña̱ dánaꞌa̱ Pablo nákaa̱ na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ naá vá iní xi̱ ni̱ kidi̱ xi̱. Ta kúú ni̱ ka̱nkao xi nda̱ piso kúú oni̱ ñoó nda̱ no̱ñóꞌo̱. Ta kúú ni̱ nda̱neꞌe na xi̱, tído nda̱á ndi̱i va kúú xí. 10 Kúú ni̱ noo Pablo ni̱ na̱xino̱ na̱ no̱ñóꞌo̱ ñoó. Ta kúú ni̱ sa̱ noo ndei na noo̱ tayií ñoó. Kúú ni̱ nomi na xi̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ñoó:
―O̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ takí va xi ―kaá na̱.
11 Ta kúú ñoó ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Pablo ni̱ kaa na ni̱ xi̱nko̱o na veꞌe kánóo dini̱ ñoó. Dá ni̱ saꞌanda na̱ pan, dá ni̱ seí ndúa̱n. Dá ni̱ ka̱sáꞌá tuku va na dánaꞌa̱ na̱ nda̱ ni̱ tu̱u noo̱ yáa. Nda̱ daá ví ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. 12 Tído takí va tayií ñoó ni̱ na̱kuaka ñaá ná ndáka na kuaꞌa̱n na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱tiin na iin ta̱ndeé iní káꞌano cháá ka̱.
13 Dá ni̱ tiin ndu iin barco, dá ni̱ xi̱onoo ndu kuaꞌa̱n ndu̱ noo̱ Pablo ñoo naní Asón, chi̱ ñoó ni̱ ka̱ndo̱o ndu natiin ndu na̱, chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ saa̱ sáꞌá ná. 14 Dá tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín Pablo ñoo naní Asón, dá ni̱ kaa na ini barco ñoó. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Mitilene. 15 Dá ni̱ na̱kiꞌin tuku ndu kuaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín barco ñoó. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá yati ndu noo̱ naní Quío. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ naní Samos. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ sa̱ tuu tóo barco ñoo naní Trogilio. Dá nda̱ iin ka̱ ví kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Mileto. 16 Chi̱ sa̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Pablo ña̱ o̱ kóꞌo̱n taꞌon na nda̱ ñoo Éfeso, chi̱ ko̱ kóni̱ taꞌon na katuu naꞌá ná kuendá Asia ñoó. Chi̱ nómi̱ kíi̱ ná saa̱ na̱ ñoo Jerusalén, dá ndá ndi kuu kasaa̱ na̱ kakaa̱ na̱ noo̱ koo víko̱ káꞌano naní Pentecostés.
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo no̱ó na̱ sáꞌano néꞌe choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso
17 Ta tein ndéi ndu ñoo Mileto ñoó, dá ni̱ ta̱ndaꞌá Pablo dao ta̱a kuaꞌa̱n ra̱ kuaka ra na̱ sáꞌano néꞌe choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso. 18 Dá tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ sáꞌano ñoó noo̱ ió Pablo, dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín ná:
―Ndidaá ndoꞌó kúú na̱ náꞌá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee yuꞌu̱ ni̱ sa̱ káa̱i̱ tein ndó nda̱ rá kuu̱ mií no̱ó ni̱ ka̱sáa̱i̱ kuendá Asia yóꞌo. 19 Chi̱ ni̱ keei ña̱ kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta ko̱ ní ndúkú taꞌon yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó miíí. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sakii xíꞌín ndirá noo̱í saꞌa̱ ndo̱. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó ni̱ ndoꞌi ni̱ kee ta̱ Israel. 20 Ta náꞌá taꞌani ndó ña̱ ko̱ ní dánkoo taꞌon yuꞌu̱ ña̱ kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ña̱ kía̱n chindeé ndó. Ta ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱, ta ni̱ da̱náꞌa̱ taꞌanii noo̱ ndo̱ ini veꞌe mií ndó. 21 Ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon taꞌanii xíꞌín na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ꞌá ña̱ kánian nandikó iní yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée yó noo̱ Ndios, ta sa̱ꞌá ña̱ kánian kándéé iní yo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo.
22 ’Ta viti kía̱n tándaꞌá na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios yuꞌu̱ ña̱ koꞌi̱n ñoo Jerusalén. Tído ko̱ náꞌí ndí ki̱án ndoꞌi ñoó. 23 Sa̱va̱ꞌa ña̱ náꞌí kíán ña̱ ndidaá ñoo náꞌano no̱ó ni̱ saꞌi̱n, ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ xíꞌín yuꞌu̱ ña̱ chikaa̱ ra̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó ndoꞌi, kaá na̱. 24 Tído ko̱ ndíꞌi taꞌon inii̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoꞌi. Ta ni ko̱ ndíꞌi inii̱ sa̱ꞌá ña̱ katakii̱ o kuui̱. Ña̱ kía̱n ndíꞌi inii̱ saꞌa̱ kía̱n dáxi̱nko̱o ndiꞌii choon ni̱ saꞌanda satoꞌo yo̱ Jesús noo̱í, ña̱ kasto̱ꞌin sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ña̱yuu.
25 ’Ta viti kía̱n sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ ni iin tóꞌón ndoꞌó, na̱ ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌi̱ saꞌa̱ ndi kee ña̱yuu ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, o̱ nándió kuéi ka̱ koni noo̱í. 26 Sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó viti ña̱ ko̱ ndío kua̱chi ka̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ni iin tóꞌón ndoꞌó, 27 chi̱ ko̱ ní chítuu inii̱, diꞌa ni̱ ka̱sto̱ꞌon ndiꞌii xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá kúú vá ña̱ kóni̱ Ndios kee ndó.
28 ’Ta viti, kandaa va̱ꞌa ndó mií ndó, ta kandaa taꞌani ndó ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱. Chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ndo̱ ña̱ kandaka va̱ꞌa ndó na̱ kúú kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ xíꞌín nii̱ mií ná ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá ná kakuu na ña̱yuu mií ná. 29 Sa̱ꞌá ño̱ó kandaa va̱ꞌa ndó na̱, chi̱ sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ tá ná kexooi koꞌi̱n noo̱ ndo̱, dá kasaa̱ dao ta̱a kini, ta ku̱ꞌu ra tein ndó, chi̱ kee ra táto̱ꞌon kée ndigüe̱ꞌi lobo tondó tá ko̱kuꞌu rí saꞌání rí léko. 30 Ta kúú tein mií ndó xaa̱n ndakuei taꞌani dao ta̱a dánaꞌa̱ ña̱ to̱ꞌón, chi̱ kóni̱ ra̱ taó xóo ra na̱ kúú kuendá Jesús koꞌo̱n na̱ kakuu na kuendá ra̱. 31 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, ta daá ndusaa̱ ini ndo̱ ña̱ tein oni̱ kuia̱, nduú ñoó ko̱ ní sá tuui ña̱ kía̱n kaꞌa̱n niꞌini noo̱ iin rá iin ndó xíꞌín ndirá noo̱í ña̱ kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó.
32 ’Ta viti kía̱n náki̱ꞌoi ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, xíꞌín no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín ndó. Chi̱ ñoó kía̱n kómí choon ña̱ dákuáꞌanoan ndo̱ꞌó íchi̱ Ndios, dá natiin ndó ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na no̱ó ña̱yuu ni̱ ndu̱vii ná.
33 ’Ni plata ni oro ni dáꞌo̱n kómí dao ka̱ ña̱yuu ko̱ ní kátoó taꞌon yuꞌu̱, 34 chi̱ náꞌá va̱ꞌa va mií ndó ña̱ xíꞌín ndáꞌa̱ mií váí ni̱ ke̱chóoin, dá ni̱ ni̱ꞌí ndí ki̱án xínñóꞌí, xíꞌín ña̱ꞌa xínñóꞌó na̱ xíonoo xíꞌíín. 35 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ keei, dá sa̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kánian kechóon ndó, dá kuu chindeé ndó ña̱yuu kámani̱ ña̱ꞌa noo̱. Ta ndisaa̱ ini ndo̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo yo̱ Jesús tá ni̱ kaa na̱ diꞌa: “Ndikáꞌán cháá ka̱ ví ña̱yuu xíꞌo ña̱ꞌa o̱ du̱ú ka̱ na̱ ndáti natiian.” Dión ni̱ kaa Jesús ―kaá Pablo.
36 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Pablo to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios xíꞌín ndidaá na̱ sáꞌano ñoó. 37 Ta ndaꞌí ni̱ saki ndidaá kúú na̱ sáꞌano ñoó. Dá ni̱ nomi niꞌini na Pablo, ta ni̱ chitó ná noo̱ ná. 38 Chi̱ ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaa Pablo ña̱ o̱ nándió kuéi ka̱ na̱ koni na̱ noo̱ ná. Dá ni̱ saꞌa̱n ndidaá na̱ sáꞌano ñoó ni̱ ndaka na Pablo nda̱ noo̱ íin barco.