26
Diꞌa ni̱ kaa Pablo xíꞌín rey Agripa xíꞌo na kuendá saꞌa̱ ña̱ ndóꞌo na
Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Pablo:
―Viti kía̱n ní kuu ki̱ꞌón kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌón ―kaá ra̱.
Dá ni̱ chi̱nee Pablo ndáꞌa̱ ná, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná xíꞌo na kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo na:
―Ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱, rey Agripa, chi̱ sónó ní ki̱ꞌoi kuendá noo̱ ní saꞌa̱ ndidaá kúú kua̱chi káꞌa̱n ta̱ ñooi̱, ta̱ Israel, sa̱ꞌí. Ta kádii̱ taꞌani inii̱, chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa va mií ní saꞌa̱ ley nduꞌu̱, na̱ Israel. Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa taꞌani ní saꞌa̱ ndí ki̱án kédaá xíꞌín na̱ ñooi̱, dá ko̱ nákiꞌin táꞌan ña̱xintóni̱ ndú. Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌíi̱ noo̱ ní ña̱ kueé ni koo ini ní, dá kueídóꞌo ní ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ní.
Káꞌa̱n Pablo saꞌa̱ ndí ki̱án ni̱ sa̱ kee na tá ko̱ ñáꞌa̱ kandísa na Jesús
’Ndidaá vá na̱ ñooi̱, na̱ Israel, náꞌá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee yuꞌu̱ tá ni̱ sa̱ kuui talóꞌo̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo miíí, ta náꞌá taꞌani na táto̱ꞌon ni̱ sa̱ keei tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo Jerusalén. Ta náꞌá taꞌani na ña̱ nda̱ ni̱ kaki va yuꞌu̱ kúúí ta̱a fariseo. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kóni̱ na̱, kuu va ki̱ꞌo ndaa̱ na̱ kuendá ña̱ ni̱ sa̱ kuui iin ta̱a fariseo, táꞌa̱n ra̱ kúú iin taꞌándá ta̱a ndíta toon cháá ka̱ xíꞌín choon Ndios tein na̱ ñooi̱. Tído viti, sa̱ꞌá ña̱ ió ta̱ndeé iní yuꞌu̱ ña̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano ñoo ndu̱ tá sata̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndéi ta̱a yóꞌo chínóo kua̱chi ra yuꞌu̱ noo̱ mií ní. Ta ndin uxi̱ uu̱ tuꞌu, nduꞌu̱ na̱ kúú na̱ veꞌe na̱ Israel, ndáti xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó kéchóon ndu noo̱ Ndios nduú ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kómí yuꞌu̱ ta̱ndeé iní yóꞌo, rey Agripa, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n kua̱chi ta̱ Israel yóꞌo sa̱ꞌá yuꞌu̱ viti. ¿Á káꞌán ní ña̱ kuáchi̱ nda̱ꞌo kíán noo̱ Ndios dánátaki na̱ ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱?
Káꞌa̱n Pablo táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús
’Ta yuꞌu̱ ni̱ kaꞌán taꞌanii ña̱ níyi̱káí kendava̱ꞌi xíꞌín na̱ kándísa kuu̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret. 10 Ta dión ni̱ sa̱ keei ñoo Jerusalén, chi̱ ni̱ sa̱ taáín kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kúú ña̱yuu Ndios veꞌe ka̱a xíꞌín choon sa̱ xi̱ꞌo ta̱ duti̱ kúú no̱ó noo̱í. Ta sa̱ na̱taꞌan va inii̱ tá sa̱ saꞌání ñaá rá. 11 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín ná ini iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ndu̱, ta sa̱ kendúsa̱i̱ xíꞌín ná ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ Jesús. Ta sa̱ꞌá ña̱ sa̱ xído̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ xinii̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ xi̱onooi sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín ná nda̱ dao ka̱ ñoo tu̱kú ñóꞌo xíká.
Káꞌa̱n Pablo ndi ni̱ kuu, dá ni̱ nduu na kuendá Jesús
12 ’Ta saꞌa̱ choon yóꞌo ni̱ keei kuaꞌi̱n ñoo Damasco, ta mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í kuaꞌi̱n. 13 Tído táto̱ꞌon dao nduú kíán, ná kaai̱ xíꞌín ní, rey, xíkai kuaꞌi̱n íchi̱ ñoó. Ta kúú ni̱ xinii̱ iin ña̱ yéꞌe̱ ni̱ kii chí induú. Ta ndato ka̱ víán o̱ du̱ú ndi̱ndii. Ta kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa iin níí kúú no̱ó kuaꞌi̱n xíꞌín ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌíín ñoó. 14 Ta kúú ndidaá vá nduꞌu̱ ni̱ kue̱i no̱ñóꞌo̱. Ta kúú ni̱ sei̱do̱ꞌo yuꞌu̱ ni̱ kaꞌa̱n iin na̱ káꞌa̱n yúꞌu̱ hebreo, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Saulo, Saulo, ¿ndiva̱ꞌa xíonooón kéndava̱ꞌón xíꞌín yuꞌu̱? Chi̱ kéeón táto̱ꞌon kée che̱e tá chísáꞌá rí dini̱ karochá.” 15 Dá ni̱ kaa yuꞌu̱: “¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱: “Yuꞌu̱ kúú Jesús, na̱ xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌa xíꞌón. 16 Ta viti ndakuii̱n ndichi, chi̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ yúꞌu̱ noo̱ yo̱ꞌó, dá kechóon noo̱í, ta kanooón ki̱ꞌo ndaa̱o̱n kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xino̱n yuꞌu̱, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ka̱ ña̱ꞌa koꞌi̱n naꞌi̱ noo̱o̱n. 17 Ta kandaa yuꞌu̱ yo̱ꞌó no̱ó na̱ ñoo miíón, na̱ Israel, xíꞌín noo̱ ndidaá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, chi̱ no̱ó na̱ yóꞌo tandaꞌí yo̱ꞌó koꞌo̱n, 18 dá ná natu̱u noo̱ ná, dá ná dánkoo na íchi̱ noo̱ íin naá, dá ná nakiꞌin na íchi̱ noo̱ ndato yéꞌe̱ kuaꞌa̱n induú. Dá ná o̱ káñoꞌo ka̱ na̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, ta ná ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ꞌá ña̱ kandeé iní na̱ iin tóꞌón dini̱ mií yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na, dá natiin na ña̱ va̱ꞌa ki̱ꞌo Ndios no̱ó ña̱yuu ni̱ ndu̱vii mií ná”, kaá Jesús xíꞌín yuꞌu̱.
Káꞌa̱n Pablo ña̱ ni̱ kee na choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná
19 ’Dión ni̱ ndoꞌo yuꞌu̱, rey Agripa. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúsaá taꞌon inii̱ keei ndidaá choon ni̱ saꞌanda Jesús noo̱í ndá induú. 20 Ta mií no̱ó ni̱ da̱náꞌi̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo no̱ó na̱ ndéi ñoo Damasco. Ni ndiꞌi, dá ni̱ saꞌi̱n ni̱ da̱náꞌi̱ no̱ó na̱ ndéi ñoo Jerusalén, xíꞌín no̱ó na̱ ndéi iin níí kúú kuendá Judea diꞌa, xíꞌín no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Chi̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, ta ná nduu na ña̱yuu Ndios, ta xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée na ná naꞌa̱ na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na. 21 Ta sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tiin ta̱ Israel yuꞌu̱ noo̱ nákaa̱i̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu. Ta ni̱ kaꞌán rá kaꞌání rá yuꞌu̱. 22 Tído ni̱ chi̱ndeé vá ñaá Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó takí ii̱ váí nda̱ viti íin xíꞌoi kuendá no̱ó ña̱yuu ko̱ ndáya̱ꞌi, xíꞌín no̱ó na̱ ndáya̱ꞌi. Ta káꞌi̱n xíꞌín ná táto̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta xíꞌín ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Moisés sa̱ꞌá ña̱ kánian koo, 23 chi̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ yóꞌo ña̱ ndoꞌo naní nío̱ na̱ kakuu Cristo, dá kuu na̱, dá mií ná kakuu na nataki mií no̱ó, dá kía̱n dátoo̱n na̱ no̱ó ña̱yuu, dá nani̱ꞌí na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ ka̱ki na ―kaá Pablo.
Kóni̱ Pablo ña̱ kandísa rey Agripa to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús
24 Tá xíꞌo ii̱ vá Pablo kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo na, dá ni̱ ka̱yuꞌú Festo, ta kaá ra̱:
―¡Pablo, ni̱ ndulóko̱ va yoꞌó ni̱ kee ña̱ kuaꞌa̱ téí ña̱ ndi̱chí ni̱ da̱kuáꞌón!
25 Dá ni̱ kaa Pablo:
―Ko̱ ndúlóko̱ taꞌon yuꞌu̱, tatá Festo, chi̱ to̱ꞌon káꞌa̱n yuꞌu̱ kúú ña̱ ndaa̱, ta kíán to̱ꞌon ndi̱chí. 26 Ta sa̱ náꞌá vá mií rey xaa̱n sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó kándéé iníi̱ káꞌi̱n ña̱ yóꞌo noo̱ ná. Chi̱ kándaa̱ inii̱ ña̱ náꞌá va̱ꞌa va na saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ yóꞌo, chi̱ ko̱ kúu de̱ꞌé taꞌan vaan. 27 ¿Á kándísa ní, rey Agripa, to̱ꞌon ni̱ taa profeta? Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ kándísa nía̱n ―kaá na̱.
28 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Pablo:
―Nda̱dá cháá vá, dá kandeéón xino̱ ini yuꞌu̱ ña̱ kakuui iin ta̱ kuendá Jesús.
29 Dá ni̱ kaa Pablo:
―Tá cháá o tá kuaꞌa̱ ni̱ kamani̱, tído xíka̱i̱ noo̱ Ndios ña̱ o̱ du̱ú iin tóꞌón mií ní ná nduu kuendá Jesús, ná nduu taꞌani ndidaá na̱ ndéi seídóꞌo to̱ꞌon káꞌi̱n yóꞌo kuendá Jesús, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú yuꞌu̱. Tído ná dáꞌa ni kandiko̱ ndáꞌa̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yuꞌu̱ ndíko̱ ndáꞌí.
30 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Pablo to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi rey ñoó xíꞌín Festo ñoó, xíꞌín ñá naní Berenice, xíꞌín ña̱yuu ndéi xíꞌín ná ñóó. 31 Dá tá ni̱ ka̱nkuei xoo na̱ kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan na, ta kaá na̱:
―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa kini ko̱ ní kée ta̱a káa. Ko̱ káni taꞌan vaan ña̱ kuu ra̱, ta ni ko̱ kánian kakaa̱ ra̱ veꞌe ka̱a ―kaá na̱.
32 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Festo:
―Kuu va dáyaa̱ yo̱ ta̱a káa, ní kúu. Tído ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ keyíko̱ mií César saꞌa̱ rá ―kaá ra̱.