7
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Esteban xíꞌín ta̱ néꞌe choon
Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ duti̱ mií no̱ó:
―¿Á ña̱ ndaa̱ kúú ña̱ káꞌa̱n ta̱a káa sa̱ꞌo̱n?
Dá ni̱ kaa Esteban xíꞌín rá:
―Kueídóꞌo ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ñani, ndoꞌó, ta̱ sáꞌano viti. Na̱ ndato nda̱ꞌo kúú Ndios, ta ni̱ naꞌa̱ na̱ mií ná noo̱ tatá sáꞌano yo̱ Abraham tá ni̱ sa̱ io na̱ chí nación naní Mesopotamia, tá ko̱ ñáꞌa̱ koꞌo̱n na̱ koo na ñoo naní Harán. Dá ni̱ kaa Ndios xíꞌín ná: “Dánkoo ñoo noo̱ ióo̱n xaa̱n, ta dánkoo ndidaá kúú táꞌón. Ta kuaꞌán kooón no̱ñóꞌo̱ koꞌi̱n naꞌi̱ noo̱o̱n.”
’Dá ni̱ keta na no̱ñóꞌo̱ na̱ Caldea kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ sa̱ io na̱ ñoo naní Harán. Ta ñoó ni̱ xiꞌi̱ tatá na̱. Dá ndáka ñaá Ndios ni̱ saa̱ na̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ ndéi yó viti. Tído ni lúꞌu̱ taꞌon ñóꞌo̱ yóꞌo ko̱ ní xíꞌo Ndios niꞌi̱ ná, ni noo̱ kuei̱n saꞌa̱ ná. Tído ni̱ kaꞌa̱n Ndios ña̱ ki̱ꞌo naa̱n noo̱ mií ná xíꞌín no̱ó de̱ꞌe na, xíꞌín no̱ó de̱ꞌe ñání na̱, va̱ꞌará ko̱ ñáꞌa̱ kandei de̱ꞌe Abraham tiempo daá ñóó. Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani Ndios ña̱ de̱ꞌe ñání na̱ xíꞌín de̱ꞌe díkó na̱ kakuu na̱ tu̱kú kandei ndaꞌí iin ka̱ ñoo. Ta kañoꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ ñoo ñoó, ta kendava̱ꞌa na xíꞌín ná noo̱ komi̱ ciento kuia̱. Ta ni̱ kaa taꞌani Ndios diꞌa: “Ta yuꞌu̱ kúú na̱ keyíko̱ sa̱ꞌá na̱ ñoo, na̱ kendúsa̱ xíꞌín ña̱yuui̱ ña̱ kechóon na noo̱ ná. Tá ni̱ ndiꞌi, dá kankuei ña̱yuui̱ kii na kandei na no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta yóꞌo̱ kandaño̱ꞌo na yuꞌu̱.”
’Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱ndo̱o Ndios xíꞌín Abraham ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná xíꞌín ndidaá de̱ꞌe na, ta ñoó kía̱n náꞌa̱ ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ sa̱ io de̱ꞌe Abraham ni̱ sa̱ naní Isaac, dá ni̱ saꞌanda na̱ ñíi̱ xí tá ni̱ xi̱no xi ona̱ kuu̱. Dá tá ni̱ sa̱ io de̱ꞌe Isaac ni̱ sa̱ naní Jacob, dá ni̱ saꞌanda taꞌani na ñíi̱ xí. Ta dión taꞌani ni̱ kee Jacob xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ de̱ꞌe yií na̱, táꞌa̱n na̱ ni̱ sa̱ kuu ndin uxi̱ uu̱ tatá sáꞌano yo̱.
’Tído sa̱ꞌá ña̱ uꞌu̱ ini tatá sáꞌano yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ di̱kó ná ñani lóꞌo̱ na̱ José no̱ó ta̱a Egipto. Tído ni̱ sa̱ io va Ndios xíꞌín José, 10 ta ni̱ chi̱ndeé ñaá ná noo̱ iin rá iin ta̱ndóꞌó ni̱ sa̱ ndoꞌo na. Ta ni̱ kemáni̱ ñaá ná, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱xintóni̱ ndi̱chí noo̱ ná tá ni̱ sa̱ íin na noo̱ Faraón, ta̱ kúú rey Egipto. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra choon káꞌano noo̱ ná ña̱ dándáki na Egipto, xíꞌín veꞌe mií rey ñoó.
11 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ tama̱ iin níí kúú kuendá Egipto xíꞌín Canaán. Ta ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ndidaá ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní ni̱ꞌí na̱ sáꞌano veꞌe yó ña̱ keí ná. 12 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon Jacob ña̱ ió tirió chí Egipto diꞌa, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná de̱ꞌe na, na̱ sa̱ kuu tatá sáꞌano yo̱, ni̱ saꞌa̱n na̱ Egipto. Ta ña̱ yóꞌo ni̱ sa̱ kuu taꞌándá mií no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱. 13 Dá tá ni̱ saꞌa̱n na̱ taꞌándá kúú uu̱, nda̱ daá, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon José xíꞌín ñani na̱ ndá yoo kúú ná. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ taꞌani ini Faraón ndeí ni̱ kixi José, ta ndá yoo kúú na̱ veꞌe na. 14 Dá ni̱ saꞌanda José choon noo̱ ñani na̱ ña̱ ná noꞌo̱ na̱ nakuaka na tatá na̱ Jacob xíꞌín ndidaá kúú na̱ veꞌe na, dá ná kasaa̱ na̱ Egipto. Ta ni̱ sa̱ kúú ná oni̱ diko saꞌo̱n ña̱yuu.
15 ’Ta dión ni̱ kuu. Dá ni̱ ka̱sáa̱ Jacob xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe na kandei na Egipto. Ta ñoó ni̱ sa̱ io Jacob nda̱ no̱ó ni̱ xiꞌi̱ na̱. Ta ñoó taꞌani ni̱ xiꞌi̱ tatá sáꞌano yo̱. 16 Tído ni̱ saꞌa̱n na̱ ñoo yo̱ ni̱ da̱ndúxi na lásá na̱ iin ñoo naní Siquem ini iin káo̱, ña̱ ni̱ xiin Abraham no̱ó de̱ꞌe iin ta̱ ñoo Siquem ni̱ sa̱ naní Hamor.
17 ’Dá tá sa̱ kuaꞌa̱n xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ Abraham, kúú sa̱ ni̱ ndu̱kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ veꞌe yó ndéi Egipto, 18 nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá dándáki iin ka̱ rey Egipto. Ta ko̱ náꞌá taꞌon ra sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee José ñoo ñoó. 19 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rá dándaꞌí ra̱ na̱ sáꞌano veꞌe yó, ta ni̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín ná, ta ni̱ kendúsa̱ ra̱ xíꞌín ná ña̱ ná kata ndava̱ꞌa na de̱ꞌe yií kuálí ná, ta du̱ú ni̱ kaki, dá ná kuu xi̱.
20 ’Ta mií tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ kaki Moisés. Ta ni̱ sa̱ kuu xi iin taleé ñóchí káa noo̱ Ndios. Ta ni̱ xito va ñaá na̱ veꞌe xi oni̱ yoo̱. 21 Tído ni̱ da̱kána ñaá ná táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ choon. Ta kúú mií de̱ꞌe diꞌí Faraón ni̱ na̱kiꞌin ñaá. Ta ni̱ da̱kuáꞌano ñaáán táto̱ꞌon de̱ꞌe miíán. 22 Ta kúú ni̱ da̱kuáꞌa Moisés ndidaá ña̱ ndi̱chí dákuáꞌa na̱ Egipto. Ta ndichí na̱ xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n na̱, ta kándéé ná kée na ndá choon kúú mií vá.
23 ’Tá ni̱ xi̱nko̱o Moisés uu̱ diko kuia̱, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ koꞌo̱n na̱ koto niꞌini na na̱ ñoo na̱, na̱ Israel ndéi Egipto. 24 Dá tá ni̱ xini Moisés ña̱ kéndava̱ꞌa iin ra̱ Egipto xíꞌín iin ta̱ ñoo na̱, dá ni̱ chi̱ndeé ñaá ná. Kúú ni̱ saꞌání vá ñaá ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín iin ra̱ ñoo na̱. 25 Chi̱ ni̱ kaꞌán ná ña̱ kandaa̱ ini na̱ ñoo na̱ ña̱ mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱xi ñaá kuaꞌa̱n na̱ chindeé ñaá ná, dá kankuei na ti̱xi ndáꞌa̱ ra̱ ñoo ñoó. Tído ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini na̱ ñoo na̱ ña̱ dión kíán.
26 ’Tá ni̱ kasa̱ndaá iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ xini Moisés ña̱ ndéi uu̱ ta̱a Israel naá táꞌan mií rá. Dá ni̱ kaꞌán ná nachindei va̱ꞌa ñaá ná, chi̱ ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: “Iin ñani kúú vá ndoꞌó. ¿Ndiva̱ꞌa dárꞌuꞌu̱ táꞌan ndó?”, kaá na̱. 27 Dá ni̱ chi̱tuu ta̱a kéndava̱ꞌa xíꞌín ñani ra̱ ñoó noo̱ káꞌa̱n Moisés. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: “¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yoꞌó kakuuón iin ta̱ saꞌándá choon noo̱ ndúꞌu̱ o iin ta̱a kéyíko̱ sa̱ꞌá nduꞌu̱? 28 ¿Á kóni̱ taꞌani yoꞌó kaꞌánóo̱n yuꞌu̱ táto̱ꞌon ni̱ keeón ni̱ saꞌánóo̱n iin ta̱ Egipto koni?”, kaá ra̱ xíꞌín ná. 29 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Moisés ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, kúú ni̱ xino na kuaꞌa̱n xi̱ká ná nda̱ noo̱ naní Madián. Ta ñoó ni̱ sa̱ io na̱ ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱ tu̱kú. Ta ñoó taꞌani ni̱ sa̱ io uu̱ de̱ꞌe na.
30 ’Dá tá ni̱ ya̱ꞌa uu̱ diko ka̱ kuia̱, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin ángel tein ñoꞌó ita̱ kánkuei tein iin yitó táka̱ lóꞌo̱ íin noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí saꞌa̱ yúku̱ naní Sinaí. 31 Ta kúú ni̱ naá vá ini Moisés tá ni̱ xini na̱ ña̱ dión kúu. Dá ni̱ na̱tuu yati na kande̱ꞌé va̱ꞌa na. Ta kúú ñoó ni̱ sei̱do̱ꞌo na ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ satoꞌo yo̱ Ndios: 32 “Yuꞌu̱ kúú Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na̱ sáꞌano veꞌón, chi̱ yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Abraham, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Isaac, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Jacob”, kaá Ndios xíꞌín ná. Ta ni̱ ka̱sáꞌá ndéi̱ Moisés ña̱ ni̱ yu̱ꞌú na̱. Ta kúú ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé ka̱ iní na̱ kande̱ꞌé ná. 33 Dá ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín ná: “Taó ndisa̱ ñóꞌo sa̱ꞌo̱n, chi̱ ñóꞌo̱ ii̱ kíán séi̱n niꞌínón xaa̱n. 34 Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán xiní yuꞌu̱ ña̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndóꞌo nío̱ ña̱yuui̱ ndéi na Egipto. Ta miía̱n ndaa̱ seídóꞌi ña̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndéíꞌi̱ na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱i̱ dáka̱kii na̱. Ta viti nakíi̱ yati cháá ka̱, chi̱ tandaꞌá yuꞌu̱ yo̱ꞌó koꞌo̱n ñoo Egipto”, kaá Ndios xíꞌín Moisés.
35 ’Ta Moisés yóꞌo kúú na̱ sa̱ ni̱ ku̱ñóꞌó vá ña̱yuu ñoó, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: “¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yoꞌó ña̱ kakuuón iin ta̱ saꞌándá choon noo̱ ndúꞌu̱ o iin na̱ kéyíko̱ sa̱ꞌá nduꞌu̱?”, kaá na̱. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Moisés ña̱ kakuu na iin na̱ saꞌándá choon, ta kakuu na iin na̱ dáka̱ki ña̱yuu ñoó xíꞌín ndáꞌa̱ ángel, táꞌa̱n na̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ tein yitó táka̱ lóꞌo̱ ñoó.
36 ’Chi̱ Moisés yóꞌo kúú na̱ ni̱ taó xóo na̱ sáꞌano ñoo yo̱ Egipto, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ ndato xíꞌín ña̱ náꞌano ni̱ kee na no̱ó na̱ Egipto. Ta ni̱ saꞌanda dao na̱ ta̱ñoꞌo̱ naní Ta̱ñoꞌo̱ Kua̱ꞌá. Ta sa̱ kee taꞌani na ña̱ náꞌano tein uu̱ diko kuia̱ noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí. 37 Ta mií Moisés yóꞌo kúú na̱ ni̱ kaꞌa̱n diꞌa xíꞌín na̱ Israel: “Ta mií satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ ki̱ꞌo ña̱ kana iin profeta tein mií ndó, dá kasto̱ꞌon ná xíꞌín ndó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios xíꞌín ná, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱. Ta kueídóꞌo ndó ndidaá kúú ña̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndó.” 38 Tá Moisés yóꞌo kúú na̱ ni̱ sa̱ káa̱ tein na̱ sáꞌano veꞌe yó noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí ñoó, ta ni̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ángel ni̱ kii noo̱ Ndios dini̱ yúku̱ naní Sinaí. Ta ñoó ni̱ niꞌi̱ ná to̱ꞌon Ndios, ña̱ xíꞌo ña̱ kataki yo̱. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó na̱ sáꞌano veꞌá, dá ni̱ na̱ya̱ꞌan noo̱ yóó.
39 ’Tído ko̱ ní xíin taꞌon na̱ sáꞌano veꞌá kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n Moisés, ta ni̱ ku̱ñóꞌó ñaá ná. Ta ñóꞌo ini na̱ nandió kuéi na ñoo Egipto. 40 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa na̱ xíꞌín Aarón: “Kava̱ꞌa ní dao ka̱ ndios, dá ná kandaka na yó noꞌo̱ Egipto, chi̱ xíni̱ ndí ki̱án ni̱ ndoꞌo Moisés, táꞌa̱n na̱ ni̱ taó yó Egipto, dá ve̱i yó yóꞌo.” 41 Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ña̱yuu ñoó iin yoko̱ káa táto̱ꞌon káa iin chikerró. Dá ni̱ doko̱ ná kíti̱ ndáka na noo̱án, ta ni̱ sa̱ ndei dii̱ ná ni̱ kekáꞌano na yoko̱, ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na xíꞌín ndáꞌa̱ mií ná.
42 ’Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ ndáꞌa̱ ñaá Ndios, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ná no̱ó ña̱ kini. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá ná ndáño̱ꞌo na ti̱ñoo̱ ñóꞌo induú, chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa iin profeta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios:
Ndoꞌó, na̱ ndéi Israel,
¿á noo̱ yúꞌu̱ va ni̱ doko̱ ndoꞌó kíti̱ ndáka ndó tein uu̱ diko kuia̱ ni̱ sa̱ ndei ndó no̱ñoꞌó i̱chí ñoó?
43 Ko̱ó, diꞌa ni̱ doko̱ ndo̱ rí no̱ó yoko̱, chi̱ ni̱ sa̱ neꞌe ndó veꞌe ño̱ꞌo ñíi̱ kuendá yoko̱ naní Moloc
xíꞌín iin ka̱ veꞌe ño̱ꞌo kuendá yoko̱ kúú ti̱ñoo̱ naní Refán.
Ta ña̱ yóꞌo kúú ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndó xíꞌín ndáꞌa̱ mií ndó, dá ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo ndóa̱n.
Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó tandaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n xíká cháá ka̱ ndo̱ o̱ du̱ú ñoo Babilonia.
Dión kaá to̱ꞌon ni̱ taa profeta.
44 ’Ta sa̱ komí na̱ sáꞌano veꞌe yó veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ñíi̱, táꞌa̱n ña̱ náꞌa̱ ña̱ ió Ndios xíꞌín ná, nani ni̱ sa̱ ndei na no̱ñoꞌó i̱chí ñoó. Ta veꞌe ño̱ꞌo yóꞌo kía̱n káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda Ndios choon, chi̱ ni̱ ka̱va̱ꞌan táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió ña̱ ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ Moisés dini̱ yúku̱. 45 Dá ni̱ na̱tiin de̱ꞌe na̱ sáꞌano veꞌe yó veꞌe ño̱ꞌo yóꞌo. Ta néꞌe naa̱n ni̱ saa̱ na̱ xíꞌín José no̱ñóꞌo̱ na̱ tu̱kú. Dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ keña̱ꞌa na ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ mií Ndios ni̱ taó ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei yóꞌo kuaꞌa̱n na̱. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ sa̱ kíán veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ñíi̱ nda̱ tiempo ni̱ sa̱ da̱ndáki rey David.
46 ’Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ na̱tiin kua̱ꞌá ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xika̱ na̱ ña̱ kía̱n kava̱ꞌa na iin veꞌe ño̱ꞌo náo̱ noo̱ kekáꞌano ña̱yuu Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo tatá sáꞌano yo̱ Jacob. 47 Tído rey Salomón, na̱ sa̱ kuu de̱ꞌe rey David, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa iin veꞌe ño̱ꞌo náo̱. 48 Tído na̱ kómí ndidaá choon ko̱ ió taꞌon na ini ni iin veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a, chi̱ iin profeta ni̱ taa ña̱ ni̱ kaa Ndios diꞌa:
49 Induú va kúú noo̱ ió yuꞌu̱ dándákii, ta no̱ñóꞌo̱ yóꞌo kúú noo̱ ndíta sa̱ꞌí.
Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi koo ví veꞌe kava̱ꞌa ndó koo yuꞌu̱, káꞌán ndó?, kaá satoꞌo yo̱ Ndios.
Ta, ¿ndi koo iin veꞌe kava̱ꞌa ndó noo̱ kooi nániꞌi̱ ndée̱í, káꞌán ndó?
50 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ mií vá yuꞌu̱ kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo?
Dión kaá satoꞌo yo̱ Ndios ―kaá Esteban.
51 Dá ni̱ kaa taꞌani Esteban xíꞌín ta̱a ñoó:
―Tído ndeé nda̱ꞌo to̱ꞌon ndó, ta káxí nda̱ꞌo nío̱ ndo̱, ta na̱ dóꞌó nda̱ꞌo kúú ndó. Daá kuití vá ko̱ kóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee na̱ sáꞌano veꞌe ndó, ki̱ꞌo dión kée ii̱ vá ndó. 52 Chi̱, ¿ndi káa iin profeta ko̱ ní kéndava̱ꞌa na̱ sáꞌano veꞌe ndó xíꞌín? Ni̱ saꞌání ná ndidaá profeta, na̱ ni̱ sa̱ kaꞌa̱n ña̱ kii iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios. Ta miía̱n ndaa̱ ni̱ kixi na, tído ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ndó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ kini, ta ni̱ saꞌání ñaá ndó. 53 Ta va̱ꞌará ni̱ na̱tiin túu ndó ley Ndios noo̱ ángel ni̱ kii induú, tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon ndóa̱n.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xiꞌi̱ Esteban
54 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ta̱a néꞌe choon to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra, ta ni̱ chichi táꞌan no̱ꞌo ra, chi̱ ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Esteban. 55 Tído ni̱ na̱kutí Esteban xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Ta ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná chí induú. Ta ni̱ xini na̱ ña̱ ndato oon ví náyeꞌe̱ ndaa noo̱ ió Ndios, ta íin Jesús xoo kuáꞌa na̱. 56 Dá ni̱ kaa Esteban:
―Kande̱ꞌé ndó, chi̱ ndéꞌí ña̱ nónó induú káa. Ta na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo íin na xoo kuáꞌa tatá Ndios ―kaá na̱.
57 Ta kúú ni̱ sadi ndidaá ta̱a ndéi ñoó do̱ꞌo ra. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá. Dá ni̱ ndao niꞌini ra ni̱ tiin ra Esteban. 58 Dá ni̱ taó ñaá rá nda̱ yuꞌú ñoo, dá kaꞌání ñaá rá xíꞌín yuu̱. Ta ra̱ chínóo kua̱chi Esteban ni̱ chi̱ndei ra dáꞌo̱n rá noo̱ íin tayií naní Saulo. 59 Ta xíꞌín tein kóon ñaá rá yuu̱, kúú ni̱ ka̱sáꞌá Esteban káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kaá na̱:
―Tatá Jesús, nakiꞌin va̱ꞌa ní nío̱í.
60 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú ná, ta kaá na̱:
―Tatá Jesús, o̱ sa̱ kékuendá ní kua̱chi yáꞌa ta̱a yóꞌo kée ra xíꞌín yuꞌu̱ ―kaá na̱.
Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ví ni̱ xiꞌi̱ na̱.