4
Káꞌa̱n Pablo saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ni̱ kee na sa̱ꞌá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Corinto
Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kee ndó kuendá ña̱ kúú nduꞌu̱ ta̱a kéchóon noo̱ Cristo, ta ni̱ na̱tiin ndu choon ña̱ kía̱n dánaꞌa̱ ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá iin tóꞌón mií Ndios. Ta ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin iin choon, miía̱n ndúsa̱ kánian naꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ kéndaa̱ na̱ choon ni̱ na̱tiin na. Ta ko̱ néꞌe ta̱ndínii á keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kéei, o á ta̱a néꞌe choon ná keyíko̱ saꞌa̱ ñá. Ta ni mií yuꞌu̱ ko̱ kéyíko̱ sa̱ꞌá ña̱ kéei. Ta va̱ꞌará ko̱ nákani kuáchi̱ inii̱ no̱ó ña̱ kéei, tído ña̱ yóꞌo ko̱ kóni̱ kaa ña̱ ni̱ keva̱ꞌi noo̱ Ndios. Dá chi̱ na̱ kéyíko̱ ndaa̱ sa̱ꞌí kúú satoꞌo yo̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni chindaa̱ noo̱ ndo̱ keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ni iin ña̱yuu. Kandati ndó nda̱ ná nandió ko̱o na̱ kúú satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ no̱ón kúú na̱ dánátu̱u ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ ke̱de̱ꞌé yo̱. Ta dánátu̱u taꞌani na ña̱ nákani ini yo̱, dá natiin iin rá iin yó ña̱ñóꞌó kánian niꞌi̱ yo̱ noo̱ Ndios.
Ñani, ni̱ kaꞌi̱n saꞌa̱ ndidaá ña̱ kée miíí xíꞌín ña̱ kée Apolos sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndu, dá kati̱ꞌa ndó kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá tuti ii̱ Ndios choon, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni chindaya̱ꞌi ndó dao na̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱, ta kenóo ndó dao ka̱ na̱. Ta, ¿ndá yoo kúú ndó, xiní ndo̱? Ta, ¿ndí ki̱án ió noo̱ ndo̱, ña̱ kía̱n ko̱ ní xi̱ꞌo Ndios noo̱ ndo̱? Ni ña̱ꞌa va. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ niꞌi̱ óon ndóa̱n, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa chíndaya̱ꞌi ndó mií ndó ña̱ káꞌa̱n ndo̱ ña̱ ko̱ ní niꞌi̱ ndo̱án, tá dáá?
Káꞌán ndó ña̱ ni iin ña̱ꞌa ko̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, ta káꞌán ndó ña̱ kuíká ndó xíꞌín ña̱ꞌa Ndios, ta káꞌán ndó ña̱ kúú ndó rey, ta ko̱ó ka̱ choon kúú ndó nduꞌu̱. Tído ndeé ka̱ vía̱n va̱ꞌa tá miía̱n ndaa̱ ndisa kúú ndó rey, dá kía̱n niꞌi̱ taꞌani ndu ña̱ dándáki nduú nduꞌu̱ xíꞌín ndó.
Chi̱ káꞌán yuꞌu̱ ña̱ nda̱ sata̱ kuií ni̱ chi̱kata Ndios nduꞌu̱, na̱ kúú apóstol. Chi̱ ndóꞌo nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ra̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ choon ña̱ kuu. Ta kúú nduꞌu̱ táto̱ꞌon ña̱yuu náꞌa̱ di̱ki ñayuú yóꞌo, noo̱ ángel xíꞌín no̱ó ña̱yuu. 10 Ta nduꞌu̱ kúú ña̱yuu xi̱xi no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌa̱ ndu̱ saꞌa̱ Cristo. Tído ndoꞌó, kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí saꞌa̱ Cristo. Ta nduꞌu̱ kúú na̱ vitá ini noo̱ ndo̱ꞌó, tído ndoꞌó kúú na̱ nda̱kí. Ta ndoꞌó kúú na̱ ió ña̱ñóꞌó, ta nduꞌu̱ kúú ra̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó, xiní ndo̱. 11 Ta nda̱ viti ndaꞌí kuíko nduꞌu̱, ta ndaꞌí íchi̱ ini ndu̱, ta ko̱ níꞌi̱ ndú dáꞌo̱n kandixi ndu. Ta kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndú, ta ni veꞌe ndu ko̱ó. 12 Ta kuitá ndu̱ kéchóon ndu xíꞌín ndáꞌa̱ mií ndú. Ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndú, tído nduꞌu̱, xíka̱ ndu̱ ña̱ va̱ꞌa saꞌa̱ ná noo̱ Ndios. Ta kéndava̱ꞌa na xíꞌín nduꞌu̱, tído xíꞌo ndeé vá ini ndu̱. 13 Chínaní kini na nduꞌu̱, tído luu káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ná. Ta ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ kúú ndú táto̱ꞌon xeꞌe̱, chi̱ nda̱ viti kée na xíꞌín nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na xíꞌín ña̱ ko̱ chóon.
14 Ta ko̱ táai ña̱ yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kakaꞌan noo̱ ndo̱. Diꞌa táai ña̱ ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ kóni̱i̱ kaꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, chi̱ kúú ndó táto̱ꞌon de̱ꞌe mani̱í. 15 Ta va̱ꞌará ná kakomí ndó táto̱ꞌon uxi̱ mil ta̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ Cristo, tído iin tóꞌón vá kúú tatá ndo̱. Ta yuꞌu̱ kúú tatá ndo̱, chi̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kúú to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Cristo Jesús, ta ni̱ ka̱ndísa ndóa̱n. 16 Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée miíí.
17 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ Timoteo ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó. Ta kúú xí táto̱ꞌon de̱ꞌe mani̱í, ta íin ndaa̱ xi̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Ndios. Ta mií xí dándusaa̱ ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísai Cristo, ta ki̱ꞌo dión dánaꞌi̱ no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin rá iin xíán noo̱ yáꞌi kuaꞌi̱n. 18 Ta ió dao ndó ni̱ ka̱sáꞌá kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ndáya̱ꞌi, chi̱ káꞌán ndó ña̱ o̱ sáa̱ ka̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n. 19 Tído yachi̱ nda̱ꞌo saa̱i̱ koto niꞌini ndoꞌó tá ki̱ꞌo dión kóni̱ satoꞌo yo̱ Ndios, dá ná kandaa̱ inii̱ á miía̱n ndaa̱ ndisa kómí na̱ chíndaya̱ꞌi mií ñóó ndée̱ Ndios, o to̱ꞌon káꞌa̱n oon va na kíán. 20 Dá chi̱ tá ñóꞌo yó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ko̱ kíán ña̱ kaꞌa̱n oon yó, chi̱ kíán ña̱ kómí ndisa yó ndée̱ ná. 21 ¿Ndá ki̱án kóni̱ ndo̱? ¿Á kóni̱ ndo̱ ña̱ saa̱i̱ dána̱nii ndo̱ꞌó, o á kóni̱ ndo̱ ña̱ saa̱i̱ xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱, ta xíꞌín ña̱ kueé inii̱?