9
Ta viti, ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌe yó tá sata̱ saꞌándáa̱n choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kandaño̱ꞌo yó na̱, ta saꞌándáa̱n choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian koo veꞌe ño̱ꞌo na̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Ta diꞌa káa veꞌe ño̱ꞌo na̱: ini veꞌe mií no̱ó kúú noo̱ ii̱ cháá, ta ñoó íin iin candilero, ta íin iin mesa noo̱ kándodó pan dóko̱ rá noo̱ Ndios. Ta sata̱ dáꞌo̱n kúú uu̱ tákaa ñoó kúú míí noo̱ ii̱ cháá ka̱. Ta ñoó íin iin ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro noo̱ chíñóꞌo̱ na̱ du̱sa támi sáꞌa̱n, ta ñoó taꞌani íin iin sato̱ ni̱ na̱kuchi ndinoꞌo oro, ta yiróón dándáki ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na ña̱ va̱ꞌa xíꞌín na̱ ñoo yo̱. Ta ñoó nákaa̱ iin ki̱di oro noo̱ ñóꞌo maná, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios ni̱ seí na̱ ñoo yo̱, ta ñoó taꞌani nákaa̱ vara Aarón, kirá ni̱ nana nóma̱ kuíi̱, ta ñóꞌo taꞌani yuu̱ dáꞌándá noo̱ tándaa choon ni̱ saꞌanda Ndios. Ta sa̱tá sato̱ ñoó ndíta uu̱ querubín oro ió ndixi̱, ta ño̱ó dándáki ña̱ nákaa̱ Ndios ñoó, ta xíꞌín ndixi̱án dáda̱ꞌi ña sa̱tá sato̱ ñoó, noo̱ sóꞌono ndaa ra̱ nii̱ kíti̱ noo̱ Ndios, dá kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱ ñoo yo̱. Tído ko̱ nónóí kaꞌi̱n cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó.
Dá tá ni̱ xi̱no ndidaá ña̱ yóꞌo táto̱ꞌon kánian kooan, dá ni̱ ka̱sáꞌá tóo tóo ko̱kuꞌu ta̱ duti̱ veꞌe mií no̱ó ñoó, dá kechóon ra inia̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon. Tído veꞌe kúú uu̱, noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱ ñoó, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ míí vá ta̱ duti̱ kúú no̱ó kuu ku̱ꞌu ini veꞌe ñoó iin tóꞌón kuu̱ noo̱ kuía̱. Ta o̱ kúu taꞌon ku̱ꞌu ra tá ko̱ néꞌe ra nii̱ kuaꞌa̱n ra̱, dá chi̱ nii̱ ñoó dóko̱ rá noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi mií rá xíꞌín sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kenaá na̱ ñoo ra̱. Ta ña̱ yóꞌo xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kándaa̱ inio̱ ña̱ o̱ kúu taꞌon ku̱ꞌu yó nda̱ no̱ó ii̱ cháá ka̱ xía̱n nani íin ii̱ vá veꞌe mií no̱ó ñoó. Ta ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndi ndóꞌo ña̱yuu tiempo viti, dá chi̱ va̱ꞌará dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta va̱ꞌará chíñóꞌo̱ ra̱ kíti̱ noo̱ ná, tído ko̱ kándo̱o vii taꞌon ña̱xintóni̱ ña̱yuu xíꞌo ña̱ꞌa ñoó, chi̱ kútúú ii̱ vá ini na̱. 10 Dá chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ꞌa káꞌa̱n ley yóꞌo saꞌa̱ kía̱n ndi ndáa ña̱ꞌa kuu keí ña̱yuu, xíꞌín ña̱ koꞌo na, xíꞌín saꞌa̱ ndi kee na nduvii ná ñíi̱ ná noo̱ Ndios, ta dión ni̱ sa̱ kian nda̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ ndesa̱á Ndios ndidaá ña̱ꞌa.
11 Chi̱ sa̱ ni̱ kixi Cristo, ta mií ná kúú duti̱ kúú no̱ó, ta noo̱ ndáꞌa̱ míí ná ió ndidaá táꞌa̱n ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ki̱ꞌo na noo̱ yo̱. Ta mií ná nákaa̱ xínkuáchí ini veꞌe ño̱ꞌo ndáya̱ꞌi cháá ka̱, iin veꞌe ño̱ꞌo va̱ꞌa cháá ka̱, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní káva̱ꞌa xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a, dá chi̱ o̱ du̱ú ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo kíán. 12 Ta ko̱ ní ku̱ꞌu Cristo doko̱ ná nii̱ kíti̱, ni ko̱ ní ku̱ꞌu na doko̱ ná nii̱ chikerró noo̱ Ndios ini veꞌe ño̱ꞌo na̱. Diꞌa nii̱ míí vá ná néꞌe na ni̱ ku̱ꞌu na ni̱ doko̱ ná noo̱ Ndios noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱, ta iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ kee na dión, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ kee na, ta kúú iin íchi̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios. 13 Chi̱ nii̱ toro, xíꞌín nii̱ chivato, xíꞌín yaa̱ chikerró, kirí ni̱ chi̱ñóꞌo̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, kúú ña̱ ni̱ soꞌono niꞌini ra ñíi̱ ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, dá nduvii ñíi̱ ná noo̱ Ndios. 14 Tído kándo̱o vii cháá ka̱ yo̱ ni̱ kee nii̱ Cristo, chi̱ xíꞌín ndée̱ Espíritu, na̱ ió kuií, ni̱ doko̱ ná mií ná noo̱ Ndios, ta ni iin kua̱chi ko̱ ní sá komí ná. Sa̱ꞌá ño̱ó nii̱ míí ná kándéé nduvii ña̱xintóni̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá ná o̱ kée ka̱ yo̱ ña̱ kini kuaꞌa̱n dánaá ñaá, dá koni yo̱ kee yó ña̱ kóni̱ Ndios ta̱kí.
15 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios, ta kúú ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na iin ña̱ sa̱á xíꞌín yó. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Jesús saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱ya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee yó kaá ley ni̱ xi̱ꞌo Ndios. Dión, dá koni ndidaá na̱ ni̱ kana Ndios natiin na ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na, ta ña̱ va̱ꞌa yóꞌo kúú ña̱ kataki chíchí ná. 16 Dá chi̱ tá ni̱ ka̱ndo̱o iin ta̱a ki̱ꞌo ra ña̱ꞌa kómí rá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu tá ni̱ xiꞌi̱ ra̱, dá kía̱n tá ni̱ xiꞌi̱ ra̱, dá kuu natiin na ña̱ꞌa kómí rá. 17 Dá chi̱ kuu natiin na ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra ki̱ꞌo ra noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ ra̱. Tído xía̱n nani takí ra̱, o̱ kúu taꞌon natiin na ña̱. 18 Tá kuaꞌa̱n Ndios kando̱o na kee na ña̱ va̱ꞌa xíꞌín na̱ ñoo yo̱ tá sata̱, dá ni̱ kee ii̱ náa̱n xíꞌín nii̱. 19 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi Moisés ndidaá choon saꞌándá ley no̱ó na̱ sáꞌano ñoo yo̱, dá ni̱ kiꞌin na nii̱ chikerró, xíꞌín nii̱ kíti̱, xíꞌín ta̱kui̱í, xíꞌín kachi̱ kuaꞌá nii̱, xíꞌín ndáꞌa̱ yuku̱ hisopo, dá ni̱ soꞌono ndaa na̱ nii̱ ñoó xíꞌín yuku̱ yóꞌo sa̱tá yuu̱ noo̱ káa ley, xíꞌín sata̱ ndidaá ña̱yuu ñoó. 20 Dá kaá Moisés xíꞌín ná: “Nii̱ yóꞌo dáxi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ndoꞌó, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ choon ni̱ saꞌanda na̱ noo̱ yo̱.” 21 Ta ni̱ soꞌono ndaa taꞌani na nii̱ yóꞌo veꞌe ño̱ꞌo ñoó, xíꞌín sata̱ ndidaá ndaꞌá choon kúchóon na inia̱n. 22 Ta kaá ley ña̱ xíꞌín nii̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa kando̱o vii noo̱ Ndios. Chi̱ tá ná o̱ kuíta̱ nii̱, dá kía̱n o̱ kúu taꞌon kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi kée ña̱yuu.
Ni̱ ndoo kua̱chi yó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Jesús mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱
23 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ dión ni̱ kee na tá sata̱, dá ni̱ ka̱ndo̱o vii ndidaá ña̱ꞌa ñoó. Ta ña̱ ni̱ kee na tá sata̱ ñoó kúú ko̱ndaꞌi̱ ña̱ ndaa̱ ió induú. Ta ña̱ ndaa̱ ió induú kía̱n xínñóꞌó nii̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú nii̱ kíti̱. 24 Dá chi̱ ko̱ ní ku̱ꞌu taꞌon Cristo ini veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a ñayuú yóꞌo, dá chi̱ sa̱va̱ꞌa ko̱ndaꞌi̱ óon va veꞌe ño̱ꞌo íin induú kúú veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Diꞌa ni̱ ku̱ꞌu na mií mií noo̱ ió Ndios induú ni̱ doko̱ ná nii̱ míí ná saꞌa̱ iin rá iin yó. 25 Ta ko̱ ní nándió ko̱o tóo tóo taꞌon na doko̱ ná nii̱ ná saꞌa̱ yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ duti̱ kúú no̱ó no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ro̱ón kúú ra̱ kúꞌu tá noo̱ kuía̱ no̱ó ii̱ cháá ka̱ dóko̱ rá nii̱ kíti̱. 26 Dá chi̱ tá dión kánian kee Jesús, dá kía̱n nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú kánian ndoꞌo tóo tóo nío̱ ná saꞌa̱ yo̱. Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ tein kuu̱ noo̱ ndiꞌi yóꞌo iin tóꞌón dini̱ vá taꞌándá ni̱ kii na ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, dá ndoo kua̱chi yó noo̱ Ndios, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña̱ ni̱ kee na. 27 Ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ kía̱n kuu ndidaá ña̱yuu iin tóꞌón taꞌándá, dá keyíko̱ saꞌa̱ ná. 28 Dión taꞌani ni̱ ndoꞌo Cristo. Iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, dá ni̱ da̱ndóo na kua̱chi kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu noo̱ Ndios. Ndiꞌi daá, naꞌa̱ noo̱ ná taꞌándá kúú uu̱ ñayuú yóꞌo. Ta o̱ kíi ka̱ na̱ di̱tá ná kua̱chi yó, nda̱á kasaa̱ na̱ dáka̱ki na na̱ ndáti ñaá.