13
Yóꞌo kúú noo̱ dánaꞌa̱ Jesús ña̱ naá vá veꞌe ño̱ꞌo káꞌano
Tá ni̱ keta Jesús yéꞌé veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó, dá ni̱ kaa iin ta̱a xíonoo xíꞌín ná:
―Maestro, kande̱ꞌé ní, ki̱ꞌo dión ví náꞌano yuu̱ káa, ta ki̱ꞌo dión ví ñóchí káa veꞌe ño̱ꞌo káꞌano káa.
Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―¿Á ñóchí nda̱ꞌo káa veꞌe ño̱ꞌo káꞌano káa, xinóo̱n? Tído kanaꞌón ña̱ ni iin tóꞌón yuu̱ káa o̱ kándo̱o kandodó táꞌan, chi̱ koon ndiꞌi vaan ―kaá na̱.
Kásto̱ꞌon Jesús ndí ki̱án koo, dá naá ñayuú yóꞌo
Dá ni̱ sa̱ ko̱o Jesús ndi̱ka yúku̱ naní Olivos chí xoo noo̱ túu íin veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón xoo ñaá Pedro xíꞌín Jacobo xíꞌín Juan xíꞌín Andrés:
―Kasto̱ꞌon ní xíꞌín nduꞌu̱ ndá oon koo dión. Ta, ¿ndí ki̱án koo tá kuaꞌa̱n xi̱nko̱o ndidaá ña̱ yóꞌo?
Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná o̱ dándaꞌí ñaá ni iin tóꞌón ña̱yuu. Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kasaa̱, ta kechóon ra kuu̱ yúꞌu̱, ta kaa ra̱: “Yuꞌu̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.” Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kandeé rá dándaꞌí ra̱. Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ña̱ saꞌání táꞌan iin ñoo xíꞌín iin ka̱ ñoo, ta ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ naá táꞌan dao ka̱ ñoo ñóꞌo xíká, tído ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱, dá chi̱ ki̱ꞌo dión káni vaan koo, tído ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌí. Chi̱ ndakuei dao nación na̱á táꞌan xíꞌín dao ka̱ nación, ta kasáꞌá na̱á táꞌan taꞌani ta̱ néꞌe choon ndéi iin rá iin ñoo náꞌano. Ta yóꞌo yóꞌo va kasáꞌá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ta̱an. Ta yóꞌo rá yóꞌo taꞌani kasáꞌá koo tama̱. Ta ña̱ yóꞌo kía̱n koo, dá kasáꞌá ndoꞌo cháá ka̱ nío̱ ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo.
’Tído ndoꞌó, kandaa ndo̱ mií ndó, chi̱ kasáꞌá ña̱yuu naki̱ꞌo na ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. Ta kani na ndo̱ꞌó ini veꞌe noo̱ nátaka na̱. Ta kandaka na ndo̱ꞌó koꞌo̱n na̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano, no̱ó ta̱ kúú rey viti sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. Dión koo, dá niꞌi̱ ndo̱ ki̱ꞌo ndó kuendá saꞌa̱ yúꞌu̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano. 10 Tído miía̱n ndúsa̱ kánian kanoo ña̱yuu dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ yúꞌu̱ iin níí kúú ñayuú dinñóꞌó ka̱, dá kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌí. 11 Tído, tá ndáka na ndo̱ꞌó ni̱ saa̱ na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo na no̱ó ta̱ néꞌe choon, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱, ta o̱ sa̱ nákani ini ndo̱. Sa̱va̱ꞌa to̱ꞌon niꞌi̱ ndo̱ noo̱ Ndios, ño̱ó oon va kía̱n kaꞌa̱n ndo̱. Chi̱ o̱ du̱ú mií taꞌon ndó kaꞌa̱n. Espíritu ii̱ Ndios va kúú na̱ kaꞌa̱n.
12 ’Ta iin ñani naki̱ꞌo ra ñani mií rá no̱ó ta̱ néꞌe choon, dá kaꞌání ñaá rá. Ta dión taꞌani kee na̱ kúú tatá xíꞌín de̱ꞌe ra. Ta ndakuei taꞌani dao de̱ꞌe na̱á ra̱ xíꞌín tatá ra̱, dá kaꞌání ñaá rá. 13 Chi̱ kasáꞌá koni uꞌu̱ ndidaá ña̱yuu ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. Tído ndidaá na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ xíꞌíi̱n nda̱ noo̱ ndíꞌí kuií, no̱ón kúú na̱ niꞌi̱ ña̱ ka̱ki na.
14 ’Tá ni̱ xini ndo̱ ió ña̱ kini dáyako̱ ñaá, ña̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta Daniel saꞌa̱, noo̱ ko̱ kánian kooan, dá kía̱n na̱ ndéi chí Judea ná kuino kíi̱ ná koꞌo̱n na̱ nda̱ dini̱ yúku̱. (Ndi ndáa ndoꞌó, na̱ káꞌi ña̱ yóꞌo, nataꞌí iní ndo̱ sa̱ꞌán, dá kandaa̱ ini ndo̱.) 15 Ta na̱ kándodó dini̱ véꞌe kuu̱ dáá ñóó, ko̱ kánian ndu̱ꞌu na veꞌe na nakiꞌin na ña̱ꞌa na kaneꞌe na koꞌo̱n na̱. 16 Dá ri na̱ ñóꞌo yúku̱, ko̱ kánian nandió kuéi na noꞌo̱ na̱ nakiꞌin na kotó na̱. 17 Ta, ¡ndaꞌí kúu ví na̱ ñáꞌa̱ ñóꞌo de̱ꞌe, ta ndaꞌí kúu taꞌani ví na̱ ndéi taleé chíchí tein kuu̱ dáá ñóó! 18 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, dá ná dáꞌa ni ndoꞌo ndó dión tein yoo̱ vi̱xi. 19 Chi̱ kuu̱ dáá kakuu iin kuu̱ noo̱ ndoꞌo naní nío̱ ña̱yuu. Dá chi̱ nda̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá saꞌa̱ ñayuú, ta nda̱ viti ko̱ óon taꞌon ndoꞌo ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndoꞌo na tein kuu̱ dáá ñóó. Ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ kóo dión. 20 Tído tá ko̱ ní chítuu satoꞌo yo̱ Ndios ta̱ndóꞌó ve̱i koo tein kuu̱ dáá ñóó, dá kía̱n ndiꞌi va ña̱yuu ñoó na̱á. Tído sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná, sa̱ꞌá ño̱ó chituu na ta̱ndóꞌó koo tein kuu̱ dáá ñóó.
21 ’Tá kaꞌa̱n iin ña̱yuu xíꞌín ndó: “Kande̱ꞌé ndó, yóꞌo nákaa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá”, o tá kaa na̱ xíꞌín ndó: “Kande̱ꞌé ndó, chi̱ káa nákaa̱ na̱”, ná dáꞌa ni kandía ndó. 22 Chi̱ ndakuei dao ta̱a to̱ꞌón, ta kaa ra̱ ña̱ mií rá kúú Cristo. Ta ndakuei taꞌani profeta to̱ꞌón. Ta kee ra ña̱ꞌa ndato, xíꞌín ña̱ꞌa náꞌano, dá dándaꞌí ra̱ ña̱yuu. Ta kúú nda̱ ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií Ndios ndukú rá dándaꞌí ra̱. 23 Sa̱ꞌá ño̱ó kaon koo ndó, chi̱ sa̱ ni̱ da̱tíꞌai ndo̱ꞌó tá ko̱ ñáꞌa̱ koo dión.
Diꞌa koo, dá nandió ko̱o tuku Jesús kii na ñayuú yóꞌo
24 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús:
―Tein kuu̱ dáá ñóó, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ io ta̱ndóꞌó káꞌano ñoó, dá nakuiin naá ndi̱ndii, ta ni yoo̱ ka̱ o̱ tóo̱n. 25 Dá kue̱i ti̱ñoo̱ ñóꞌo induú káa, ta kidi niꞌini ña̱ náꞌano ñóꞌo induú. 26 Dá ví koni ndo̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kii na tein viko̱, ta ndato nayeꞌe̱ ndaa na̱ noo̱ kii na xíꞌín ndidaá choon kómí ná. 27 Ta kaꞌanda na̱ choon noo̱ ángel ve̱i xíꞌín ná koꞌo̱n na̱ nakuaka na ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná ndéi ndin komi̱ xoo tachi̱, chi̱ koꞌo̱n na̱ noo̱ xíká cháá ka̱ noo̱ kúú no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta koꞌo̱n taꞌani na noo̱ kúú noo̱ xíká cháá ka̱ induú dá nditútí ná noo̱ Jesús.
28 ’Kaneꞌe ndó kuendá táto̱ꞌon kée ta̱ño̱ꞌó. Tá ni̱ ndu̱yúta̱ noo̱ ra̱, ta ve̱i nóma̱ yúta̱ kuálí ra̱, kúú sa̱ náꞌá vá yó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati yoo̱ koon dai̱. 29 Ta dión taꞌani, tá ni̱ xini ndo̱ ni̱ ka̱sáꞌá kúu ta̱ndóꞌó yóꞌo, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ nandió ko̱oi kasaa̱i̱.
30 ’Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ ku̱ú taꞌon ña̱yuu ndéi tiempo daá nda̱ ná koo ndidaá ña̱ yóꞌo. 31 Induú káa xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo naá váán. Tído to̱ꞌon káꞌi̱n, o̱ yáꞌa taꞌan vaan.
32 ’Tído ni ko̱ íin taꞌon náꞌá ndá kuu̱ kakian, o ndá hora kooan, ta ni ángel ndéi induú ko̱ náꞌá, ta ni na̱ kúú de̱ꞌe Ndios ko̱ náꞌá, chi̱ iin tóꞌón dini̱ míí vá tatá Ndios kúú na̱ náꞌá. 33 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndá oon koo dión.
34 ’Chi̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin ta̱a kuaꞌa̱n xi̱ká. Tá ko̱ ñáꞌa̱ kana ra koꞌo̱n ra̱, dá ni̱ da̱nkoo tóo ra veꞌe ra noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a kéchóon noo̱ rá. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra choon noo̱ iin rá iin ra. Dá ni̱ saꞌanda taꞌani ra choon no̱ó ta̱a ndaá yéꞌé rá ña̱ ná kañoꞌo ini ra̱. 35 Ki̱ꞌo dión taꞌani kañoꞌo ini ndo̱, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndá oon nandió ko̱o tuku na̱ kúú satoꞌo ndo̱ kasaa̱ na̱. Chi̱ oon ni ví kasaa̱ na̱ tá ni̱ kuaá, o kasaa̱ na̱ dao ñoó, o kasaa̱ na̱ tá ni̱ kana chéli, o kasaa̱ na̱ tá ni̱ tu̱u noo̱. 36 Chi̱ iin ndakána va kasaa̱ na̱, sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni natiin na ndo̱ꞌó ndéi ndó kídi̱ ndo̱. 37 Ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndoꞌó yóꞌo, káꞌi̱n xíꞌín ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ ná kañoꞌo ini na̱ ―kaá Jesús.