23
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá ña̱ kini kée ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kini kée ta̱ fariseo
Dá ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ña̱yuu ñoó, ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani na xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná, ta kaá na̱:
―Táꞌa̱n ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ fariseo ni̱ tiin ra choon ña̱ nakani ra ndi kóni̱ kaa choon saꞌándá ley Moisés. Sa̱ꞌá ño̱ó natiin va̱ꞌa ndó ndidaá ña̱ꞌa káꞌa̱n ra̱, ta koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndóa̱n, ta kee ndóa̱n. Tído o̱ sa̱ kée ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ra, dá chi̱ va̱ꞌará dánaꞌa̱ ra̱ ley, tído ko̱ kée taꞌon ra choon saꞌándáa̱n. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo choon kuáchi̱ saꞌándá ra̱ no̱ó ña̱yuu, ta chíkodó rá ña̱ ve̱e doko̱ ná, tído ni lúꞌu̱ ko̱ nátuu ndáꞌa̱ mií rá chíndeé ñaá rá xíꞌán. Tá kuaꞌa̱n ra̱ kée ra ña̱ va̱ꞌa, ta ndúkú rá kee ra ña̱ noo̱ ndidaá ña̱yuu, dá ná koni na̱ ña̱ kée ra. Ta káva̱ꞌa náꞌano ra noo̱ ñóꞌo tuti ii̱ Ndios néꞌe ra xíonoo ra, ta kátoó ra̱ koo náni̱ ndíki̱ dáꞌo̱n karkuei yúꞌu̱ kotó ra̱. Ta kátoó ra̱ kandei ra noo̱ téi̱ kúú no̱ó noo̱ ndéi ta̱ ndáya̱ꞌi sásáꞌan ra noo̱ ió víko̱. Ta ini veꞌe noo̱ ndítútí na̱ ñoo ra̱, kátoó ra̱ kandei ra téi̱ ndíta mií no̱ó. Ta kátoó ra̱ ña̱ ndidaá ña̱yuu ná kaꞌa̱n ndisáꞌán xíꞌín rá noo̱ xíonoo ra noo̱ yáꞌi, ta kátoó ra̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá, “Maestro, maestro.”
’Tído ndoꞌó, ná dáꞌa ni konó ndó chinaní ná ndo̱ꞌó maestro, dá chi̱ iin tóꞌón vá kúú maestro ndo̱, ta no̱ón kúú Cristo, ta sa̱va̱ꞌa ñani oon va kúú ndidaá ndó. Ta o̱ sa̱ káꞌa̱n ndo̱ tatá xíꞌín ni iin ña̱yuu, chi̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú tatá ndo̱, ta no̱ón kúú na̱ ió nda̱ induú. 10 Ta ná dáꞌa ni konó ndó kaꞌa̱n na̱ satoꞌo xíꞌín ndó, dá chi̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú satoꞌo ndo̱, ta no̱ón kúú Cristo. 11 Ta na̱ kúú no̱ó noo̱ ndo̱, no̱ón kúú na̱ kánian koni kuáchí diꞌa noo̱ ndo̱. 12 Dá chi̱ na̱ chíndaya̱ꞌi mií, no̱ón diꞌa kúú na̱ kando̱o nóo. Ta na̱ kénóo mií, no̱ón diꞌa kúú na̱ kandaya̱ꞌi kee Ndios.
13 ’Tído, ¡ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Dá chi̱ sadí ndo̱ no̱ó ña̱yuu ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta ni ko̱ ndúkú míí ndó ña̱ ndu̱ꞌu ndó, diꞌa kétéin ndó no̱ó na̱ kóni̱ ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ ná. 14 ¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Dá chi̱ ko̱kuꞌu ndó veꞌe na̱ kuáa̱n kíꞌin kuíꞌíná ndó ña̱ néꞌe va̱ꞌa na. Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ ña̱ chindaya̱ꞌi ña̱yuu ndo̱ꞌó, sa̱ꞌá ño̱ó naꞌá nda̱ꞌo xíka̱ taꞌi̱ ndo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌo naní cháá ka̱ nío̱ ndo̱. 15 ¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Dá chi̱ kuaꞌa̱n ndo̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱, ta xíonoo ndó iin níí kúú xíán, dá kandeé ndó kandísa iin ña̱yuu to̱ꞌon ki̱ꞌo kándísa mií ndó. Tá ni̱ ka̱ndeé ndó xíꞌín ná, dá ndée ñaá ndó uu̱ cháá ka̱ ví ndée̱ de̱ꞌe indayá o̱ du̱ú mií ndó.
16 ’¡Ndaꞌí kúú ví ndó, chi̱ tíin ndaa ndo̱ ña̱yuu va̱ꞌará ko̱ túu noo̱ ndo̱! Chi̱ kaá ndo̱ ña̱ tá ná nachinaꞌá ná veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yó, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ná kee na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱. Tído tá ná nachinaꞌá ná oro ñóꞌo veꞌe ño̱ꞌo, dá kía̱n kánian dáxi̱nko̱o na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱, kaá ndoꞌó. 17 ¡Ta̱ xi̱xi, ta̱ ko̱ túu noo̱ kúú ndó! ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ veꞌe ño̱ꞌo ñoó o̱ du̱ú oro ñóꞌo inia̱n, dá chi̱ mií veꞌe ño̱ꞌo kédaá xíꞌín oro, sa̱ꞌá ño̱ó kíán ña̱ ii̱? 18 Ta kaá taꞌani ndó ña̱ tá ná nachinaꞌá ná noo̱ náa̱ noo̱ dóko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ná kee na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱. Tído tá ná nachinaꞌá ná ña̱ ni̱ doko̱ ná, dá kía̱n kánian dáxi̱nko̱o na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱, kaá ndo̱. 19 ¡Ta̱ xi̱xi, ta̱ ko̱ túu noo̱ kúú ndó! ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ náa̱ ñoó o̱ du̱ú ña̱ꞌa ni̱ doko̱ ná, dá chi̱ noo̱ náa̱ kía̱n kédaá xíꞌín ña̱ ni̱ doko̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó kíán ña̱ ii̱? 20 Dá chi̱ na̱ náchinaꞌá noo̱ náa̱, no̱ón kúú na̱ náchinaꞌá miíán xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ni̱ doko̱ ná kándodó noo̱án. 21 Ta dión ní, na̱ náchinaꞌá veꞌe ño̱ꞌo, náchinaꞌá ná miíán, ta nda̱ Ndios náchinaꞌá ná, chi̱ mií ná kúú na̱ ió ñoó. 22 Ta na̱ náchinaꞌá induú, no̱ón kúú na̱ náchinaꞌá noo̱ téi̱ noo̱ ió Ndios dándáki na, ta náchinaꞌá taꞌani na na̱ ió noo̱ téi̱ ñoó.
23 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ xíꞌo ndó noo̱ Ndios uxi̱ nduꞌú mi̱no noo̱ iin iin ciento nduꞌú ña̱ kána no̱ñóꞌo̱ ndo̱, ta dión taꞌani kée ndó xíꞌín yuku̱ anís xíꞌín yuku̱ comino viti, tído dánkoo xoo ndó ña̱ kee ndó choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ saꞌándá ley, dá chi̱ ko̱ kée ndó ña̱ ndaa̱, ta ko̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta ko̱ kándéé iní ndo̱ Ndios. Ña̱ yóꞌo kía̱n kánian kee ndó, tído ná dáꞌa ni dánkoo xoo ndó ña̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios. 24 ¡Ta̱ ndáka ña̱yuu kúú ndó, tído ko̱ túu taꞌon noo̱ ndo̱! Chi̱ ndíꞌi ini ndo̱ dáxi̱xi ndó ta̱kui̱í, dá ná o̱ yáꞌa ti̱kaon ini ra̱, tído ni kuendá ko̱ xíꞌo ndó kokó ndó camello nákaa̱ ini ta̱kui̱í xíꞌi ndó.
25 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ nákata ndó sa̱va̱ꞌa sata̱ óon va vaso, xíꞌín sata̱ koꞌo̱, tído kándo̱o yakó vá inia̱n. Dión taꞌani kée ndó xíꞌín mií ndó, dá chi̱ kúú ndó ña̱yuu kuíꞌíná, xíꞌín ña̱yuu mañá. 26 ¡Ndoꞌó kúú ta̱ fariseo ko̱ túu noo̱! Dinñóꞌó ka̱ nduvii ndó ini vaso xíꞌín ini koꞌo̱, dá kía̱n kando̱o vii taꞌani sata̱án.
27 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ kúú ndó táto̱ꞌon náo̱ ndi̱i, ña̱ luu ni̱ na̱keꞌi ku̱xí. Luu náꞌa̱ sata̱án, tído ndinoꞌo lásá ndi̱i xíꞌín ko̱ño te̱i̱ꞌí ñóꞌo inia̱n. 28 Dión taꞌani ndóꞌo ndoꞌó, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó ña̱yuu ndaa̱ no̱ó ña̱yuu, tído kómí ndó iin nío̱ to̱ꞌón, iin nío̱ kátoó kee ña̱ kini.
29 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ káva̱ꞌa ndó náo̱ sa̱á kañoꞌo lásá profeta ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, ta ndúvii ndó noo̱ ñóꞌo lásá na̱ ni̱ sa̱ kuu ta̱ ndaa̱, 30 ta kaá ndo̱ káꞌa̱n ndo̱: “Tá ni̱ sa̱ ndei yó tiempo ni̱ sa̱ ndei na̱ yatá veꞌe yó, o̱ kíꞌin táꞌan taꞌon yó xíꞌín ná kati̱ yó nii̱ na̱ ni̱ sa̱ kuu profeta, ní kúu”, kaá ndo̱. 31 Ta sa̱ꞌá ña̱ kaá ndo̱ dión, mií vá ndó xíꞌo kuendá saꞌa̱ mií ndó ña̱ kúú ndó de̱ꞌe na̱ ni̱ saꞌání profeta. 32 Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌó kúú ra̱ dáxi̱nko̱o choon ni̱ kee na̱ yatá veꞌe ndó xíꞌín profeta.
33 ’¡Koo̱ vá kúú ndoꞌó, na̱ ndéi tiempo viti, chi̱ de̱ꞌe rí kúú ndó! ¿Ndi koo ka̱ki ndó, dá o̱ kóꞌo̱n ndo̱ ndoꞌo nío̱ ndo̱ indayá, káꞌán ndó?
34 ’Viti, dá koꞌi̱n tandaꞌí dao ka̱ profeta, xíꞌín ta̱ ndi̱chí, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱. Tído ndakuei ndó kaꞌání ndó dao na, ta dao ka̱ na̱ chirkuei ndó ndi̱ka cruz, ta dao ka̱ na̱ kani ndó ini veꞌe noo̱ ndítútí ndó. Ta ñoo yóꞌo, ñoo káa karkuei ñaá ndó kanoo ndó kendava̱ꞌa ndó xíꞌín ná. 35 Dión, dá kandio ndó sa̱ꞌá nii̱ ndidaá na̱ ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ xíꞌín Ndios, na̱ ni̱ saꞌání na̱ veꞌe ndó, nda̱ Abel, xíꞌín ndidaá ka̱ ta̱a ndaa̱ ni̱ sa̱ ndei nda̱ tiempo ni̱ sa̱ io Zacarías, de̱ꞌe Berequías. Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ saꞌání na̱ veꞌe ndó yéꞌé ño̱ꞌo noo̱ kúú noo̱ náa̱ noo̱ dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios. 36 Ta ná kaꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ña̱ ndidaá ña̱yuu ndéi tiempo viti ndoꞌo nío̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ kini yóꞌo.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndeiꞌi̱ Jesús saꞌa̱ ñoo Jerusalén
37 ’¡Na̱ ñoo Jerusalén, na̱ ñoo Jerusalén, ndoꞌó kúú na̱ saꞌání profeta, ta chíyúú ndó na̱ tándaꞌá Ndios ve̱i kasto̱ꞌon xíꞌín ndó! ¡Ndidaá ví taꞌándá ni̱ kaꞌán yuꞌu̱ ña̱ kía̱n nditútíí ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ti̱ño̱ó ndítútí rí de̱ꞌe kuálí ri̱ nátaán va̱ꞌa rí ti̱i ndixi̱ ri̱! Tído ko̱ ní xíin taꞌon ndoꞌó. 38 Sa̱ꞌá ño̱ó kando̱o íí veꞌe ndó viti, 39 dá chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ꞌó yuꞌu̱ nda̱ rá ná kasandaá kuu̱ kaa ndo̱, “Na̱ káꞌano kúú na̱ ve̱i xíꞌín choon Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱” ―kaá Jesús.