6
Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ndi kee yó chindeé yó na̱ kúndaꞌí
’Kandaa ndo̱ mií ndó, o̱ sa̱ ndúkú ndó kee ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa na ndo̱. Dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n ni iin ña̱ va̱ꞌa o̱ nándió néꞌe tatá Ndios, na̱ ió induú, noo̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón no̱ó na̱ kúndaꞌí, ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ra̱ tuú trompeta ña̱ kuita ra tuu ra noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱ xíꞌín noo̱ xíonoo ra keí. Dión kée ra, dá ná chinaní va̱ꞌa ñaá ña̱yuu. Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kée ra. Tído, ndoꞌó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón no̱ó na̱ kúndaꞌí, ná dáꞌa ni kanaꞌá ndaꞌá íti ndo̱ ndí ki̱án xíꞌo ndaꞌá kuáꞌa ndo̱, dá kía̱n ná koo de̱ꞌé ña̱ mani̱ kée ndó, chi̱ tatá Ndios, na̱ ndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, no̱ón kúú na̱ nandió néꞌe túu ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ndi kee yó tá káꞌa̱n yo̱ xíꞌín Ndios
’Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín tatá Ndios, o̱ sa̱ kée ndó táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱, dá chi̱ kátoó ra̱ kandita ndichi ra̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, ta kátoó taꞌani ra kandita ra iin rá iin do̱ꞌo keí kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, dá ná kande̱ꞌé ña̱yuu ña̱ kée ra. Tído miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kée ra. Tído ndoꞌó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín tatá Ndios, kuaꞌán ndu̱ꞌu ndó ini veꞌe ndó, ta kadi ndo̱ yéꞌé ndó, dá kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, na̱ ko̱ túu, na̱ ndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, dá ná nandió néꞌe túu na ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
’Ta noo̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ná dáꞌa ni nandió kuéi tóó tuku ndó kaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon, ña̱ sa̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱ táto̱ꞌon kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, dá chi̱ káꞌán ná ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kua̱ꞌá téí káꞌa̱n na̱, dá natiin na ña̱ xíka̱ na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni kee ndó táto̱ꞌon kée na, chi̱ sa̱ naꞌá vá tatá yo̱ Ndios ndí ki̱án xínñóꞌó ndó va̱ꞌará ko̱ ñáꞌa̱ kaka̱ ndo̱án noo̱ ná. Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, ta diꞌa kaa ndo̱:
Tatá mií nduꞌu̱, na̱ ió induú,
ná natiin kuu̱ mií ní ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó.
10 Ta ná kii ní dándáki ní ñayuú yóꞌo.
Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ní ña̱ kóni̱ ní induú xaa̱n, ki̱ꞌo dión taꞌani ná koo no̱ñóꞌo̱ yóꞌo.
11 Ta ki̱ꞌo ní ña̱ xínñóꞌó nduꞌu̱ keí ndú iin iin kuu̱ kuu̱.
12 Ta káꞌano koo ini ní sa̱ꞌá kua̱chi ndu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo káꞌano taꞌani ini ndu̱ sa̱ꞌá na̱ yáꞌa noo̱ ndú.
13 Ta o̱ sa̱ kónó ní kue̱i ndu no̱ó kua̱chi, ta dáka̱ki ní nduꞌu̱ no̱ó ña̱ kini.
Dá chi̱ mií ní kúú na̱ dándáki, ta mií ní kúú na̱ kómí choon, ta mií ní kúú na̱ kánian natiin ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó.
Ta daá kuití dión ná koo.
Dión ná koo.
14 ’Dá chi̱ tá ná kuꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kía̱n kuꞌu̱ káꞌano taꞌani ini tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, sa̱ꞌá kua̱chi mií ndó. 15 Tído tá ná o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kía̱n ni tatá yo̱ Ndios o̱ kúꞌu̱ káꞌano taꞌon ini sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱.
Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ndi kee yó tá néꞌe ii̱ yo̱
16 ’Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaneꞌe ii̱ ndo̱, o̱ sa̱ kútama̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱, dá chi̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndéꞌé rá xíonoo ra, dá náꞌa̱ ra̱ mií rá no̱ó ña̱yuu ña̱ néꞌe ii̱ rá. Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra. 17 Tído ndoꞌó, tá néꞌe ii̱ ndo̱, luu ná nachoꞌon dini̱ ndo̱, ta nakata ndó noo̱ ndo̱, 18 dá kía̱n ná dáꞌa ni naꞌa̱ ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱yuu ña̱ néꞌe ii̱ ndo̱. Ta sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ tatá yo̱ Ndios, na̱ ko̱ túu, ná kanaꞌá ña̱ kée ndó dión. Ta iin tóꞌón mií tatá Ndios, na̱ ndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, ná nandió néꞌe túu ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná ndukú yó koo kuíká yó no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios
19 ’Ná dáꞌa ni ketútí ndó ña̱ kui̱ká ñayuú yóꞌo, dá chi̱ yóꞌo kúú noo̱ dánaá ti̱kidi ña̱ꞌa, ta yóꞌo kúú noo̱ dánaá da̱yeꞌe ña̱ꞌa, ta yóꞌo taꞌani kúú noo̱ ndéi ta̱ kui̱ꞌíná, chi̱ ko̱kuꞌu ra veꞌe, ta kíꞌin kuíꞌíná rá ña̱ꞌa. 20 Va̱ꞌa ka̱a̱n ndukú ndó koo ña̱ kui̱ká ndo̱ induú, dá chi̱ ni ti̱kidi, ni da̱yeꞌe ko̱ dánaá ña̱ꞌa ió ñoó, ta ni ta̱ kui̱ꞌíná o̱ kúu ku̱ꞌu kiꞌin kuíꞌíná ña̱ ió ñoó. 21 Dá chi̱ noo̱ ió ña̱ kui̱ká ndo̱, ñoó taꞌani nákaa̱ nío̱ ndo̱.
Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ nduchí nóó yo̱ kúú táto̱ꞌon iin ñóꞌo̱ dátoo̱n noo̱ yo̱
22 ’Ta nduchí nóó ndo̱ kúú táto̱ꞌon iin ñóꞌo̱ nákaa̱ tóo̱n ñíi̱ ndo̱, ña̱ dátoo̱n nío̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá va̱ꞌa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá túu noo̱ ndo̱. 23 Tído tá ko̱ váꞌa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá ñíi̱ ndo̱ íin naá. Tá ni̱ ndaꞌo̱ ña̱ dátoo̱n noo̱ ndo̱, dá kía̱n ndi ki̱ꞌo ka̱ ví ni̱ na̱kuíi̱n naá noo̱ ndo̱.
Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ o̱ kúu taꞌon ndiko̱ yo̱ Ndios, ta ndiko̱ taꞌani yó di̱ꞌón
24 ’Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kéchóon no̱ó uu̱ satoꞌo, dá chi̱ iin na koni uꞌu̱ na̱, ta iin ka̱ na̱ koni̱ na̱, o chindaya̱ꞌi na iin na, ta kenóo na iin ka̱ na̱. Ta dión taꞌani o̱ kúu taꞌon ndiko̱ na̱ Ndios, ta ndiko̱ taꞌani na ña̱ kui̱ká.
Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi téí ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo
25 ’Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó viti, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó, dá kataki ndo̱, ta ni sa̱ꞌá ña̱ koꞌo ndó, ta ni saꞌa̱ dáꞌo̱n kandixi ndó, dá kada̱ꞌi ñíi̱ ndo̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kee ndó nani takí ndo̱ o̱ du̱ú ña̱ kasáꞌan oon ni ndó? Ta ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ xínñóꞌó ñíi̱ ndo̱ o̱ du̱ú dáꞌo̱n kandixi ndó. 26 Kande̱ꞌé ndó to̱ꞌon ndóꞌo laa, chi̱ ni ko̱ chíꞌi rí tata, ni ko̱ dákée rí, ta ni yáka̱ ri̱ ko̱ó nátaán va̱ꞌa rí ña̱ꞌa rí. Tído tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, xíto va na ri̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ o̱ du̱ú laa? 27 ¿Ndi ndáa ndó kandeé kuaꞌano iin kondo̱ ndáꞌa̱ cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ ndíꞌi ini ndo̱?
28 ’Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ dáꞌo̱n kandixi ndó? Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáꞌano torí ndiꞌindi káa yúku̱, chi̱ ko̱ kéchóon taꞌan vaan, ta ni ko̱ káva̱ꞌan dáꞌo̱n kandixian. 29 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni rey Salomón, va̱ꞌará ndidaa ta̱ kui̱ká ni̱ sa̱ kuu ra, tído ko̱ ní sá ndixi va̱ꞌa ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato iin torí ndiꞌindi ñoó. 30 Tá ki̱ꞌo dión kée Ndios xíꞌín ita káa yúku̱, táꞌa̱n ña̱ káa kuu̱ víti, tído iin taa̱n chiñóꞌo̱ ñaá ná ini xito̱, ¿á ko̱ náꞌá ndó ña̱ ndato ka̱ ví chindeé Ndios ndo̱ꞌó, ta̱ cháá téí kándéé ini ñaá? 31 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi téí ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó o̱ saꞌa̱ ndí ki̱án koꞌo ndó o̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kandixi ndó, 32 chi̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ndíꞌi nda̱ꞌo ini ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. Tído mií tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, sa̱ náꞌá vá ná ña̱ xínñóꞌó ndóa̱n. 33 Sa̱ꞌá ño̱ó dinñóꞌó ka̱ ndukú ndó ña̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ ndaa̱ kóni̱ na̱, ta kúú ndidaá ña̱ꞌa yóꞌo koo noo̱ ndo̱. 34 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ ndi koo ndó taa̱n, dá chi̱ ve̱i díin va ña̱ꞌa ndoꞌo ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kandei ndó xíꞌín ña̱ ndóꞌo kuu̱ víti ni.