8
Bojoro bʉjarãre wanʉre rãca ejabʉaja quena, yire gaye
Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Ado Macedonia sita gãna Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã Dios ĩ queno yire gaye mʉare goti ãmoa yʉ. Ĩnare ti maicõri queno yiñi Dios. Jaje oca tʉoĩa bʉjatobitibojarãti wanʉama ĩna. Bojoro bʉjarã ñabojarãti gãjerãre ejabʉarona jaje niyeru miojuama ĩna. Ĩna miojuja ticõri, “Maibiticõri queno wanʉre rãca ĩsiama ĩna”, yi tʉoĩa yʉ. Ĩna rʉcorocõ ĩsibojarãti bojoro bʉjarãre tʉo maicõri, jai bʉsaro ĩsiama ĩna mʉcana. Yʉ senibitibojarocati queno ĩsiama ĩna. “Jerusalén gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã bojoro bʉjarãre ejabʉa ãmoa gʉa. Ito bajiri adi niyeru ãmi wa ĩsiña ĩnare”, yi josama ĩna yʉre. “Adocõ queno yirã yirãji ĩna”, yi yʉ tʉoĩa yuado rẽtoro queno yama ĩna. “Dios ĩ ãmoro bajiro riti yi ãmoa gʉa”, yama ĩna. “Diore cʉdicõri mʉre cʉni cʉdi ãmoa gʉa”, yama ĩna yʉre. “Niyeru miojucõri Jerusalén gãna bojoro bʉjarãre ejabʉa ãmoa gʉa”, yama ĩna yʉre. Ĩna ito yija ticõri, “Corinto cʉto gãna tʉjʉ tʉdi wasa mʉ”, ya yʉ Titore. “Mʉ ña bojoro bʉjarãre yiari niyeru mioju rotirʉ. Itojʉ tʉdi wacõri ito bajiroti niyeru mioju ñama mʉ”, ya yʉ Titore. Gãjerã rẽtoro masirã ña mʉa. Jesucristore queno tʉorʉ̃nʉrã ña mʉa. Queno masirã ñari Dios oca goti rẽtobu masia mʉa. Gãjerãre bʉto ejabʉa ãmorã ña mʉa. Yʉre bʉto ti mairã ña mʉa. Ito bajiri bojoro bʉjarãre ejabʉarona gãjerã rẽtoro niyeru mʉa miojuja quena. Ito yicõri wanʉ quenaro mʉa miojuja quena.
Ito bajiro mʉare yʉ yija, rotigʉ meje ya yʉ. Queno wanʉ quenaro bojoro bʉjarãre ejabʉarona niyeru ĩsiama coriarã. “¿Riti gãjerãre tʉo maiati ĩna?” yirocʉ ya yʉ mʉare. Bojoro bʉjarãre mʉa tʉo maija, ĩnare ejabʉarona niyeru miojurã yirãji mʉa. “Manire ti maicõri manire goda ĩsiñi mani Ʉjʉ Jesucristo”, yi tʉoĩarã ña mʉa. Dise rʉyabeto rʉcogʉ ñabojagʉti manire ti maicõri ĩ rʉcorise jidicãyijʉ. Adi sita ejagʉ bojoro bʉjagʉ robo bajiro ñayijʉ ĩ. Ito bajiro ĩ bajijare catitĩñarã yirãji mani. Manire ĩ queno yirajʉna sʉoriti ñejʉa rʉyabetoja manire.
10 Mʉa queno ñare ãmogʉ̃ yʉ tʉoĩarise mʉare gotigʉ ya yʉ. Iti rʉmʉca rodo mʉa yisʉore mʉa tʉoĩare ãmoa yʉ. Iti rʉmʉca rodo bojoro bʉjarãre ejabʉarona niyeru miojusʉoyija mʉa. Mʉa miojusʉore mʉa tĩore ãmoa yʉ. “Bojoro bʉjarãre ejabʉarona niyeru miojuto mani”, yirã, wanʉre rãca niyeru miojusʉoyija mʉa. 11 Adocãta cʉni ito bajiroti niyeru miojutĩñacõña mʉa. Mioju tĩocõri mʉa cõaja quena. Iti rʉmʉ wanʉ quenaro mʉa miojuado bajiroti yija quena adocãta cʉni. Maimenati mʉa ĩsija quena. 12 Ado robojʉa bajia: Jairo mʉa rʉcoja jairo ĩsija quena. Jabeto mʉa rʉcoja jabetoti ĩsija quena. Maimenati wanʉre rãca mʉa ĩsi ãmoja mʉare wanʉgʉ̃ yiguĩji Dios.
13 “Bojoro bʉjarãre ejabʉaya”, yʉ yija, “Ĩsi jeocõña”, yigʉ meje ya yʉ mʉare. “Bojoro bʉjarãre niyeru ĩsi jeocõri, bojoro bʉjaya mʉa”, yigʉ meje ya yʉ mʉare. 14 Coro bajiro ñarejʉa mʉa ñaja quena. Mʉa ña jaje rʉcorã. Ito bajiri, “Bojoro bʉjarã ñama ĩna”, yi ti masicõri ĩnare mʉa ĩsija quena. Mʉa ãmorise iti manija, mʉare ĩsirã yirãji ĩna cʉni. Ito bajiri ñejʉa rʉyabetoja ĩnare, mʉare cʉni. Ito yija corocõ ñarã yirãji mʉa. 15 Dios oca tuti ado bajiro gotia: “Jairo mioju ãmorã ñabojarãti ĩna ãmoro rẽtoro bʉjabisijarã ĩna. Gãjerãma jabetacã miorã ñabojarãti ĩna ãmorocõ bʉjayijarã ĩnama”, yi gotia Dios oca tuti.
Tito mesare queno boca ãmiña mʉa, Pablo ĩ yi ñucare gaye
16 Mʉare yʉ tʉo mairo bajiroti mʉare tʉo maiami Tito cʉni. Mʉare ejabʉa ãmoami ĩ cʉni. Mʉare ĩ tʉo mairoca yiñi Dios. Ito bajiro ĩ yija, “Queno ya Dios mʉ”, ya yʉ ĩre. 17 “Corinto cʉto gãnare ejabʉatẽña”, yʉ yi gotija, queno wanʉ quenaro cʉdiquĩ Tito. “Baʉ, wacʉja yʉ”, yi cʉdiquĩ ĩ. Mʉare bʉto tʉo maigʉ̃ ñari ĩmasiti, “Ĩna tʉ wacʉja yʉ”, yi tʉoĩaquĩ ĩ.
18 Titore baba cʉti warocʉ mani bajiro Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃re mʉa tʉ cõa yʉ. Masa jeyaro ĩna rʉ̃cʉbʉogʉ ñami ĩ. “Dios ocare queno goti rẽtobu masigʉ̃ ñami ĩ”, yi gotiama jeyaro Jesure tʉorʉ̃nʉrã. 19 Ĩnare niyeru mioju ejabʉajaro yirona, ĩre besecã Jesure tʉorʉ̃nʉrã. “Bojoro bʉjarãre niyeru ĩsi ejabʉatẽña”, yicã ĩna ĩre. Bojoro bʉjarãre ĩsirona niyeru ĩna miojure gʉa ĩsi bateja ticõri, “Bojoro bʉjarãre queno ejabʉama Jesure tʉorʉ̃nʉrã”, yi tʉoĩarã yirãji masa jeyaro. Ito yicõri mani Ʉjʉ Jesucristore rʉ̃cʉbʉorã yirãji ĩna. 20 “Adi gayeti niyeru ãmi rʉoguĩji Pablo”, yi masa ĩna yʉre bʉsiture ãmobea yʉ. Ito bajiro ĩna tʉoĩame yirocʉ queno tʉoĩacõri niyeru ĩsi ñuca yʉ. 21 “Niyerure ãmi rʉobiquĩji Pablo. Ñarocõti bojoro bʉjarãre ĩsi ñucacõgʉ̃ yiguĩji”, yi tiguĩji Dios yʉre. “Niyeru ñarocõti ĩsi ñucacõñi Pablo”, masa ĩna yijaro yirocʉ, masa ĩna rʉ̃cʉbʉogʉ Titore baba cʉti ware ãmoa yʉ.
22 Ito yicõri ĩna rãca ado gãna ĩna beserʉ, gãji mʉa tʉ cõagʉ̃ ya yʉ. Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñari mani yagʉ ñami ĩ cʉni. Ĩre ti masigʉ̃ ñari, “Queno yigʉ ñami ĩ”, yi tʉoĩa yʉ ĩre. Coji rʉyabeto ejabʉa ãmosotiami ĩ. “Corinto cʉto gãna queno cʉdiama ĩna”, yʉ yija tʉocõri, mʉare ejabʉa ãmoami ĩ. 23 Mʉa tʉ gãna, “¿Ñimʉ ñaguĩjida Tito?” ĩna yi seniĩaja, ado bajiro mʉa cʉdija quena: “Pablo baba ñami ĩ. Pablo robo bajiro manire Dios oca goti rẽtobugʉ ñaguĩji ĩ cʉni”, mʉa yija quena. Gãjerã jʉ̃arã Titore baba cʉti warã Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ñama ĩna cʉni. Ito bajiri mani ñarã ñama ĩna. Ĩna queno yire ticõri, “Queno yirã ñama Jesucristo ñarã”, yi tʉo masiama ado gãna ĩnare. Ado gãna Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã mʉa tʉ ĩna watoni ĩnare besecã. 24 Mʉa tʉ ĩna ejaja, rʉ̃cʉbʉore rãca ĩnare boca ãmiña. “Queno yirã ñama Corinto cʉto gãna. Gãjerãre rʉ̃cʉbʉorã ñama ĩna”, ya yʉ masa jeyarore. “Riti yami Pablo”, gãjerã Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ĩna yi masitoni, yʉ gotiro bajiroti rʉ̃cʉbʉore rãca ĩnare boca ãmiña mʉa.