2
Mʉare yiari ruje Diore seni ĩsisotia yʉ. Laodicea cʉto gãna, yʉre tiĩamenare yiari ito bajiroti Diore seni ĩsia yʉ. “Manire yiari ruje Diore seni ĩsisotiami Pablo”, mʉa yi tʉoĩare ãmoa yʉ. Ito bajiri adi papera mʉare cõa yʉ. 2-3 Mʉare yiari ito bajiro Diore seni ĩsisotia yʉ, mʉa ya ʉsijʉ tʉoĩa oca sẽotoni. Sĩgʉ̃ ʉsi bajiro riti tʉoĩacõri mʉa gãmeri maitoni mʉare yiari Diore seni ĩsisotia yʉ. Ĩ ocare queno tʉo masicõri, “Riti ña iti. Jesucristo masoana ña gʉa”, yi mʉa tʉoĩare ãmoa yʉ. Iti rʉmʉjʉ Jesucristo gaye ñarocõti goti jeobisijʉ Dios maji. Adi rʉmʉri ĩja ĩ goti jeobitire gotigʉ yami Dios manire. Cristo sĩgʉ̃ti ñami jeyaro tʉo masire rʉcogʉ. Dise rʉyabeto tʉo masigʉ̃ ñami ĩ. Ĩre mani tʉorʉ̃nʉja queno tʉo masirã ñarã yirãji mani cʉni. Queno goti rʉorãre mʉa tʉorʉ̃nʉme yirocʉ, adi mʉare gotia yʉ. Mʉa tʉ ñabitibojagʉti mʉare tʉo maicõri mʉa tʉ ñagʉ̃ bajiro bajia yʉ. “Sĩgʉ̃re bajiro riti ʉsi cʉticõri, queno Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ñama Colosas cʉto gãna”, mʉare masa ĩna yija tʉocõri, bʉto wanʉa yʉ.
Cristore boca ãmigoana ñari, ĩ ãmoro bajiro riti yija quena, yire gaye
Cristore boca ãmicõri, “Ĩti ñami yʉ Ʉjʉ ĩja”, yigoana ña mʉa. Ito bajiro yiana ñari, ĩ ãmoro bajiro riti yi ñasotiya mʉa. Bʉto bʉsa Cristore tʉorʉ̃nʉ warona Dios ocare riasotiya mʉa. Ĩre queno tʉorʉ̃nʉcõri ĩre cʉdisotiya mʉa. Mʉare riasogoana yiado bajiroti bʉto bʉsa Jesucristore tʉorʉ̃nʉña mʉa. Ito yicõri, “Queno ya Dios mʉ”, yi wanʉsotiba mʉa.
“Oca ñasarise riasoa gʉa”, Jesure masimena ĩna yibojaja, ĩnare tʉorʉ̃nʉbesa mʉa. Jesucristo oca meje ña ĩna riasorise. Ĩna riojʉa gãna ĩnamasi tʉoĩa rujeore gaye riasoama ĩna. “Ado bajiro bajia adi macãrʉcʉ̃ro”, ĩna yi tʉoĩa rujeore gaye riasoama ĩna. Cristo oca meje ña ĩna riasorise.
Riojo mʉare oca gotia yʉ. Cristo sĩgʉ̃ti ñami jeyaro Dios gaye rʉcogʉ. Dios ĩ masirise, ĩ sẽorise, ĩ ñasarise Dios gaye disejʉa rʉyabeto rʉcogʉ ñami Cristo. Manire bajiro rujʉ cʉtibojagʉti Dioti ñami Cristo. 10 Ito bajiri Cristore boca ãmigoana ñari queno ʉsi cʉtia mani ĩja. Ĩre boca ãmicõri Diore cʉni boca ãmigoana ña mani ĩja. Cristoti ñami Ʉjʉ ñasagʉ. Ñimʉjʉa ĩre roti masigʉ̃ maquĩji. Ĩti ñami ũmacʉ̃jʉ gãna ʉjarãre, adi sita gãna ʉjarãre cʉni roti masigʉ̃. 11 Dios ñarã ñarona judio masa wiro tabojare bajiro yibisija mʉa. Dios ñarã ñarona Cristore tʉorʉ̃nʉyija mʉa. Ito bajiri mʉa ñeñaro yi ʉyarisere mʉa jidicãtoni, mʉare ejabʉañi Cristo. 12 “Riti bajia. Cristo ĩ godabojarocati tʉdi ĩ catiroca yiñi Dios. Ito bajiroti yʉre cʉni tʉdi catiroca yigʉ yiguĩji Dios”, yi tʉorʉ̃nʉyija mʉa. Ito bajiro yi tʉorʉ̃nʉcõri idé gu rotiyija mʉa. “Cristore tʉorʉ̃nʉrã ñari gʉa ñeñaro yirisere jidicã ãmoa gʉa. Mama ʉsi wasoa ãmoa gʉa”, yi tʉoĩacõri idé gu rotiyija mʉa. 13 Iti rʉmʉjʉ ñeñaro yirã ñari, ito yicõri ñeñaro yirise jidicã ãmomena ñari, godana robo bajirã ñabojacʉ mani maji. Diore masirã meje ñacʉ mani. Cristore mani tʉorʉ̃nʉjare manire masoñi Dios. Ito yicõri mani ñeñaro yirise ãcabojo jeoñi ĩ. 14 Dios ĩ rotirise cʉdibiticõri seti cʉtirã ñacʉ mani maji. Yucʉtẽojʉ masare yiari Cristo ĩ goda ĩsirena sʉoriti mani ñeñaro yirise ãcabojo jeoñi Dios. Ito yicõri mame oca gotirocʉ cajero ĩ rotisʉore jidicãcõri gaje wasoayijʉ Dios ĩja. 15 Ito bajiro Dios ĩ yijare, “Seti cʉtirã ñama ĩna”, yi masibeami rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Satanás ĩja. Yucʉtẽojʉ manire yiari goda ĩsicõri, rʉ̃mʉ́are ruyumena ñarocõreti rẽtocũyijʉ Cristo. Ito bajiro ĩ yijare, “Rẽtoro masigʉ̃ ñami Cristo. Ĩ masirise ĩorocʉ, rʉ̃mʉ́a ʉjʉ ĩ ñarãre cʉni rẽtocũyijʉ Cristo”, yi tʉoĩa mani.
Dios ĩ ãmoro bajiro riti mani yija quena, Pablo ĩ yire gaye
16 Ito bajiri, “Rẽore ña, babesa, idibesa”, yire ma ĩja. “Bʉcʉrã rotire cʉdibea mʉa”, mʉare ĩna yibojaja, bojori bʉjare ma mʉare. “Gʉa ya basa rʉmʉ, gʉa ya tujacãra rʉmʉ cʉni rʉ̃cʉbʉobea mʉa. Mamʉ ũmacañi ĩ joeari rʉmʉ rʉ̃cʉbʉobea mʉa”, mʉare ĩna yibojaja bojori bʉjare ma mʉare. 17 Cristo ĩ godaroto riojʉa jaje rotire gaye ñayijʉ maji. “Cristo ĩ ejaja queno manire ejabʉagʉ yiguĩji ĩ”, judio masa ĩna yitoni jaje rotire gaye cũyijʉ Dios maji. Manire Cristo ĩ goda ĩsija bero bʉcʉrã ĩna yisotire mani yiroti meje ña ĩja. Adi rʉmʉri Cristo ĩ rotiro bajiro riti cʉdi warã yirãji mani ĩja. 18 Coriarã ado bajiro goti rʉoama mʉare: “Gʉa cãirojʉ ticõri queno Dios ĩ rotirise goti masia gʉa. Manimasiti mani ya rujʉre cami menija quena”, yi goti rʉoama ĩna mʉare. “Ángel mesare gʉa rʉ̃cʉbʉoado bajiro mʉa rʉ̃cʉbʉobeja, mʉare masobiquĩji Dios”, yi goti rʉoama ĩna mʉare. Ĩnamasiti tʉoĩa rujeocõri, ito bajiro goti rʉoama ĩna. “Gʉa robo bajiro mʉa yibeja, mʉare masobicʉ yiguĩji Dios”, yi rʉoama ĩna. Ito bajiro mʉare ĩna yibojarocati, ĩnare tʉorʉ̃nʉbeja. 19 Mani Ʉjʉ Cristo bajiro tʉoĩarã meje ñama ĩnaõna. Mani Ʉjʉ ñari, Cristo sĩgʉ̃ti ñami mani rijoga bajiro bajigʉ. Ĩre boca ãmigoana ñari ĩ ya rujʉ robo bajirã ña mani. Ĩre riti mani tʉorʉ̃nʉja, sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩarã yirãji mani. Ito yicõri Dios ĩ ãmoro bajiroti bʉto bʉsa Cristore tʉorʉ̃nʉ warã yirãji mani ĩja.
20 Manire goda ĩsicõri bʉcʉrã rotire jidicãcõri mame oca wasoayijʉ Cristo. Ito bajiri adi sita gãna ĩna tʉoĩa rujeore mani cʉdiroti meje ña. “Bʉcʉrã masa ĩna rotire mani cʉdija, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, ĩna yibojaja, mani cʉdiroti meje ña. ¿No yija ito bajibojarocati adi sita gãna ĩna tʉoĩa rujeorise cʉdiati mʉa maji? 21 Ado bajiro rotiama ĩna. Tite: “Itire bare meje ña. Babesa, moaĩabesa”, yama ĩna. 22 Ito bajiro ĩna riasoja, adi macãrʉcʉ̃ro gãna ĩna tʉoĩa rujeorise ña. Bare jedirise ña, ito yicõri mani ba jeoroti ña iti. 23 Ĩna tʉo seyorise ĩna riasoja tʉocõri, “Queno tʉoĩarã ñama”, yi tʉoĩabojama coriarã. Ito bajibojarocati queno tʉoĩarã meje ñama ĩna. Ado bajiro riasobojama ĩna. Tite: “Gʉa rʉ̃cʉbʉoanare rʉ̃cʉbʉoja quena. ‘Masigʉ̃ meje ña yʉ’, mani yija quena. Mani tʉoĩa bʉjatobeja quena. Manimasiti mani ya rujʉre cami menija quena. Ito bajiro mani yija, mani ñeñaro yirise jidicã masirã yirãji mani”, yi tʉoĩabojama. Ito bajiro meje bajia.