El santo evangelio según
San Juan
1
Dios oca gotirocʉ masa rãca Cristo ĩ ñare gaye
Cajero ñe manirajʉti Cristo, Dios oca goti rẽtoburocʉ ñacãyijʉ. Ĩ Dios rãcati ñayijʉ. Ito yicõri ĩti ñayijʉ Dios. Adi macãrʉcʉ̃ro ĩ rujeoroto riojʉajʉ Dios rãca ñacãyijʉ Cristo. Ĩ́na sʉoriti macãrʉcʉ̃ro gaye jeyaro rujeoyijʉ Dios. Ñejʉa gaje Cristo manoti rujeobisijʉ Dios. Ĩti ñami catitĩñare rʉcogʉ. Ito yicõri ĩti ñami busurise rʉcogʉ. Ito bajigʉ ñari masa ĩna tʉo masiroca yi masiami ĩ. Rãitĩarojʉ masa ĩna ñeñaro yibojaja cʉni busu masiguĩji Cristo. “Ñeñaro yirã ña mani”, ĩna yi masiroca, yigʉ yiguĩji Cristo. Ito bajiri ĩre rẽtocũ masibicʉ yiguĩji rãitĩaro ñagʉ̃ rʉ̃mʉ́a ʉjʉ.
Sĩgʉ̃ ʉ̃mʉgʉ̃ ñaquĩ gʉa masare ĩ riasotoni Dios ĩ cũrʉ. Ĩ wame cʉtiquĩ Juan idé guri masʉ. “Cristo ñami busurise rʉcogʉ”, masare yi riasorocʉ wadiñi Juan idé guri masʉ. Cristore masa ĩna tʉorʉ̃nʉtoni Dios ocare gotigʉ wadiñi Juan idé guri masʉ. Ĩ meje ñañi busurise rʉcogʉ. Cristo, busurise rʉcogʉre bʉsi ĩsigʉ̃ wadirʉ ñañi Juan. Busurise rʉcosagʉ ĩ ñaquĩ Cristo. Jeyaro masa ĩna tʉo masitoni wadirʉ ñaquĩ Cristo. Ito bajigʉ ñari ñajediro masa ĩna tʉo masitoni wadiñi ĩ.
10 Adi macãrʉcʉ̃ro rujearoto riojʉajʉ ñacãyijʉ ĩ Dios oca gotiri masʉ. Ĩ́na sʉoriti adi macãrʉcʉ̃rojʉ Dios ĩ menire ñabojarocati adi macãrʉcʉ̃ro gãna masa ĩre ti masibisijarã maji. 11 Adi macãrʉcʉ̃ro ĩ rujeore ñabojarocati ĩ ñarãjʉa ĩre boca ãmibisijarã. 12 Gãjerã coriarãma ĩre queno boca ãmiyijarã. Ito yicõri ĩre tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna. Ito bajiri ĩre ĩna tʉorʉ̃nʉjare Dios rĩa ĩna ñaroca yiyijʉ Cristo. “Yʉre masogʉ̃ yiguĩji Cristo”, yi tʉorʉ̃nʉrãre Dios rĩa ĩna ñaroca yiyijʉ Cristo. 13 Ito bajiri Dios rĩati ñama ĩna ĩja. Ĩre boca ãmicõri ĩ rĩa ñama ĩja. Masa ĩna rĩa cʉtirona ĩna yiro bajiro meje ña. Dios rĩati ĩna ñaroca Cristo ĩ yiana ñama ĩna. Ito bajiri Dios rĩati ñama ĩna ĩja. Ito yicõri Dioti ñami ĩna Jacʉ.
14 Dios oca gotiri masʉ manire bajiroti rujʉ cʉticõri, mani wato ña ucuquĩ. Ĩti ñami masare ti maigʉ̃, ito yicõri riojo gotigʉ. Ĩ, Dios Macʉ sĩgʉ̃ ñagʉ̃re ticõri, “Ĩti ñami busurise rʉcogʉ. Ĩ Jacʉre bajiroti rẽtoro ñasagʉ ñami ĩ cʉni”, yi tʉoĩa mani. 15 Juan idé guri masʉ, Cristore bʉsi ĩsigʉ̃ ado bajiro masare gotiquĩ ĩ ejaroca:
—Ãni gaye gotisʉogʉ, ado bajiro mʉare goticʉ yʉ. “Yʉ berojʉa sĩgʉ̃ ejagʉ yiguĩji. Yʉ berojʉa ejagʉ ñabojagʉti, yʉ rẽtoro ñasagʉ ñagʉ̃ yiguĩji ĩ. Yʉ riojʉajʉ ñacãñi ĩ”, yi goticʉ yʉ, yiquĩ Juan idé guri masʉ, masare gotigʉ.
16 Mani jeyaro queno ĩ yirise boca ãmisotia mani. Manire ĩ queno yiado bajiroti manire queno yitĩñami maji. 17 Moisés ñayorʉna sʉoriti bʉcʉrã ĩna rotire gaye manire ejayija. Dios manire ĩ ti mairise gayeama, ĩ oca riojo ñasarise cʉni, Cristona sʉoriti manire ejayija. 18 Sĩgʉ̃jʉa Diore tigʉ maquĩji. Ĩ Macʉ sĩgʉ̃ti ĩre tiguĩji. Ĩ ñaguĩji ĩ Jacʉ robo bajiroti corocõ tʉoĩagʉ̃. “Ito bajiro bajigʉ ñami Dios”, mani yi masitoni, manire riasogʉ ñami Cristo.
Jesucristore Juan ĩ bʉsi ĩsire gaye
(Mt 3.11-12; Mr 1.7-8; Lc 3.15-17)
19 Paia mesare ito yicõri levita masare cʉni cõañi judio masa Jerusalén gãna. “¿Ñimʉ ñati mʉ?” Juan idé guri masʉre ĩna yi seniĩatoni ĩnare cõañi ĩna. 20 Ito bajiro ĩre ĩna seniĩaja tʉocõri, riojo ĩnare cʉdiquĩ Juan idé guri masʉ:
—Yʉ, Cristo Dios ĩ cõarʉ meje ña yʉ, yiquĩ Juan ĩnare.
21 Mʉcana tʉdi ĩre seniĩa quenocã ĩna:
—¿Ito yijama ñimʉjʉa ñasati mʉ? ¿Elías, Diore goti ĩsiri masʉjʉa ñatite mʉ? yi seniĩacã ĩna ĩre.
—Ĩ meje ña yʉ, yiquĩ ĩ ĩnare.
Ito yija mʉcana tʉdi ĩre seniĩacã ĩna:
—¿Mʉti ñati Diore goti ĩsiri masʉ, “Ejagʉ yiguĩji”, ĩna yicacʉ? yi seniĩacã ĩna Juan idé guri masʉre.
—Ĩ meje ña yʉ, yiquĩ ĩ.
22 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yicã ĩna:
—¿Ñimʉjʉa ñasati mʉ? yicã ĩna. Gʉare roticõarãre oca ãmi tʉdi wa ãmoa gʉa. Mʉmasiti mʉ gaye, ¿no bajiro gʉare gotiati mʉ? yi seniĩacã ĩna Juan idé guri masʉre.
23 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ ĩ ĩnare:
—Yʉti ña, yucʉ manojʉ masare oca sẽoro goti ucugʉ: “Mani Ʉjʉ ĩ ejaroto riojʉa, mʉa ñeñaro yirise jidicãcõri ĩre ña yucãña”, yi goti yuri masʉ ña yʉ. Isaías ñayorʉ, Diore goti ĩsiri masʉ, ĩ yiado bajiroti yi gotia yʉ cʉni, yiquĩ Juan idé guri masʉ ĩre oca seniĩacãnare.
24 Juan idé guri masʉ tʉ oca seniĩarã ejacãna, ĩna ñañi fariseo gaye tʉoĩarã ĩna cõana. 25 Mʉcana tʉdi ĩre seniĩacã ĩna:
—Ito yija, Cristo meje ñabojagʉti, Elías meje ñabojagʉti, Diore goti ĩsiri masʉ meje ñabojagʉti, ¿no yija masare idé guati mʉ? yi seniĩacã ĩna Juan idé guri masʉre.
26 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ ĩ:
—Yʉ masare idé guja, idenagoti idé gua yʉ. Sĩgʉ̃ ñami ado mani wato mʉa masibicʉ. 27 Yʉ rẽtoro ñasagʉ ñami ĩ. Yʉ bero ejarʉ ñabojagʉti, yʉ rẽtoro ñasagʉ ñami ĩ. Ĩre bajiro bajigʉ meje ña yʉama. Yʉ rẽtoro quenagʉ̃ ĩ ñajare ĩ rãca corocõ ñado ma yʉ. Ito bajiro quenagʉ̃ meje ñacõri ĩ ya gʉboco õja masibea yʉ, yiquĩ Juan idé guri masʉ ĩre seniĩacãnare.
28 Jordán wame cʉtirisa tʉjʉ masare Juan idé guroca ito bajiro rẽtacʉ. Betania wame cʉtirijʉ ñacʉ itijʉ, Jordán tʉnima.
Oveja Macʉ robo bajigʉ ñami Jesús, yire gaye
29 Ito bero gaje rʉmʉ, Jesús gʉa tʉjʉ ĩ wadija tiquĩ Juan idé guri masʉ. Ito bajiri masare ado bajiro gotiquĩ ĩ:
—Tiya mʉa, ãniti ñami Dios yagʉ, Oveja Macʉ robo bajigʉ. Masa ĩna ñeñaro yirise waja yi ĩsirocʉ ñari Oveja Macʉ robo bajiro bajigʉ ñami ĩ. Ĩti ñami adi macãrʉcʉ̃ro gãnare ĩna ñeñaro yirisere waja yi ĩsiri masʉ. 30 Ĩ gaye gotisʉogʉ, ado bajiro mʉare goticʉ yʉ: “Yʉ berojʉa sĩgʉ̃ ejagʉ yiguĩji. Yʉ berojʉa ejagʉ ñabojagʉti yʉ rẽtoro ñasagʉ ñagʉ̃ yiguĩji ĩ. Yʉ riojʉajʉ ñacãñi ĩ”, yi goticʉ yʉ mʉare. 31 Yʉ cʉni, “Ĩ ñaguĩji”, yi masibiticʉ maji. Ado ña yʉ masare idé gugʉ. “Ãni ñami Dios ĩ cõarʉ”, mani ñarã cʉni ĩna yi masitoni, yi gotia yʉ, yiquĩ Juan idé guri masʉ Israel sita gãnare.
32 Gaje ado bajiro masare gotiquĩ ĩ:
—Espíritu Santo bujare bajigʉ ruji wadicõri, ĩ joejʉre ĩ quedi jeaja ticʉ yʉ. 33 Ĩre tibojagʉti, “Ĩti ñaguĩji Cristo”, yi masibiticʉ yʉ maji. Yʉre masare idé gu roticacʉ, yʉre ĩ gotigore tʉoĩa bʉjacõri, “Ãniti ñami Cristo”, yi masicʉ yʉ ĩja. Ado bajiro yʉre gotiquĩ ĩ yʉre idé gu roticacʉ: “Sĩgʉ̃re Espíritu Santo ĩ quedi jeaja, mʉ tija, Ĩti ñami masare Espíritu Santo queo sãgʉ̃”, yiquĩ yʉre idé gu roticacʉ. 34 Ĩre tigorʉ ña yʉ. Ito bajiri, “Dios Macʉ ñami ĩ”, yi masia yʉ, yi gotiquĩ Juan idé guri masʉ, masare gotigʉ.
Jesús rãca riasotisʉoana gaye
35 Ito bero gaje rʉmʉ ito ñacʉ gʉa mʉcana. Jʉ̃arã ñacʉ gʉa Juan idé guri masʉ rãca riasotirã. 36 Jesús ĩ rẽta waja ticõri, ado bajiro gʉare gotiquĩ Juan idé guri masʉ:
—Tiya, ãniti ñami Dios yagʉ Oveja Macʉ robo bajiro bajigʉ, mani ñeñaro yirise waja yi ĩsiri masʉ, yiquĩ Juan gʉare.
37 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, Jesure sʉya wacʉ gʉa ĩja. 38 Ito bajiro gʉa ĩre sʉya waja jʉda ticõri, ado bajiro yiquĩ Jesús:
—¿Ñere ãmarã yati mʉa? yiquĩ Jesús gʉare.
—Riasori masʉ, ¿nojʉ ñati mʉ ñaro? yi seniĩacʉ gʉa Jesure.
39 —Adojʉ tirã waya maji, yi cʉdiquĩ Jesús gʉare.
Ito ĩ yijare ĩre sʉya wacõri, ĩ ñarojʉ ticʉ gʉa ĩja. Ito bajiri iti rʉmʉ ĩ rãcati ñarã rãiocoacʉ gʉa. Yucʉ wecacõ tʉjaquĩ ũmacañi.
40 Juan idé guri masʉre tʉocõri, yʉ rãca Jesure sʉya wacʉ ñaquĩ Andrés. Ĩ ñaquĩ Simón Pedro ocabaji. 41 Jesure ti masicõri, ĩ rĩjorʉ Simónre gotirocʉ ãmagʉ̃ waquĩ ĩ. Ĩ rĩjorʉ tʉ ejacõri, ado bajiro gotiyijʉ Andrés:
—Dios ĩ cõarʉ Cristore bʉjacõa yʉ, yi ejayijʉ ĩ.
42 Ito yija, Simónre gʉa tʉjʉ ãmi wadiquĩ Andrés. Simónre ticõri, ado bajiro yiquĩ Jesús:
—Mʉ ña Simón, Jonás macʉ. Ito bajibojarocati Pedro wame cʉtigʉ yigʉja mʉ ĩja. Gʉ̃tagã yireoni ña iti, yiquĩ Jesús Simónre.
Natanael, Felipere cʉni Jesús ĩ jire gaye
43 Ito bero gaje rʉmʉ, Galilea wame cʉtirita tʉjʉ waquĩ Jesús. Itojʉ ejacõri, Felipe wame cʉtigʉre bʉjaquĩ. Ito yicõri ado bajiro ĩre yiquĩ Jesús:
—Yʉ rãca waya, yiquĩ Jesús ĩre.
44 Betsaida wame cʉtiri cʉto gagʉ ñaquĩ Felipe. Pedro ocabaji Andrés cʉni ĩna ñaro ñacʉ ito. 45 Jesure tʉocõri, Natanaelre ãmagʉ̃ waquĩ Felipe. Ĩre bʉjacõri, ado bajiro ĩre gotiyijʉ ĩ:
—Moisés ñayorʉ Dios ĩ rotire ucagʉ, ĩ uca gotirʉre bʉjacõmʉ yʉ ĩja. Diore goti ĩsiri masa ĩna ucarʉre bʉjacõmʉ yʉ ĩja. Ĩ ñami Jesús, Nazaret gagʉ, José wame cʉtigʉ ĩ masorʉ, yiyijʉ ĩ Natanaelre gotigʉ.
46 Ĩ ito yija tʉocõri, ado bajiro seniĩayijʉ Natanael:
—¿Nazaret gagʉ ĩ ñaja quenagʉ̃ ñaguĩjida mʉca? yi seniĩayijʉ ĩ Felipere.
—Waya tito, yiyijʉ Felipe Natanaelre. Ito bajiro yicõri gʉa tʉjʉ ejacã ĩna ĩja.
47 Natanael ĩ ejaja ticõri, ado bajiro yiquĩ Jesús:
—Sĩgʉ̃ Israel sita gagʉgoro ejaquĩ ado. Ĩre rʉore ma, yiquĩ Jesús, Natanaelre ticõri.
48 Ito ĩ yijare:
—¿No bajiro yʉre ti masiati mʉ? yi seniĩaquĩ ĩ Jesure.
—Felipe mʉre ĩ jiroto riojʉa, higuera wame cʉtiricʉ roca mʉ rʉ̃gõroca tibʉ yʉ mʉre, yiquĩ Jesús ĩre.
49 Ito ĩ yija tʉocõri:
—Yʉre Riasogʉ, mʉti ña Dios Macʉ, ito yicõri gʉa Israel sita gãna Ʉjʉ ña mʉ, yiquĩ Natanael Jesure.
50 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús ĩre:
—Higuera wame cʉtiricʉ roca mʉ rʉ̃gõroca mʉre tibʉ yʉ, ¿mʉre yʉ yija, yʉre tʉorʉ̃nʉati mʉ? Gaje iti rẽto bʉsaro bajirise tigʉ yigʉja mʉ, yiquĩ Jesús ĩre.
51 Gaje ado bajiro gotiquĩ Jesús gʉare:
—Riti mʉare gotia yʉ. Macãrʉcʉ̃ro soje iti janaroca, Yʉ Masa Rĩjorʉ tʉjʉ, ángel mesa yʉ tʉjʉ ĩna rujija, ĩna mʉjaja cʉni tirã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús gʉare.