13
Iŋondutu koro huru-huru ŋundo Barnabas, Sol rokó yerero asá yereŋgurí
Asa iŋondutu koro huru-huru ŋu Antiok yendémo ŋunoko ye-ye uni* kumimboya rondaqe-rondaqe uni kumi ŋuno yaŋgurí. Owéye muko ŋandiro: Barnabas, Simeon owí kako Niker, Lusius, Sairin yendé qu ka, Manain, wiri yerete uni Herot koya ya kanata quno parámi tariyó, ko Sol. Unipareto Uni Parámimboro potoruku tero kundiŋi teyuriqo, Yuqa Surumímbo ŋande yaró, “Ye Barnabas koya Sol koya rokó yirika nondo neko yerero kho yunanowó ŋu tewari.” Yiní kundiŋi tero hariri ti kini tiníqo, kandeye saŋayarimo rero asá yereŋgurí.
Saipras noko mosowímo ŋuno mande yesowo yimirariyó
Asa Yuqa Surumímbo yoriní toŋero Selusia yendémo ŋuno uriyó. Ŋu noŋgo waŋgowore Saipras noko mosowímo uyariyó. Uyaro Salamis yendémo ŋuno waŋgo rotoro oro Juda koro huru-huru yawore Anutu koro mande qu yeyariyó. Ko Jonko eneya yotoro samaka yereró.
Asa Saipras noko mosowí soso ŋuwore khete uyareyate Papos yendé andusina ŋuno uyareŋgurí. Ŋuno Juda uni owí Bar-Yesu qeneŋgurí, enendo rukusí tero ye-ye uni kota taró. Eneko Rom koro uni parámi, owí Sergius Paulus,§ ŋuro topé ka. Uni kembé ŋundo Anutu koro mande qu iŋowero iŋoro Barnabas koya Sol koya neko yereró. Quko rukusí teyara uni ŋu, owí Grik mandewore Elimas nekoyaŋgo, enendo, uni kembé ŋundo iŋondutu ma tewero, ye iŋoro uni kembémboro iŋo-iŋoyó wosowero taró.
Quko Sol, owí kako Pol, Yuqa Surumímboro wimbí parámi eneno maŋgoriní enendo Elimas kondé toŋetero ŋande yaró, 10 “Otete kota quya otete kaná-kaná quya keno maŋgoreyote! Keko Monimbu koro naŋuní, keto otete roneneŋowí** ŋuro saŋgiríŋo tete! Kepe Uni Parámimboro khe roneneŋowí mu roworemowero kho ŋu rotoweyape ma kini? 11 Asa iŋo! Itakako Uni Parámimboro kandímbo kurote, ko toŋeŋge pokaweya. Itaka yate kosa kama qeneweya.”
Yiníqo, waka ta toŋí huriri tiní wimbo-wimbo uro uni kandí toworo khe witúŋowero qu ka seqayaró. 12 Kowe uni kembé ŋundo o ŋu qenero, Uni Parámi ŋuro mande rondaqe inariyó ŋuro kondé yukuworo iŋondutu taró.
Pisitia mirako Antiok yendémo ŋuno mande yesowo yimirariyó
13 Asa Pol koya topé-topémboya waŋgowore Papos yendé rotoro Pambilia mirako Perika yendémo ŋuno uyareŋgurí. Ŋu noŋgo Jon yorotoro Yerusalem pitu ko uyarewero toŋeró. 14 Toŋiní irisa ŋundo Perika rotoro khendo yate Pisitia mirako Antiok yendémo ŋuno oriyó. Ŋuno oro Sapat naruko†† ŋuno Juda koro huru-huru ya quroko oro kunditariyó. 15 Asa uni kato Hutuŋo Mande koro mande kaya Ye-ye Unindoro mande kaya weyoní kini tiní huru-huru sopo-sopo uni ŋundo Pol, Barnabas neko yerero ŋande yaró, “Topo irisa, mande ka unipare newondeye rukisoyowero mande ka yimirowero iŋoyaqo meté yiri.”
16 Asa Polko kaŋero kandímbo rokó-rokó tero ŋande yaró, “Ye Israel uni, ko ye Anutu kasiramo yoteŋgo qu, iŋoyi. 17 Israel uniparetoro Anutuyembo usi-sinani rokó yereŋgurí. Ŋunde rokó yerero Isip mirako ŋuno yoriní qambu taŋgurí. Yate wimbí tero yoriní Isip rotoro maheŋgurí. 18 Mahiqo, kumima naru 40 ŋunde rotoro mira wimbímo oteteye piyimi ŋuro topé kama tero 19 Kenan ŋunoko uni wini meyowo kande saŋiyoro irisa rambaruru yerero miraye ŋu rero Israel uni yunaró. 20 Naru soso ŋuko kumima naru 450 ŋundiro taró.
“Ŋu naruko ŋuno uni tapá enesó-enesó yoriní sopo yereŋgurí, yate ye-ye uni Samuel tunoqaró. 21 Ŋu naru ŋunoko unipareto wiri yerete uni karo kirayaŋgurí, asa ko Anutuko Sol, Kis naŋuní ŋu, Benjamin koro wini qu ka, ŋu re yunaró. Ko kumima naru 40 ŋunde rotoro Solko unipare wiri yereró. 22 Quko Anutuko Sol re howero Dewit rokóŋoní wiri yerete uni tunoqaró. Rokóŋoro ŋuro ŋande yaró, ‘Dewit, Jesi naŋuní ŋu, no qene iŋoro ŋande iŋoyoteno, ko neneŋo nuŋguríne ŋuko ene nuŋgurí ŋunde naŋge. Enendo iŋo-iŋone soso ŋu howeyoweya.’
23 “Anutuko komo mande kusiyaró ŋu howero Yesu, Rambaruru Koŋgo Yorewero Uni ŋu, Dewit koro sowe qu, ŋu riní Israel maheró. 24 Yesu kama tunoqeyoní Jonko Israel uni soso newonde rohoréŋoro sono rewero mande qu yesowo yimiraró. 25 Jon khoyó kini tewero tiní ŋande yaró, ‘Ye no dani, yero iŋoteŋgo? Noko uni ŋu maheweya ŋu kini. Quko uni ka imemoŋgo no huwónemo maheweya ŋuro iŋoyi, nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owéne moré kini.’ ‡‡
26 “Topo okite, ye Abraham koro soweyómboya ye Anutu koro kasiramo yoteŋgo quya, iŋoyi. Anutuko nore rambaruru koŋgo yoreweya ŋuro mande ŋako riní noreno maheró. 27 Dokoro unipare Yerusalem yoteŋgo qu, ko uni kembé-kembéye ŋuko Yesu okeyá kama iŋo inaŋgurí. Sapat naru§§ rokóŋomo ye-ye unindoro mandeye weyoro kama iŋoyi tondaŋeyote. Ŋunde ŋuroko Yesu topé piyimi inaŋgurí quno ŋuno ye-ye unindoro mandeye ŋu ri hamó taró. 28 Ŋundiro naŋge ene quhuríyó moré kini qeneŋgurí, quko Pailat kandímo rato uroní khumoweya, ye iŋoro re inaŋgurí. 29 Inoyi uroyi khumoníqota ye-ye unindoro mandeye mepémo tunoqaró. Ŋunde tiní tipiriri*** koŋgo ri umbuní rero uni tapu kano ŋuno tapuŋaŋgurí. 30 Quko Anutuko okokowoní pitu ko uni tapu koŋgo otoqaró. 31 Otoqoro naru parámi ŋuno unipare komo eneya Galili rotoro Yerusalem oŋgurí qundo ene qeneŋgurí. Ko itakako unipare ŋundo unipare eneŋo yesowoyoteŋgo.
32 “Nore miti mande meté ŋa yesoworo ye yimiroteto. Anutuko komo mande usi-sinanimboya kusiyaró ŋu 33 itaka soweyemboya, nore naŋge, mande ŋu mepémo tunoqewero Yesu okokowoní uni tapu koŋgo otoqaró. Hariri Yambo irisayó quno ŋuno o ŋuro ŋande yete,
 
“ ‘Ke neneŋo naŋone;
Itaka no pisi kereteno.’
34 Enendo uni tapu koŋgo riní otoqaró. Otoqoro kowí kaŋuya kama puqeweya. Sokomeko mande ŋuro ŋande yete,
 
“ ‘Nondo komo o meté horé qu se Dewit inowero yanowó mu,
ŋu hamó se ye yunowano.’
35 Ŋunde ŋuro mande meyowo ŋande yete,
 
“ ‘Keŋo uni meté horé qu, ŋu roti uni tapuko kama puqeweya.’
36 “Qeni, Dewitko nokono yaró quno ŋuno Anutu koro iŋo-iŋo qu howeroqota khumoní rero usi-símboya tapuŋi puqaró. 37 Quko Anutuko uni okokowoní otoqaró, ŋuko kama puqaró.
38 “Ŋunde ŋuro, uni topo, mande ŋande yesowatokata, ye iŋoyi, Anutuko uni ŋuwore yeŋo quhuríye se rotoweya. Moses koro hutuŋo mandeko††† quhuríye se rotoro ye yoriní roneneŋow퇇‡ tunoqewero mepémo kini. 39 Quko unipare soso iŋondutuwoyoteŋgo ŋundo uni ŋuwore roneneŋowí tunoqeteŋgo. 40 Ŋunde ŋuro meté toŋete sopoyi, komo mande ye-ye unindo ŋuro yaŋgurí ŋu yeno tunoqeweya koro. Ŋande yaŋgurí,
41 “ ‘Yeko yesaráŋoyoteŋgo, ye toŋeti,
ko iŋondata parámi teroqota rambaruru ti!
Nondo yeŋo naruyemo kho ka tewano,
ko uni kato kho ŋuro ye yimironíqo,
yeko kama iŋondutuwowaŋgo.’ ”
42 Asa ŋunde yiri kini tiní yendémo umburiqo, unipareto ŋande yaŋgurí, “Sapat naru aweno mande ŋako pitu ko nore nimirori qembe.” 43 Yiqo, sopo-sopo unindo yorotoní yendémo umbuŋgurí. Umburo Juda uni qambu koya uni wini meyowo qu Juda koro muríye hamó howeyaŋgo ŋundo Pol koya Barnabas koya yohowaŋgurí. Irisa ŋundo mande yunoro Anutuko samaka-samaka tuw󧧧 yunaró ŋu saŋano kaŋewero ŋuro rukiso yiririyó.
44 Asa imemoŋgo Sapat naruko ŋuno unipare soso ta yendé parámimo yaŋgurí qundo mahero Uni Parámimboro mande qu iŋowero quro huruwaŋgurí. 45 Quko Juda unindo unipare qambu ŋu yiyoro newonde tutu taŋgurí. Ŋunde tero Polko mande yaró ŋuro yesaráŋaŋgurí.
46 Quko Pol koya Barnabas koya wimbu rero mande ŋande yariyó, “Hamó, koretero nore Anutu koro mande qu rero ye Juda uni yunarowó. Quko mande ŋu huwóŋoro ŋande ye iŋoteŋgo, ko naru maheweya quro yoto-yotoyó ŋu rewero owénani moré kini, ye iŋoteŋgo. Ŋunde ŋuroko norendo rohoréŋoro uni wini meyowo* yunowaro. 47 Dokoro, Uni Parámimbo nore ŋande nimiraró,
 
“ ‘Nondo ke korewe uni wini meyowomboro hiyóye tunoqeweya.
Ŋunde tero unipare noko soso ŋu yimitoka rambaruru koŋgo yorewe.’ ”
48 Ŋunde yiriqo, uni wini meyowo ŋundo niŋgu-niŋgu tero Uni Parámimboro mande quro seré taŋgurí. Ko Anutuko unipare rokó yiriní naru maheweya quro yoto-yotoyó ŋu rewaŋgo, soso ŋundo iŋondutu taŋgurí.
49 Asa Uni Parámimboro mande qu mira soso ŋuno usayero toŋeró. 50 Quko Juda unindo pare kumi owéye moré qu Anutu potoruku te inoyaŋgo quya yendé ŋuro uni pará-parámboya yori newonde piyimi tero Pol koya Barnabas koya o piyimi te yunoro yendé moŋgo yohowaŋgurí. 51 Ŋunde ŋuro irisa ŋundo newondeyari saŋgirí rihimowero ŋuro kheyarimo murutó siyori nokono umburó. Ŋunde tero Antiok rotoro Aikoniam yendémo ŋuno uyaririyó. 52 Ko Antiok ŋuno Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó ŋundo niŋgu-niŋgu parámi tiqo, Yuqa Surumímbo newondeyemo maŋgoraró.
* 13:1 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. 13:2 kundiŋi” teyaŋgurí quno ŋuno unipareto Anutu iŋoro eneŋo ri umbuní naru kanata, irisa ŋundiro o kama naŋgurí. 13:5 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. § 13:7 “Sergius Paulus” ŋuko Rom koro uni qu ka, enendo Saipras noko mosowí soso ŋu wiri yereró. ** 13:10 otete roneneŋowí” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote. †† 13:14 Sapat naru” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto huru-huru yayemo huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. ‡‡ 13:25 Kho ŋu, uni parámimboro khe punu-punu orosoyewero quro kho ŋuko, kho simó naŋgeko ŋunde teyaŋgo. §§ 13:27 Sapat naru” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto huru-huru yayemo huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. *** 13:29 tipiriri” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. ††† 13:38 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. ‡‡‡ 13:38 roneneŋowí tunoqete” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo. §§§ 13:43 samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini. * 13:46 uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge. 13:52 iŋo-iŋo rewero unipare” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.