Polko Sokome Nakayáŋoní
Galesia Mira Koro Unipareko Ŋuno Uró Ŋu
Mande Kembé
Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko asáŋowí uni Pol naŋge. (Galesia 1:1 weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 48AD pe ma 49AD ŋuno Antiok Siria yendémo ŋuno nakayáŋaró, peka. (Asa “48AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 48 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Kumimboko ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko 51AD koya 53AD keweroko ŋuno Antiok Siria pe ma Korin yendémo ŋuno nakayáŋaró.
Galesia ŋuko yendé kini, mira parámi ta. Polko naru kapusa ŋunoko Siria mira koro yendé ka, owé Antiok Siria, ŋu rotoro mira enesówore khete uyaro miti mande yesowoyaró. Asa naru kanatako ŋuno enendo uyareyate Galesia mirako uyaro yendé kumimo ŋuno miti mande yesowo yimitoyaró. (Asá yerewí Uni 13-14 weyo qembe.) Yendé owéye muko ŋandiro: Antiok Pisitia, Aikoniam, Listira, Deripe. Ŋuno uyare mahe tero khoyó kini tiníqo, rohoréŋoro Antiok Siria ŋuno pitu ko uyareró. Ko tukú piŋa mande piyimi ka yi iŋoro sokome ŋa nakayáŋoro riní Anutu koro huru-huru soso Galesia mirako ŋuno uró.
1
No Pol, noko asáŋowí uni* ka. Uni kato no kama asá nereŋgurí, kato no kho kama nunaŋgurí. Kini, Yesu Kristo koya Anutu Awa Yesu uni tapu koŋgo riní otoqaró ŋuya kho nunariyó. Asa noya, topo-topone soso ŋano yoteŋgo quya, norendo sokome ŋa nakayáŋato ye Anutu koro unipare Galesia mira yendéne-yendéne kopoyoteŋgo ŋuno yeno uyarete.
Meté Anutu Awananimboya Uni Paráminani Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó yunoro newonde ime yunowari. Yesu Kristoko Anutu Awananimboro iŋo-iŋoyó howero eneŋo yoto-yotoyó rotoro quhurínani soworo nokono unipare piyimi keweroye moŋgo nore noraró. Meté naru suki-suki Anutu owí hokowato. Hamó.
Miti mande kanata naŋge yote
Yeŋo muríye ŋuro iŋondata parámi teyoteno. Anutuko ye samaka yerewero quro Kristo asáŋoní ye neko yereró. Quko ye waka ta huwóŋoro miti mande enesó ka howeyoteŋgo. Mande enesó ŋu miti mande§ horé kini. Uni kumimbo yeŋo newondeye rambaruruwowero Kristo koro miti mande ŋu roworemoyoteŋgo. Quko noreŋombope ma sambo simó** katope mande yesowoweya, quko mande ŋu miti mande komo yimiratowó ŋunde qembe kini, asa danimboko mande ŋunde qu yimirote, ŋuko piyo teweya. Kaŋuya yeteno, uni kato miti mande ka yimiroweya, quko mande ŋuko mande ye komo iŋaŋgurí ŋu kama howete tiníqo, asa uni ŋuko piyo teweya.
10 Asa ye date iŋoteŋgo, ko uni kumi owéne hokowero quro mande ŋunde qu yeteno, peka? Kini, Anutuko naŋge owéne hokoweya, ye iŋoteno. Iŋoyi, no watí uni kinaŋge o meté yerewero ŋuro iŋoyoteno tiníqo, no Kristo koro sunará simó qu kini.
Anutuko Pol khoyó inaró
11 Uni topo, nondo hamó yimiroteno, miti mande†† komo yimiranowó ŋu, uni kato kama riní tunoqaró. 12 Dokoro nondo mande ŋu uni noŋgo kama ranowó. Ko uni kato kama rondaqe nunaró. Kini horé. Yesu Kristo‡‡ eneŋombo iŋo-iŋonemo witú nereró.
13 Asa yendo neneŋo khe u-une komo quro sowo mande ŋu iŋaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno no Juda koro muríye ŋu howero Anutu koro huru-huru§§ rambaruruwowero o piyimi horé te yunanowó. 14 Ko no sitú topo-toponemboro oteteye takaro Juda koro muríye okeyá ta howeyanowó. Hamó, usisambatoro hutuŋo mandeye ŋu kondé horé howeyanowó. 15 Quko námembo kama pisi nereyoní ŋuno Anutuko no rokó nereró. Naru kano samaka-samaka tuwó*** te nunoro neko nereró. Neko nerero eneŋo nuŋguríŋo howero 16 nondo uni wini meyowo††† ŋu Naŋunímboro mande yesowowero kho qu nunaró. Asa ŋu naruko naŋge kho ŋuro murímboro uni ka kama oseseyanowó, 17 ko Yerusalem oroqota asá yerewí uni‡‡‡ korete ŋu ŋuro kama osese yerenowó. Kini, uro Arepia mirako ŋuno yoranowó. Yotoro, yate ŋu noŋgo Damaskus yendémo mahero ŋuno yorano.
18 Asa kumima naru kapusa ŋunde rotoro no Yerusalem oro Sipas§§§ koya topo tero eneya kosa naru 15 ŋunde yoranowó. 19 Ŋuno yotoro Jems, Uni Parámimboro koneyó, ŋuya qenenowó, quko asá yerewí uni meyowo ŋu kama yiyanowó. 20 Anutu koro toŋímo nondo hamó yeteno, sokome ŋanoko kota mande kama nakayáŋoteno.
21 Asa yate-yate no Siria mira ko Silisia mirako ŋuno unowó. 22 Ŋuno uwe Kristo koro unipare Judia mirako ŋuno yendé enemo-enemo kopoyoteŋgo, ŋundo no kama niyaŋgurí. 23 Kini, ŋande iŋaŋgurí, “Koretero uni kato nore nuto rambaruru nereyara. Quko itaka miti mande ŋu komo rambaruruwoyara qu ŋu yesowoyote.” 24 Ŋunde neneŋo iŋoro Anutu owí hokaŋgurí.
* 1:1 asáŋowí uni” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró. 1:1 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. 1:6 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. § 1:7 miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge. ** 1:8 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. †† 1:11 miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge. ‡‡ 1:12 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. §§ 1:13 Anutu koro huru-huru” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu. *** 1:15 samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini. ††† 1:16 uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge. ‡‡‡ 1:17 asá yerewí uni” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí. §§§ 1:18 “Sipas” ŋuko asáŋowí uni Pita koro owí ka.