7
Melkisetek ŋuro yaró
Qeni, Melkisetek, Salem yendé ŋuro wiri yerete uni qu, eneko Anutu Koreko Horé yote quro o qa-qa uni.* Komo Abrahamko kuma tero wiri yerete uni yuroní khumoyi ene rohoréŋoro eneŋo yendéyómo uyaró. Uyariní Melkisetek kheko wisumuŋoro puriŋo inaró. Ŋunde inoní Abrahamko situwi kuma koŋgo siyaró ŋu soso rondaŋiní kande irisa tiní kanata rero Melkisetek inaró. Asa owé, “Melkisetek,” ŋuro murí muko ŋandiro, otete roneneŋowímboro wiri yerete uni. Ko owé, “Salem,” ŋuro murí muko ŋandiro, newonde ime. Ŋundiro naŋge Salem koro wiri yerete uni ŋundoko newonde ime ŋuro wiri yerete uni. Melkisetek iwí-nimí moré kini, ko usisambayó moré kini. Nimímbo pisiyaró ŋuro naruyó ŋu kama iŋoyoteto, ko khumaró ŋuro naruyó ŋu ŋuya kama iŋoyoteto. Eneko Anutu koro Naŋuní ŋunde qembe yorote. O qa-qa uni suki-suki yoweya.
Ye Melkisetek iŋo inoyi qembe, eneŋo owí parámi tete. Dokoro noreŋo usinani korete qu Abrahamko o meté-meté mu kuma koŋgo siyaró ŋu rondaŋiní kande irisa tiní kanata re Melkisetek inaró. Itaka Liwai§ koro sowe kumimbo o qa-qa kho teyoteŋgo. Liwai uni ŋuya Israel uni meyowo ŋuya soso Abraham koro usi-sí. Quko hutuŋo mande** kako ŋande yete, ko Israel unindo onoŋoye rondaŋi kande irisa tiní kanata re topo-topoye Liwai uni ŋu yunowaŋgo. Asa Melkisetek ŋuko Liwai koro sowe qu kini. Quko Abraham, uni Anutuko mande kusiyo inaró ŋu, situwi sombé ŋu Melkisetek inaró. Inoníqo, Melkisetekiko puriŋo inaró. Ko mande ŋako hamó naŋge, uni puriŋo rete ŋuko uni puriŋo inote ŋuro kusuŋoyómo yote. Liwai koro sowe qu, uni hamó khumowaŋgo qu, Israel koro o kanata ŋu siyoyoteŋgo. Quko Melkisetek Abraham koro o kanata ŋu raró, ko sokomeko ene khumaró quro kama yete. Ŋandiro meté yewato, peka, Liwai, uni o kanata ŋu siyoyote ŋu eneŋombo usi-sí Abraham kandíwore o kanata ka Melkisetek inaró. 10 Dokoro ene kama tunoqeyoní Melkisetekiko Abraham kheko kopariyó, quko ŋu naruko ŋuno Liwaiko usímboro kowímo yora.
Yesuko Melkisetek ŋunde qembe tete
11 Anutuko hutuŋo mande†† unipare yunoro Liwai koro sowe qu kumi rokó yiriní o qa-qa kho ŋu teyoteŋgo. Quko o qa-qa‡‡ ŋunde qundo unipare yoriní meté horé kama teyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko sokomeko ŋuno o qa-qa uni keta qu Aron qembe kini, Melkisetek ŋunde qembe tunoqeweya ŋuro yaró. 12 Qeni, wini kato kinaŋge Liwai koro sowe qu mepéye rero o qa-qa kho tewero mepémo kini. Kini, hutuŋo mande ŋu rohoréŋoyika mepéye rewaŋgo. 13 Hamó, sokomeko uni keta qu tunoqeweya ŋuro yete ŋuko Liwai koro sowe qu kini, Israel koro naŋo-simó meyowomboro sowe qu ka. Ko eneŋo wini qu kato wondo yakutímo o qa-qa kama teyara. 14 Dokoro ŋande iŋomukoteto, Uni Paráminani ŋuko Juda koro sowe qu noŋgo tunoqaró. Ko Moses koro hutuŋo mandeko o qa-qa kho ŋu Juda koro sowe qu kama yunaró.
15 Ko o qa-qa uni keta qu Melkisetek qembe tunoqeweya tiníqo, mande itaka yeteto ŋa hamó wisiyoweya. 16 Dokoro enendo usisambatoro owéye ŋuro hutuŋo mande kawore khoyó ŋu kama raró. Kini eneŋo yoto-yoto suki-suki yoweya quwore kho ŋu raró. 17 Dokoro sokomeko ŋande yete,
 
“Keto Melkisetek ŋunde qembe
o qa-qa uni naru suki-suki yoweya.”
18 Qeni, mande kondé komo qu ŋuko wimbí moré kini, nore samaka yerewero mepémo kini. Ŋunde ŋuroko riní kini taró. 19 Dokoro hutuŋo mande ŋundo oka riní meté horé kama taró. Asa ko khe keta qu tunoqaró. Tunoqero hutuŋo mande komo qu§§ ŋu takate, dokoro ore keta ŋuwore o meté siyoro Anutu taŋgímo uyarewato.
20 Asa Anutuko eneŋo owímo mande wimbí moré qu yero Yesu o qa-qa kho inaró. Hamó, o qa-qa uni meyowo ŋu kinaŋge khoye raŋgurí. 21 Quko Yesu kho ŋu inoro mande wimbí moré qu ŋande yaró,
 
“Uni Parámimbo eneŋo owímo mandí ŋu riní kondériní
mande ŋu kama rohoréŋoweya.
Keto o qa-qa uni naru suki-suki yoweya.”
22 Ŋunde ŋuro nore iŋoteto, Yesuko mande kondé riní tunoqaró ŋundo mande kondé komo qu takate.
23 Komo o qa-qa uni enesó-enesó qambu tunoqaŋgurí. Kanata kato kho teyate khumoní meyowo kato mepé raró. Asa naru rokóŋoro ŋunde naŋge teyaŋgurí. 24 Quko Yesuko suki-suki yoweya. Ŋunde ŋuroko o qa-qa unindoro kho qu suki-suki teweya. 25 Asa ko enendo unipareto enewore Anutu taŋgímo uyareyoteŋgo ŋu meté rambaruru koŋgo yoriní suki-suki yowaŋgo. Dokoro naru rokóŋomo yotoro Anutu kirayoní samaka yereyote.
26 Hamó, o qa-qa unindoro tapá uni*** ŋunde qundo mepémo nore samaka yereyote. Dokoro Anutu koro murí howeyote, potó moré kini, Anutu toŋímo sara horé yote, quhurí uni ŋuro sewemo yote. Ko samboko owé parámi horé raró. 27 Komo, naru rokóŋoro o qa-qa unindoro tapá unindo eneŋo quhuríye rotowero quro o qa-qa teroqota uniparetoro quhuríyemboro o qa-qa teyaŋgo. Quko Yesu ŋundoko ŋunde kama teyote. Kini. Naru kayata naŋge noreŋo quhurínani soso rotowero quro eneŋombo kowí rero Anutu te inaró. 28 Qeni, komo hutuŋo mandeko uni wimbuye moré kini ŋu o qa-qa kho teyara. Tukú Anutuko mande ka riní wimbí tiní kho ŋu Naŋuní inaró. Ko Naŋuní ŋuko uni meté horé tero suki-suki yoweya.
* 7:1 “o qa-qa uni” ŋunde quko númbowe rero uroní khumoní anutu ka te inoyote. 7:1 Abraham” ŋuko Juda uniparetoro pukoye. 7:2 Sowo mande ŋaro Murí Tero 14:17-24 weyo qembe. § 7:5 Liwai” ŋuko Yakop koro naŋuní. Yakop koro owí kako “Israel”. ** 7:5 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. †† 7:11 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. ‡‡ 7:11 o qa-qa” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka o qa-qa uni inoyi uroní khumoní wondo yakutímo ŋuno qaró. §§ 7:19 “mande kondé komo qu” ŋuko hutuŋo mande naŋge, komo suki Anutuko Sainai purímo ŋuno Moses inoní Israel unipare yunaró. *** 7:26 o qa-qa unindoro tapá uni” ŋundo Ya Surumímo hu-hariri sopoyaŋgurí. Ŋunde soporo kumima naru soso quroko naru kanata quno unipare soso koro quhuríyemboro o qa-qa parámi ka taró.