18
Unindo Yesu kondé towaŋgurí
(Matyu 26:47-56; Mak 14:43-50; Luk 22:47-53)
Yesuko mande ŋu yiní kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómboya* uyaro Kitiron Rawa andusina uyaŋgurí. Sono karóŋo andusina ŋunoko oliv kho ka ŋuno yora, ko Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya kho ŋuro quroko oŋgurí.
Jutas ŋuya kho ŋuro iŋaró, dokoro, naru qambu Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋuno kopoyaŋgo. Ŋunde ŋuro Jutas koya kuma unindoya maheŋgurí. Ŋuya o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya sopo-sopo uni kumi asá yiri suru toworo kuma tewero o qu ŋuya toworo maheŋgurí.
Asa Yesuko o soso eneno tunoqeweya ŋu iŋomukaró. Ŋunde ŋuro uni ŋu mahi yiyoro taŋgeyemo uyaro ŋande osese yereró, “Ye dani ka seqateŋgo?” yaró.
Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreko Yesu, Nasaret yendé moŋgo uni ŋu seqateto.”
Yi ŋande yimiraró, “Ŋuko no,” yaró. (Jutasko uni ŋuya kaŋaró.) Asa Yesuko ŋunde yaró, ŋuko no, yiní uni ŋu iŋoro woso uyaro rokaráŋo umbuŋgurí.
Ŋunde tiqo, Yesuko pitu ko ŋande osese yereró, “Ye dani ka seqateŋgo?” yaró.
Yiní ko ŋande yaŋgurí, “Yesu, Nasaret yendé moŋgo uni ŋu seqateto,” yaŋgurí.
Ko Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Nondo ye yimiroteno ŋu, ŋuko no. Ko ye no seqa nere niyoteŋgo tiníqo, wini ŋa yorotika toŋi.” Mande yaró ŋundoko mande ka komo yaró qu ŋu rokóŋaró, “Uni se nunaró ŋuro kanata ka kama rotowano.”
10 Asa Saimon-Pitako suke parámi re maheró ŋu rero o qa-qa unindoro tapá unindoro sunará simó quro kusumbí kandí kondéwore takaní umburó. (Sunará simó ŋuro owí muko Malikus.)
11 Ŋunde tiní Yesuko Pita ŋande miraró, “Suke ŋu reka paseyómo uní. Date koro? Kepe nombe Awando topa re nunaró ŋuno sono kama neweya, yero iŋote?”
Yesu rero Anasko uyareŋgurí
12 Ŋunde yiníqo, kuma unindoya eneŋo uni kembémboya§ Juda koro sopo-sopo unindoya mahero Yesu toworo re utómbo kusiyaŋgurí. 13 Ŋunde tero korete rero Anasko uyareŋgurí. Anas ŋuko Kaiapas ŋuro teŋari. Kumima naru ŋunoko Kaiapas ŋuko o qa-qa unindoro tapá uni** yora. 14 Komo enendo Juda koro uni pará-paráye ŋande yimiraró, “Uni kayata kato unipare soso ŋuro mepéye rero khumoweya ŋuko meté,” yaró.††
Pitako wawa mande korete qu yaró
(Matyu 26:69-70; Mak 14:66-68; Luk 22:55-57)
15 Asa Saimon-Pita koya iŋo-iŋo rewero uni kaya Yesu howero uyaririyó. O qa-qa unindoro tapá uni ŋundo‡‡ iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋu iŋo inaró. Ŋunde ŋuroko uni ŋu Yesu howero tapá unindoro hoŋgo quroko oró. 16 Oní Pitako yendémo mako sumeyo kutaqe kunditeyaró. Kunditiní iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋu sunará pare mako sopoyara ŋu mitoro Pita re hoŋgo quroko oró.
17 Oní pare mako sopoyara ŋundo Pita ŋande oseseyaró, “Kepe ŋuya uni ŋuro iŋo-iŋo rewero uniyómbe, ma kini?”
Yiní Pitako ŋande yaró, “Kini,” yaró.
18 Sunará simómboya sopo-sopo unindoya seno tero te qaro roko kaŋeyaŋgurí. Quno ŋuno Pita ŋuya ŋuno rokoyara.
O qa-qa unindoro tapá unindo Yesu oseseyaró
(Matyu 26:59-66; Mak 14:55-64; Luk 22:66-71)
19 Asa o qa-qa unindoro tapá uni§§ ŋundo Yesu eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó*** ŋuro oseseyoro mande rondaqe uni yunoyara ŋuro oseseyaró.
20 Ŋunde oseseyoníqo, Yesuko mande topé ŋande yaró, “No tunomo mande rondaqe yunoyano. Naru rokóŋo huru-huru ya kumimo††† ko Ya Surumímo‡‡‡ mande rondaqe yunoyano, asa Juda uni soso kopoyaŋgo quno ŋuno rondaqe yunoyano. Mande yeyano ŋuko sóqero kama yeyano. 21 Asa ko do murí karo ŋandiro osese nereyote? Uni mande iŋaŋgurí ŋu osese yere. Ŋundo ta mande yeyano ŋu iŋoyoteŋgo.”
22 Ŋunde yiníqo, sopo-sopo uni ŋuno qu kato Yesu kakí tamoro ŋande yaró, “Ŋu date tero tapá uni ŋuro mande topé ŋunde yete?”
23 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ko no mande piyimi mu yeteno tiníkaqo, o koroqe ŋuro yesowoyi. Quko mande meté mu yeteno tiníqo, do murí karo no nurote?” 24 Ŋunde yiní Anasko Yesu riní o qa-qa unindoro tapá uni Kaiapasko uyaró. Quko utó re kusiyaŋgurí ŋuko kama orosoyaŋgurí.
Pitako wawa mande kaŋuya yaró
(Matyu 26:71-75; Mak 14:69-72; Luk 22:58-62)
25 Asa Saimon-Pita kewáko kaŋero rokoyoní uni kumimbo ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe ŋuya uni ŋuro iŋo-iŋo rewero uniyómbe, ma kini?” yaŋgurí.
Yiqo, wawa mande ŋande yaró, “Ŋuko no kini.”
26 Quko tapá unindoro sunará simó ka, ŋuko Pitako uni kusumbí takaró ŋuro suwisawi qu, ŋundo ŋande yaró, “Ke khono yuriqo, kiyanowó, hamómbe?”
27 Yiníqo, Pitako pitu ko wawa mande ka yaró. Ŋunde yiníqo, kotori ka yaró.
Unindo Yesu rero Pailatko uyareŋgurí
(Matyu 27:1-2,11-14; Mak 15:1-5; Luk 23:1-5)
28 Asa Juda koro uni kembé-kembémbo Yesu rero Kaiapasko ya qu rotoro rero Rom unindo mira ŋu wiri yereyaró ŋuro yano uyareŋgurí. Ŋuko ita saraŋoní horé ko ŋande iŋaŋgurí, “Yate nore Anutu toŋímo pusú teroqo nore Taka yereró naru§§§ koro o ne-ne ŋu newero mepémo kini,” ye iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuroko yano kama oŋgurí.* 29 Asa ko Pailatko umburo ŋande osese yereró, “Ye do murí karo uni ŋa re mande khono rotowero teteŋgo?”
30 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Qeno, enendo o piyimi horé taró. Ŋunde ŋuroko nore re keno maheteto ŋu.”
31 Ko Pailatko ŋande yimiraró, “Yeŋombo naŋge re uyareya yeŋo hutuŋo mandeye moŋgo rondaŋi.”
Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore uni ka rondaŋero rero urato khumoweya ŋuro mepémo kini.” 32 Ŋundiro naŋge Yesuko khumoweya ŋuro murí komo mande yaró ŋu riní hamó taró.
33 Asa Pailatko rohoréŋoro yano oro Yesu nekoní mahiní ŋande oseseyaró, “Kepe Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋumbe, ma kini?”
34 Yesuko mande topé yaró, “Keŋombo naŋge osese ŋu tetepe, ma uni kumimbo nenemboro kimiraŋgurí?”
35 Yiní ŋande yaró, “Date koro? Nombe Juda uni ka peka? Keŋo sitú topokepoya o qa-qa unindoro tapá unindoya ke korero nono maheteŋgo. Ke do taró?”
36 Yiníqo, mande topé ŋande yaró, “Nondo unipare wiri yereyote narune muko noko ŋaro qu kini. Ŋuko noko ŋaro qu tiníqo, uninembo kuma ti Juda koro uni pará-parámbo kama nondowowaŋgo. Quko nondo wiri yerete unindoro owé parámi ranowó ŋuko noko koro qu kini.”
37 Yiní Pailatko oseseyaró, “Asa ko kepe hamó wiri yerete uni qu ka?”
Yiní ŋande yaró, “Keŋombo yete ŋu, no wiri yerete uni qu ka. Námembo pisi niriní nokono mahenowó ŋuro murí muko ŋandiro: mande hamó mu yeyowero mahenowó. Unipareto o hamó quro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo ŋuko maŋgone howeyoteŋgo.”
38 Yiní Pailatko ŋande oseseyaró, “Mande hamó mu, ŋu do ka?”
Pailatko, Yesu tipiririko uri khumoweya, yaró
(Matyu 27:15-31; Mak 15:6-20; Luk 23:13-25)
Asa Pailatko ŋunde yero rotoro pitu ko Juda koro uni pará-pará ŋuno uro ŋande yimiraró, “Nondo o koroqe eneno kama qeneteno. 39 Quko yeŋo muríye ŋandiro: Taka yereró quro o ne-ne koro naruko ŋuno, ye uni kanata ka kusi-kusi yano yaró ŋu owí nekoyiqo, nondo uni ŋu rotowe yeno uyareweya. Asa ko ye date iŋoteŋgo, no Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋa rotowanope, ma kini?”
40 Ko ŋande kiwe miraŋgurí, “Ŋunde kini! Ke Barapas naŋge rotoka toŋiní!” Komo Barapas wiri yerete unindoro hutuŋo mande wendaqero kuma taró.
* 18:1 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 18:1 “Kitiron Rawa” ŋuko Yerusalem koya mira purí Oliv koya keweroko ŋuno yora. 18:9 Jon 6:39 weyo qembe. § 18:12 “kuma unindoro uni kembé” ŋunde qundo kuma uni 1,000 wiri yereyara. Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Judia mira ŋuya wiri yereró. Naru rokóŋoro Rom koro kuma unindo Sisaria ŋuno kunditeyaŋgurí. Quko o ne-ne parámimboro naruyómo kumi Yerusalem oro unipare sopo yereyaŋgurí. ** 18:13 o qa-qa unindoro tapá uni” ŋundo Ya Surumímo hu-hariri sopoyaŋgurí. †† 18:14 Jon 11:49-50 weyo qembe. ‡‡ 18:15 o qa-qa unindoro tapá uni” ŋu, owí muko Anas. Komo enendo tapá uni tunoqaró, yate Rom unindo rero meté ri eneŋo naŋuní owé ŋu raró. Quko unipareto watí ará te inoyaŋgurí. §§ 18:19 o qa-qa unindoro tapá uni” ŋundo Ya Surumímo hu-hariri sopoyaŋgurí. *** 18:19 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. ††† 18:20 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. ‡‡‡ 18:20 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. §§§ 18:28 Taka yereró quro o ne-ne” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare Isip noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno sambo simó saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero sipsip simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí. * 18:28 18:32 Jon 12:32-33 weyo qembe.