2
Yesuko sono rohoréŋoní wain taró
Yaŋini Galili mirako Kana yendémo ŋuno epe re-re tewero naru ka tunoqaró. Yesu koro nimímbo epe re-re ŋu qenewero ŋuno uyaró. Komo, pare reweya ŋundo Yesu koya eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboya* neko yiriní ŋuno maheŋgurí. Asa o ne-ne naru keweroko ŋuno wain ŋu kini taró, ko nimímbo Yesu ŋande miraró, “Wain ŋu kini tete,” yaró.
Yiní mande topé ŋande yaró, “Ná, do karo ŋundiro nimirote? Neneŋo narune muko itaka kini.”
Ŋunde yiní nimímbo sunará simó ŋandiro yimiraró, “Enendo o ka yimironíqo, ŋu ti qembe,” yaró.
Yano quroko ŋuno noko kumbe parámi kande saŋiyoro kanata ŋuno yaŋgurí. Kumbe kanata-kanata sono lita 45 ŋundiro mondo towaŋgurí. Juda unipareto hutuŋo mandeye howero sono ŋu rero kandeye sonowoyaŋgurí.
Asa Yesuko sunará simó ŋande yimiraró, “Noko kumbe soso ŋuno sono hausuwoyi,” yiní sono hausuwoyi hamó-hamó maŋgoraŋgurí.
Maŋgoriní ŋande yimiraró, “Asa topa kano mondoya o ne-ne ŋuro sopo-sopo ŋu inoyi,” yiní ŋunde taŋgurí.
Ŋunde ti sopo-sopo unindo sono rohoréŋoro wain tunoqaró ŋu naró. Nero da noŋgo siyaŋgurí ŋu kama iŋaró, quko sunará simómbo sono mondaŋgurí ŋu iŋomukaŋgurí. Asa sopo-sopo unindo uni epe re-re tewero ŋu nekoní maheró. 10 Mahiní ŋande miraró, “Uni ka o ne-ne teyote ŋuko koretero wain meté mu eneŋo topé-topé yunoyote. Ko imemoŋgo, topé-topémbo parámi nero kape-kape tiqo, wain soŋga piyimi mu yunoyote. Quko keto wain meté mu tapuŋoro itaka ka re mahete,” yaró.
11 Asa Yesuko rokó korete ŋu Galili mirako Kana yendémo ŋuno taró. Ŋundiro naŋge Yesu eneŋo sine parámiyó wisiyoní eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó qenero Yesu iŋondutuwoyaŋgurí.
12 Imemoŋgo Yesu, nimí, kone-topé, iŋo-iŋo rewero uniyó, ŋu soso Kana yendé rotoro yendé kembé Kaperneam ŋuno uŋgurí. Naru qambu ka yendémo ŋuno yaŋgurí.
Yesuko mone rewero uni Ya Surumí moŋgo yohowaró
(Matyu 21:12-13; Mak 11:15-17; Luk 19:45-46)
13 Naru kano Juda uniparetoro o ne-ne parámi, owí muko Taka yereró, ŋu tunoqewero taró, ko Yesuko Yerusalem oró. 14 Oro Anutu koro Ya Surumímboro§ hoŋgo quroko ŋuno Yesuko yiyoní uni kumimbo makao, sipsip, nú se ŋuno soweyoyaŋgo. Ko kumi yakutímo kunditero mone enesó-enesó rohoréŋoro Juda koro mone qu yero reyaŋgo.** 15 Asa Yesuko utó kumi toworo sipsip, makao ŋu yuto yohowiní Ya Surumímboro hoŋgo sumeyo uŋgurí. Moneye se windoroŋoro yakutíye ŋu soso uroní umbuŋgurí. 16 Ŋunde tero nú soweyoyaŋgo ŋu ŋande yimiraró, “Nú ŋa se toŋi! Ye Awanemboro Ya qu ri maketi ka tunoqaró! Ŋu roti!”
17 Ŋunde tiníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uni qenero mande ka sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋuro iŋaŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro, “No keŋo ya ŋuro hamó horé iŋoyoteno. Ko muríne ŋundo rambaruru nereweya.” ††
18 Asa Juda koro uni pará-parámbo Yesuko o taró ŋu qenero ŋande oseseyaŋgurí, “Keto do rokó ka teweya ŋuko keŋo otete ŋu tewero quro owéŋge ŋu nore witú nereweya?”
19 Ŋunde yi mande topé ŋande yimiraró, “Yendo Ya Surumí ŋa rambaruruwoyiqota naru kapusa quno ŋuno rewe otoqoro meté teweya.”
20 Ŋunde ŋuro ŋande yaŋgurí, “Aine, kumima naru 46 ŋunde rotoro Ya Surumí ŋa towoyaŋgurí, quko naru kapusa qunope keto ri otoqoweyape?” 21 Ŋunde yaŋgurí, quko Yesuko ya surumí ŋuro yaró ŋuko eneŋo kowí naŋge. 22 Ŋunde ŋuro imemoŋgo, Anutuko Yesu okokowoní uni tapu koŋgo otoqoníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó komo mande yaró ŋu ko iŋaŋgurí. Iŋoro mande sokomeko‡‡ ŋuno nakayáŋgurí ŋuya mande Yesuko yimitoyaró ŋuya iŋondutuwoyaŋgurí.
23 Asa Yesu Yerusalem ŋuno yoníqo, Taka yereró quro o ne-ne ŋu tunoqaró. Ŋu naruko ŋuno rokó-rokó teyara. Ŋunde tiní unipare qambu qenero owí iŋondutuwoyaŋgurí. 24 Quko Yesuko eneŋo kandeyemo kama raró. Dokoro enendo unipare soso koro newondeye iŋoní tondaŋemukaró. 25 Enendo uni ka kama oseseyoní uniparetoro muríye yesowo miraró. Dokoro ene uniparetoro newondeye iŋoní tondaŋemukaró.
* 2:2 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 2:11 “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu. 2:13 Taka yereró quro o ne-ne” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare Isip noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno sambo simó saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero sipsip simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí. § 2:14 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. ** 2:14 Ŋu naruko ŋuno Juda uni mira kapiya moŋgo Ya Surumí ŋuno mahero yambo hariri tero o qa-qa teyaŋgurí. Asa ko mone rewero uni kumi mira meyowomboro moneye ŋu rohoréŋoro Judia mira koro moneye teyaŋgurí, ko kumi nú-qare o qa-qa tewero quro soweyaŋgurí. †† 2:17 Hariri Yambo 69:9 ‡‡ 2:22 “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.