20
Yesu pitu ko otoqaró
(Matyu 28:1-8; Mak 16:1-8; Luk 24:1-12)
Asa sonda koro naru korete quno, suwo-suwono ŋuno Maria Maktala yendé moŋgo ŋu uni tapuko* ŋuno maheró. Mahero wondo uni tapu makoyó wisumuŋaró ŋu re rotowí qene iŋaró. Ŋunde qenero waka ta kheŋgeŋo Saimon-Pita koya iŋo-iŋo rewero uni Yesuko ŋuro hamó iŋoyara quya ŋuno uyaró. Uyaro ŋande yimiraró, “Uni kato Uni Parámi uni tapu koŋgo raŋgurí, quko ene ŋu re dana rotaŋgurí ŋu kama iŋoteto.”
Ŋunde yiníqo, Pita koya iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋuya yendé rotoro uni tapuko uriyó. Irisa-irisa kheŋgeŋo uriyó, quko iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋundo Pita takaro waka ta uni tapuko uró. Uro kondéqero uni tapu quroko ŋuna toŋetiní tuwi meté mu kinaŋge ŋuno yoní qeneró. Quko enendo ŋuro quroko kama oró. Saimon-Pita enepa tukú mahero uni tapu quroko oró. Oro tuwi meté mu ŋuno yoní qenero tuwi eneŋo umu-kembé ŋu pokamaró ŋuya qeneró. Umu-kembémboro tuwi ŋu andusina roneneŋo wakawí yora. Asa iŋo-iŋo rewero uni meyowo koretero uni tapuko maheró ŋuya quroko oró. Oro qenero iŋondutuwoyaró. (Ŋu naruko ŋuno naŋge iŋondutuwoyaró, dokoro komo, sokomeko§ ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋu kama iŋori tondaŋaró, ko Yesu uni tapu koŋgo otoqoweya ŋu kama iŋori tondaŋaró.)
Maria Maktala noŋgo qundo Yesu qeneró
(Matyu 28:9-10; Mak 16:9-11)
10 Asa qene rotoro rohoréŋoro yayarimo toŋiriyó. 11 Toŋiri Maria kutaqemo uni tapuko ŋuno kaŋero tendoyaró. Tendo yate kondéqero uni tapu quroko ŋuna toŋetaró. 12 Toŋetero sambo simó** irisa tuwiyari sara piyimi qu ŋuro quroko ŋuno yiyaró. Sambo simó irisa ŋu Yesu ukúŋo komo yora quno ŋuno kunditeyariyó, kato kembé mepémo kunditiní, kato khí mepésina kunditaró.
13 Kunditero Maria ŋande oseseyariyó, “Pare, ke do karo tendoyote?”
Yiri ŋande yimiraró, “Uni kato neneŋo Uni Parámine re dano rotaŋgo ŋu kama iŋoteno.” 14 Ŋunde yero rohoréŋoní Yesu ŋuno kaŋeyoní qeneró. Quko enendo Yesu kama qene iŋaró.
15 Asa Yesuko ŋande oseseyaró, “Pare, ke do karo tendoyote? Ke dani seqayote?” yaró.
Mariako, ŋuko mira ŋaro sopo-sopo uni ka, yero iŋoro ŋande miraró, “Awa, keto ene re toŋete tiníqo, meté dano rete ŋu witú nereka no uro rewano.”
16 Yesuko ŋande yaró, “Maria.”
Yiní rohoréŋo Aram mandewore, “Raponi,” yaró. (Mande “Raponi” ŋuko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.”)
17 Ko Yesuko ŋande miraró, “Ma nondowowero, dokoro nondo Awanemo kama ono. Neneŋo topo-toponemo uya ŋande yimito, no Awane, yeŋo Awayemo ŋuno oteno, asa neneŋo Anutune, yeŋo Anutuyemo ŋuno oteno.”
18 Ŋunde yiní Maria Maktala yendé moŋgo ŋundo uyaro iŋo-iŋo rewero uni ŋu†† ŋande yimiraró, “Nondo Uni Parámi qeneteno!” Ŋunde yero mande soso ene miraró ŋu yimiraró.
Iŋo-iŋo rewero uni ŋundo Yesu qeneŋgurí
(Matyu 28:16-20; Mak 16:14-18; Luk 24:36-49)
19 Asa sonda naru korete quno suwono ŋuno, iŋo-iŋo rewero uni ŋundo ya kano kopaŋgurí. Koporo mako tuŋoro kusiyaŋgurí, dokoro Juda koro uni pará-parámboro soraŋgurí. Ŋuno yuriqo, Yesu tunoqero keweroyemo ŋuno kaŋero ŋande yaró, “Newondeye ime yuri.” 20 Ŋunde yero, kandí, taŋgí se witú yereró. Witú yiriní qenero niŋgu-niŋgu taŋgurí.
21 Yesuko pitu ko ŋande yimiraró, “Newondeye ime yuri. Awando no asá niriní mahenowó. Asa ŋundiro nopa naŋge ye asá yerewe toŋewaŋgo.” 22 Ŋunde yero maŋgó moŋgo yuqa raŋoro ŋande yimiraró, “Ye Yuqa Surumí qu ri. 23 Asa ye uni karo quhuríŋo re rotowaŋgo quko quhuríŋo kini teweya. Ko ye quhuríŋo kama re rotiqo, quhuríŋo ŋuko watí yoweya.”
Tomasko Yesu qeneró
24 Ŋu naruko ŋuno uni topoye ka, owí muko Tomas (owí kako Ditimus), ŋuko eneya kama yora. 25 Imemoŋgo uni topémbo ŋande miraŋgurí, “Nore Uni Parámi komo qeneto.”
Quko Tomasko ŋande yimiraró, “No koretero kandímo tisi ŋuro mepé qenero, kandene pusirí raŋowe kandí tisi ŋuro mepé qurowore uní, kandene raŋowe taŋgímo saŋga ŋuro mepé qurowore uníqota, iŋondutuwowano. Quko ŋundiro kama teroqo no kama iŋondutuwowano.”
26 Tukú, sonda awena, Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni‡‡ pitu ko ŋuno yaŋgurí, ko Tomas ene ŋuya ŋuno yaró. Mako soso tuŋomukaŋgurí, quko Yesu tunoqe keweroyemo kaŋaró. Kaŋero ŋande yaró, “Newondeye ime yuri.” 27 Ŋunde yero enendo Tomas ŋande miraró, “Ke maheya kandeke pusirí ŋano reya kandene qeno. Ko kandeke re taŋgenemo ŋano re. Iŋondata ma tewero, iŋondutu te.”
28 Ko Tomasko mande topé ŋande yaró, “Keko neneŋo Uni Parámine, keko neneŋo Anutune.”
29 Yiní ŋande miraró, “Keto niyote, ŋunde ŋuro iŋondutu tete. Uni ka no kama niyote quko iŋondutu tewaŋgo ŋuko puriŋo ka rewaŋgo.”
30 Yesuko wimbímboro rokó parámi meyowo iŋo-iŋo rewero uniyómboro toŋeyemo taró ŋuro sokomeko ŋano kama nakayáŋanowó. 31 Quko mande ŋa nakayáŋanowó ŋuko, yendo weyo ŋande iŋondutu tewaŋgo, ko Yesu ŋuko Kristo§§ ŋu, Anutu koro Naŋuní. Asa ko iŋondutu ŋunde teroqo eneŋo owímo yoto-yoto rewaŋgo.
* 20:1 “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. Ŋunde rotoro wondo parámi ka rero makoyó wisumuŋaŋgurí. 20:2 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 20:5 “tuwi meté mu” - komo Josep koya Nikodemus tuwi meté ŋu rero Yesu ukúŋo wiwiyariyó. (Jon 19:40 weyo qembe.) § 20:9 “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete. ** 20:12 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. †† 20:18 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. ‡‡ 20:26 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. §§ 20:31 Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.