17
Otete piyimi ŋuro mande kumi
(Matyu 18:6-7,21-22; Mak 9:42)
Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó* ŋande yimiraró, “O enesó-enesó ŋundo unipare yoriní o piyimi tewaŋgo, ŋu hamó tunoqeweya. Quko uni o enesó-enesó ŋu teyote, iniyaqe, quhurí piyimi korowoweya. Ko uni kato tomó ta qu ka riní o piyimi teweya ŋuko piyimi horé. Meté koretero unindo wondo parámi ka eneŋo puŋímo kusiyoro re windi quroko raŋi khumoroqota o piyimi ŋunde qu kama teweya. Ye yeŋomboro kawaware ti.
“Ko topoke kato o piyimi tiníqo, keto mitoka oteteyó ŋu roŋgaruwoweya. Ko newonde rohoré tiníqo, asa quhuríŋo re roto qembe. Asa ko enendo o piyimi te kunoro naru kande saŋiyoro irisa ŋunde tiníqo, ko naru kande saŋiyoro irisa quno ŋunoko keno mahero ŋande kimiroweya, ‘No newonde surumí teteno,’ yiníqo, quhuríŋo re roto qembe.”
Iŋondutu tewero murí ŋuro mande
Asa asá yerewí uni ŋundo Uni Parámi ŋande miraŋgurí, “Keto iŋondutunani ŋu reka parámi horé tiní.”
Yi ŋande yimiraró, “Enina, iŋondutuye tomó ta horé, asa mastet taŋgurí ŋunde qembe,§ ŋunde tero te parámi ŋu ŋande mirowaŋgo, ‘Ke huríŋge tumoya rotoya ke uya windi quroko amuno kaŋeyoto,’ yiqo, asa te ŋu maŋgoye howeweya.
Kho meté tewero ŋuro mande
“Asa ye keweroyemo kato sunará simóŋo mironí uro kho roŋgaruwotepe ma sipsip sopo yerete. Asa kho simó ŋundo yano mahiníqo, uni parámiyómbo ŋande miroweya, ‘Ke waka ta mahe kunditeya o ne,’ yeweya, peka? Kini, uni parámi ŋundo kho simó ŋu ŋande miroweya, ‘Ke neneŋo o newero qu roŋgaruwo nunoya o soso sunará teya samaka nereka newe. Imemoŋgoko kepa naŋge ne qembe.’ Ŋundiro naŋge yeweya, hamómbe? Kowe sunará simó ŋundo mande ŋu iŋo howiníqota uni parámiyómbo eneya, eso, yeweya, peka? Kini. 10 Asa ye ŋuya, Anutuko o komo yaró ŋu howeroqota ŋande yi qembe, ‘Nore sunará simó meté kini. Noreŋo khonani naŋge teyoteto.’ ”
Yesuko kowí piyimi khumo uni kande irisa yoriní meté taŋgurí
11 Asa Yesu khe howeyate Yerusalem oro Samaria mira** koya Galili mira keweroyariwore uyaró. 12 Uyaro yendé kano mahiní kowí piyimi khumo†† uni kande irisa ŋunde mahero kheko qeneŋgurí. Qenero tíko kaŋero 13 kondé ŋande neke kiwaŋgurí, “Yesu, awa, ke noreŋo sikínani te yuno.”
14 Ŋunde yiqo, yiyoro ŋande yimiraró, “Ye uyareya koweye se o qa-qa uni witú yiri.” ‡‡ Ŋunde yiní iŋoro uyareŋgurí muno ŋuno naŋge koweye muko sara tunoqaró.
15 Asa keweroyemo kanata kato kowí qeniní meté tiní, rohoréŋo uyaro ki parámi tero Anutu owí hokaró. 16 Mahero Yesu khímo umbu raŋoro yuŋgunaŋaró. Uni ŋuko Samaria koro wini qu ka.
17 Yesuko uni ŋu qenero yaró, “No iŋoteno, uni kande irisa ŋunde sara teteŋgo. Quko uni kande saŋiyoro nimí kini qu, ŋu dano yoteŋgo? 18 Yuto uni ŋando naŋge meté mahero Anutu koro owí hokoweya, peka?”
19 Yero ŋande miraró, “Ke otoqo uyare. Keŋo iŋondutukepo§§ koriní meté tete ŋu.”
Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu date tunoqeweya?
(Matyu 24:23-28,37-41)
20 Asa naru kano Farisi unindo*** do naruko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruy󆆆 ŋu maheweya ŋuro Yesu oseseyaŋgurí. Ŋunde yi mande topé yaró, “Ko yendo kondé toŋetero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu qenewero mepémo kini. 21 Unipareto ŋande kama yewaŋgo, ‘Ŋano yote,’ ma, ‘Anduno na.’ Dokoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ye quroko yote.”
22 Ŋunde yero iŋo-iŋo rewero uniy󇇇 ŋande yimiraró, “Imemoŋgo ye Unindoro Naŋuní§§§ ŋuro naru kanata qu qenewero kondé ye iŋowaŋgo, quko qenewero mepémo kini. 23 Ko uni kato yimirowaŋgo, ‘Ŋuno yote,’ ma ŋande yimirowaŋgo, ‘Ŋano na.’ Quko kheŋgeŋo ŋuno ma uyarewero. 24 Dokoro Unindoro Naŋuní ŋuro naruyó ŋuko rowá ŋunde qembe tunoqeweya. Rowá ŋundoko kasina-kasina mahero koporé soso hiyóqeyote. 25 Quko koretero enendo kowe surumí qambu korowoní unipare itaka yoroteŋgo ŋundo huwóŋowaŋgo.
26 “Unindoro Naŋuní ŋuro naruyó ŋuko Noa koro naruyó ŋunde qembe. 27 Asa Noa koro naruko ŋuno unipareto o ne-ne parámi tero epe re-re teyuri, yate Noako waŋgo quroko oní sono riru parámimbo unipare soso ŋu rambaruru yereró.
28 “Ko Lot koro naruyó ŋuya ŋunde naŋge. Unipareto o qoyemboro nero, situwi kimoro soweyoro, o yuwoyó rimiro, ya reyaŋgurí. 29 Ŋunde teyuri, yate Lotko Sotom yendé ŋu rotoní kewá koya wondo tiwi salfa ŋu sambo koŋgo umburo unipare soso ŋu rambaruru yereró.
30 “Ko Unindoro Naŋuní tunomo tunoqeweya naru ŋu ŋuya ŋunde naŋge. 31 Ŋu naruko ŋuno ke ya umómo* yuri oke soso ya quroko yoweya tiníqo, o ŋu siyowero ŋuro quroko ma uwero. Ŋundiro naŋge, ke khono yote tiníqo, yendémo kaŋuya ma uwero. 32 O ŋu Lot parí saŋano tunoqaró ŋuro ma kape tewero. 33 Dani kato eneŋo yoto-yotoyó ŋuro kawaware teyote ŋuko yoto-yotoyó rotoro kini teweya. Ko dani kato yoto-yotoyó rotote ŋuko meté yoweya. 34 No ŋande yimiroteno, suwono ŋuno yereka irisa kato yakutí kanata quno eteyoriqo ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo. 35 Pare irisa wit musiyó rumuniŋoyoriqo ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo.” 36 (-)
37 Ŋunde yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Uni Parámi, ŋu dano tunoqeweya?”
Yi ŋande yimiraró, “Ukúŋo dano yote quno ŋuno nú saŋgirí parámi ŋundo ŋuno mahero kopoyoteŋgo.”
* 17:1 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 17:5 asá yerewí uni” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí. 17:5 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. § 17:6 “mastet” ŋuro yuwoyó ŋuko tambi koro yuwoyó ŋunde qembe. ** 17:11 Sa maria mira” ŋuko Judia mira koya Galili mira koya keweroyarimo yora. Komo suki wini kato mira meyowo moŋgo mahero ŋuno kunditeyaŋgurí. Narune-narune Samaria koya Juda keweroyemo saŋgirí taŋgurí. †† 17:12 “kowí piyimi khumo” ŋuko nore do se khumo ka horé kama iŋoyoteto. Ŋande iŋoyoteto, ko Juda unindo se khumo uni ŋunde qu qenero, Anutu toŋímo pusú yote, ye iŋoyaŋgurí. Ko Juda uni kato uni ŋunde qu towowero mepémo kini, dokoro ene ŋuya Anutu toŋímo pusú tunoqeweya, ye iŋoyaŋgurí. Se khumo uni ŋunde qundo sikuno naŋge yoraŋgurí, yendémo yorowero mepémo kini. ‡‡ 17:14 Hutuŋo mandeko ŋande yaró, ko se khumo uni ka meté tunoqaró ŋunde qundo nú irisa Anutu inoweya yaró; ka uroní khumoní o qa-qa te inoweya, ka rotoní toŋeweya. Ŋunde tero uni ŋunde qundo yendémo meté yoweya. (O Qa-qa Uni 14:1-7 weyo qembe.) §§ 17:19 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. *** 17:20 Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí. ††† 17:20 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. ‡‡‡ 17:22 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. §§§ 17:22 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. * 17:31 Ŋu naruko ŋuno “ya umó” soso ŋuko suruŋo kini, papare naŋge, ko unipare meté owero kunditeyaŋgo. 17:36 Komo suki Lukiko mande soso ŋa nakayáŋaró, ko imemoŋgo uni meyowo peka Matyu koro sokomeyó qenero mande ka ŋano sowe taró. Mande ŋuko ŋandiro: 36 “Uni irisa khono kho tewari quno Anutuko ka rero, ka rotoweya.”