8
Pare kumimbo Yesu howeyaŋgurí
Asa imemoŋgo ta Yesu yate-yate yendé pará-paráwore ko yendé tomó-tomówore ŋuno uro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó* ŋuro miti mande ŋu yesowo yimitoyaró. Ko eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboya ene ŋuya uyareŋgurí. Ko pare kumi ŋuya eneya uyareyaŋgurí. Ŋu pare kumi ŋuko yuqa piyimi ene quroko yoraŋgo qu yohowaró, ko kumi ŋuko se khumo ti yoriní meté taŋgurí. Kako owí Maria, Maktala yendé moŋgo qu, ŋu Yesuko yuqa piyimi kande saŋiyoro irisa ŋunde yoraŋgo qu yohowaró. Ko kako owí Joana, ŋuko Kusa koro parí (Kusa ŋuko Herot§ koro yayómboro sopo-sopo), ko kako owí Susana, ko pare kumi ŋuya eneya uyareyaŋgurí. Ŋu pare ŋuko Yesu koya eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó samaka yerero onoŋoye kumi yunaŋgurí.
Uni kato o yuwoyó khono raŋaró ŋuro tapara mande
(Matyu 13:1-23; Mak 4:1-20)
Asa unipare qambu horé yendé enesó-enesó rotoro mahe huruwoyi tapara mande** ka ŋande yimiraró: “Uni kato o yuwoyó khono se kuriyoní kumi kheko umburó. Ŋuno umbuní unindo kheteyaŋgo, ko númbo mahero neyaŋgurí. Ko kumi noko wondo seqemo yote quno ŋuno umburó. Ŋuno umburo wotero asáqero khumaró. Dokoro sonoyó moré kini. Kumi kakari keweroko umburo wotaŋgurí, ko kakari ŋuko noko kiruwó wosoro kosa saki riní eŋgé kama taŋgurí. Ko kumi noko metémo umburó. Ŋuno umburo wotero eŋgé parámi horé 100 ŋunde taró. Asa uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoní.”
Asa iŋo-iŋo rewero uniyómbo†† tapara mande ŋuro murí iŋowero oseseyaŋgurí. 10 Oseseyi ŋande yimiraró, “Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó‡‡ ŋuro mande tapuŋowí mu.§§ Itaka yepa naŋge mande ŋu tunomo rondaqe yunoyoteno. Unipare meyowo ŋundo tapara mande naŋge iŋoyoteŋgo. Ŋunde tero
 
“ ‘qeneyowaŋgo, quko iŋondutuye kama hiyóqeweya,
iŋoyowaŋgo, quko kama iŋoyi tondaŋeweya.’
11 “Tapara mande ŋuro murí muko ŋandiro. O yuwoyó ŋuko Anutu koro mande quro rokó tete. 12 O yuwoyó kheko umburó, ŋuko unipareto Anutu koro mande qu iŋoyiqo, waka ta Monimbuko mahero mande ŋu newondeyemo se ta yere rotoyote. Ŋande yero iŋote, enendo kama iŋondutu tewaŋgo*** tiníqo, Anutuko rambaruru koŋgo kama yoreweya. 13 O yuwoyó noko wondo seqemo yote quno ŋuno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mandí ŋu iŋoro rero niŋgu-niŋgu teyoteŋgo, quko hurí noko quroko kama uyote. Naru tukuni ta iŋondutu teyoteŋgo, quko quhurímbo towo yereyote quno ŋuno sorero Anutu rotoyoteŋgo. 14 O yuwoyó kakari keweroko umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mandí ŋu iŋoteŋgo. Quko o noko koro quro iŋaŋawí tero onoŋoye parámi siyoro o niŋgu-niŋgu tewero qu seqayoteŋgo. O soso ŋundo iŋondutuye wiriyoní kama woteyote. 15 O yuwo musiyó noko meté muno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mande iŋoro toworo kondé kaŋeyuriqo, eŋgé parámi tunoqeyote.
Suru tupuŋoro kumbe quroko kama tapuŋowero
(Mak 4:21-25)
16 “Uni kato suru tupuŋoro kumbe quroko kama rukukuwoyoweya, ko yakutí etewero quro kusuŋoyómo kama reweya. Kini, rero koreko pikoyi unindo ya quroko arero hiyó ŋu qenewaŋgo. 17 Hamó, o soso sóqeyote ŋuko imemoŋgo tunomo tunoqeweya. Ko o soso unindo weyoŋoyoteŋgo ŋuko imemoŋgo tunomo tunoqiní unipareto ŋu qene iŋowaŋgo. 18 Ŋunde ŋuroko mande ŋa hamó iŋoyi. Uni ka o kumi towoyote tiníqo, Anutuko o kumi kaŋuya saŋanímo rero inoweya. Uni ka oyó moré kini quko, oka siyoteno, yero iŋoyote ŋuko Anutuko siyoní kini teweya.”
Yesu koro nimí-topé horé
(Matyu 12:46-50; Mak 3:31-35)
19 Ŋu naruko ŋuno Yesu koro nimímboya kone-topémboya, Yesu qeneto, yero maheŋgurí. Quko unipare qambu horé ya ŋu maŋgori ene Yesu taŋgímo owero mepémo kini. 20 Kowe uni kumimbo Yesu ŋande miraŋgurí, “Náŋge, kone-topoke mirako kaŋero ke kiyowero yeteŋgo amu,” yaŋgurí.
21 Quko yi mande topé ŋande yimiraró, “Unipare Anutu koro mande qu iŋoro howeyoteŋgo ŋundo ta neneŋo náme one-topone,” yaró.
Yesuko yiní matú imaqaró
(Matyu 8:23-27; Mak 4:35-41)
22 Asa naru kano Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya††† waŋgo kano oro ŋande yimiraró, “Nore sono towo‡‡‡ karóŋoro andusina uyato.” Yero uyareŋgurí. 23 Asa uyareyate Yesu waŋgo quroko eteyoní matú parámi mahero waŋgo kikíŋoní sono waŋgo quroko uní windoroŋowero taró.
24 Ŋunde tiní uyaro Yesu okokoworo miraŋgurí, “Awa, awa, nore piyo tewe teteto ŋa!”
Ŋunde yi otoqoro matú koya sono koya qene yiní imaqero pitu ko kama okoko tariyó. 25 Asa enendo ŋande osese yereró, “Date koro? Yeŋo iŋondutuye ŋu dano yote?”
Yiníqo, iŋondata parámi tero sasaro tero ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Uni ŋako dani horé? Enendo matú koya sono koya yiní iŋoro ene maŋgó howetiri!”
Yesuko yuqa piyimi uni quroko yoraŋgo qu yohowiní toŋeŋgurí
(Matyu 8:28-34; Mak 5:1-20)
26 Yate-yate Galili mira andusina quno Gerasa mirako ŋuno sono towo§§§ tapémo uyareŋgurí. 27 Uyariqo, yendé uni kato kheko kopo yereró. Uni ŋu yuqa piyimi* ene quroko yoraŋgo, ko naru rokóŋoro kowe punu-punuyó kama punuwaró, yano kama eteyaró. Kini, uni tapu yendémo ŋuno naŋge yora. 28-29 Asa Yesuko qenero yuqa pusú ŋu ŋande yimiraró, “Ye toŋi,” yaró. Ŋunde yiní Yesu qenero kiwero Yesu khímo nokono umbu raŋoro ki parámi ŋande taró, “Yesu, Anutu Koreko Horé yote ŋuro Naŋuní, ke do nereweya?” (Komo naru piru yuqa ŋundo uni ŋu kondé sopoyaŋgo. Uni kumimbo utó kondémbo khí kandí kusiyoro sopoyaŋgo, quko yuqa ŋundo wimbu inoyi utó kondé ŋu soso romboŋero yuqa piyimi ŋundo ene ri mira wimbímo toŋeró.)
30 Asa Yesuko ŋande oseseyaró, “Owéŋge neko.”
Ŋunde yiní ŋande nekaró, “No owéne Lekiyon.” Ŋunde yaró, dokoro yuqa piyimi qambu ŋu ene quroko uro maŋgoreyaŋgo. 31 Yuqa piyimi ŋundo Yesu kondé ŋande oseseyaŋgurí, “Keto nore nohowiqo, meré piyimi horé mu ŋuno kama uwato.”
32 Po wata mira purímo kutaqemo ŋuno yoraŋgo. Asa kondé oseseyaŋgurí, “Norotoka po quroko uto.” Yi Yesuko, “Meté,” yaró. 33 Yiní yuqa piyimi ŋu uni ŋu rotoro po quroko uŋgurí. Uyi po ŋu kheŋgeŋo purí titiní moŋgo rokaráŋoro sono towo quroko uro sono nero khumomukaŋgurí.
34 Asa po sopo-sopo unindo qenero sore toŋero yendé parámimo ŋuya mira soso ŋuno mande piŋa ŋu yimiraŋgurí. 35 Yimiroyi unipareto o tunoqaró ŋu qenewero maheŋgurí. Mahero Yesuko mahi uni yuqa piyimi ŋu quro koŋgo yohowaró muko tuwi kowí punuworo iŋo-iŋoyó hiyóqiní Yesu khí rorowo kunditeyaró. Ŋu qenero sasaro parámi horé taŋgurí. 36 Uni o tunoqaró ŋu qeneŋgurí ŋundo uni ŋundo date tero meté taró ŋuro unipareno yesowo yaŋgurí. 37 Ko uni soso Gerasa mira koŋgo qundo sasaro parámi horé tero kondé miraŋgurí, nore noroto toŋe, yaŋgurí. Ŋunde yi Yesu waŋgo saŋano oro toŋeró.
38 Quko koretero uni yuqa piyimi ene koŋgo toŋeŋgurí ŋundo Yesu koya toŋewero koro kondé oseseyaró. Quko Yesuko soréŋoro ŋande miraró, 39 “Ke yendéŋgemo uyareya o soso Anutuko o te samaka kere ŋuro yimito.” Ŋunde yiní toŋero yendéyómo ŋuno Yesuko o tero samakaŋaró ŋuro unipare yesoworo yimiraró.
Yesuko pare parámi kaya pare keta kaya yoriní meté tariyó
(Matyu 9:18-26; Mak 5:21-43)
40 Asa Yesu pitu ko sono towo tapé andusina uyareyoní unipare qambu soporo, mahete, yero niŋgu-niŋgu taŋgurí. 41 Uni ka Juda koro huru-huru ya§ sopoyara qu, owí muko Jairus, ŋundo Yesu khímo umbu raŋoro enendo yayómo owero quro kondé oseseyaró. 42 Dokoro nambuní kanata na, kumima naruyó 12 ŋunde qu, wambaka khumaró.
Asa Yesu uyareyoní unipare qambu ŋuya uyaro eneya epe ki-ki taŋgurí. 43 Ŋunde tiqo, pare ka ŋuya yora, pare ŋu kombo khumo naru rokóŋo teyara. Kumima naru 12 ŋunde rotaró, quko dotako se khumoyó ŋu riní meté tewero mepémo kini. 44 Asa pare ŋu Yesu huwósina mahero tuwiyó piru ŋu tapémo pekáŋaró. Ŋunde pekáŋoní sitú ŋu waka ta kini taró.
45 Ko Yesuko osese ŋande taró, “Danimbo peka nerete?”
Yiní uni soso, norendo kini, yiqo, Pitako yaró, “Awa, unipare qambu ke wuriri kerero kaŋero keya epe womo-womo teteŋgo ŋu.”
46 Quko Yesuko yaró, “Wimbune kumi norotoní iŋoteno, ŋunde ŋuro no ŋande iŋoteno, kato peka nerete.”
47 Asa pare ŋu iŋaró, ene sóqewero mepémo kini. Ŋunde ŋuro yukuworo khímo umbu raŋaró. Ko enendo unipare toŋeyemo do murí karo Yesu towaró, ko se khumo ŋu waka ta kini taró, ŋuro yaró. 48 Yiní Yesuko miraró, “Nambone, keŋo iŋondutukepo** koriní meté tete. Ke toŋe, newondeke ime yoní.”
49 Yesu mande yeyoní naŋge huru-huru ya ŋuro sopo-sopo unindoro kho uni ka maheró. Mahero sopo-sopo uni ŋu ŋande miraró, “Namboke khuma. Rondaqe-rondaqe uni roto quhurí watí ma inowero.”
50 Yesuko mande ŋu iŋoro sopo-sopo uni ŋu ŋande miraró, “Ma sorewero. Ke iŋondutu hamó qu naŋge teka simóŋge meté teweya.”
51 Asa yano mahero Yesuko unipare qambu yano owero yero soré yereró, ko Pita, Jon, Jems, ko simó ŋuro iwí-nimí ŋu naŋge yorero ya quroko oŋgurí. 52 Unipare soso yendémo yoraŋgo qundo simó ta ŋuro sikíqero tendo parámi teyaŋgo. Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Ye ma tendowero, dokoro simó ŋu kama khuma. Kinaŋge eteyote.”
53 Unipareto, komo khuma, yero iŋaŋgurí, asa ko ene qene yomaŋgurí. 54 Quko Yesuko pare ta ŋu kandímo toworo ŋande yaró, “Pare ta, otoqo,” yaró. 55 Yiní eneŋo yuqayó pitu ko quroyómo uní waka ta otoqaró. Ŋunde tiní Yesuko, o qímboro roŋgaruwo, yimiraró. 56 Pare ta ŋu otoqoní iwí-nimí qenero newondeyari uroní niŋgu-niŋgu tariyó. Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Yari o tunoqete ŋaro unipare ma yimirowero.”
* 8:1 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. 8:1 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 8:2 yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. § 8:3 Herot,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró. ** 8:4 tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró. †† 8:9 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. ‡‡ 8:10 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. §§ 8:10 mande tapuŋowí” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote. *** 8:12 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. ††† 8:22 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. ‡‡‡ 8:22 “sono towo” ŋuko Galili Sono Towo naŋge. Asa sono towo ŋuko parámi ta. Tapésinaŋgo anduwore qenewero mepémo kini, kapiyamo. Piruyó muko kilomita 20, ko papareyó muko kilomita 9. §§§ 8:26 “sono towo” ŋuko Galili Sono Towo naŋge. * 8:27 yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. 8:27 “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. Asa ko uni ŋundo wondo yayómboro maŋgó ŋuno meté eteyaró. 8:40 “sono towo” ŋuko Galili Sono Towo naŋge. § 8:41 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. ** 8:48 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.