5
Yesuko yuqa qambu uni quroko yohowiní toŋeŋgurí
(Matyu 8:28-34; Luk 8:26-39)
Asa Yesu koya uniyómboya uyareyate Galili Sono Towo tapémo mira ka owí Gerasa ŋuno uyareŋgurí. Uyaro waŋgo rotoro mahiqo, uni ka yuqa pusú* quroko yaró ŋundo uni tapu yendé moŋgo eneno maheró. Uni ŋu uni tapu yendémo ŋuno yotoro o saŋgirí teyara. Teyoní ya yendé unindo utó kondéwore kusiyowero mepémo kini. Naru rokóŋo khe kandí kondé kusiyoyiqo, utó ŋu romboŋeyara. Ŋunde ŋuro yendé unindo uni ŋu ri imaqewero mepémo kini. Naru rokóŋo, kosa suwo uni tapu yendémo ŋuno yotoro mira purí suruŋono neko kiwero eneŋombo wondo siyoro kowí uroní piyo teyara.
Asa Yesu kapiya moŋgo qenero kheŋgeŋo mahero potoruku taró. 7-8 Tiní Yesuko ŋande yaró, “Yuqa pusú, ke uni ŋa roto toŋe!” yaró. Ŋunde yiní mande parámi ŋande yaró, “Yesu, Anutu Koreko Horé yote ŋuro Naŋuní, ke do nereweya? Ke Anutu owímo mande ŋande kondé yeka, keto kama rambaruru nereweya!” yaró.
Yiní ŋande miraró, “Owéŋge neko.”
Yiní mande topé ŋande yaró, “No owéne Lekiyon, dokoro nore qambu quroko ŋano yoteto,” yaró. 10 Yero osese kondé taró, “Ke nore mira ŋa noŋgo ma nore raŋowero,” yaró.
11 Ŋu naruko ŋuno purí kutaqemo saŋano po qambu o neyaŋgurí. 12 Asa yuqa piyimi ŋundo ŋande oseseyaŋgurí, “Asá nereka nore po quroyemo uwato,” yaŋgurí. 13 Ŋunde yiqo, Yesuko “Meté,” yiní yuqa pusú ŋu uni rotoro po quroyemo uŋgurí. Uyiqo, po 2,000 ŋunde qundo purí titiní moŋgo kheŋgeŋoro Sono Towo quroko uro khumaŋgurí.
14 Khumoyiqo, po sopo-sopo unindo qenero sore toŋero unipare yendé parámimo ŋuya mira soso ŋuno yimiroyi qenewero maheŋgurí. 15 Mahero Yesuko mahi uni yuqa piyimi qambu komo quroko yoraŋgo qu ŋundo tuwi kowí punuworo iŋo-iŋoyó hiyóqiní kunditeyaró. Kunditeyoní unipare qene sasaro parámi taŋgurí. 16 Pitu ko po sopo-sopoko o soso tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí. 17 Yimiroyi iŋoro Yesu kondé miraŋgurí, ko miraye ŋu rotoro meyowomo toŋeweya, yaŋgurí.
18 Ŋunde miroyi Yesuko waŋgo tomó ta quno uníqo, uni yuqa piyimi komo quroko yoraŋgo ŋundo Yesu koya toŋewero koro kondé oseseyaró. 19 Yiní mande topé ŋande yaró, “Kini, keto yano uya suwisawike yiyoro Uni Parámimbo o soso te kunoro sikíŋge te kunote ŋuro yimito qembe.” 20 Ŋunde yiníqo, uni ŋu roto toŋero Dekapolis mirako ŋuno Yesuko o soso te inaró ŋuro unipare yesoworo yimironí iŋondata parámi taŋgurí.
Yesuko pare parámi kaya, pare keta kaya yoriní meté tariyó
(Matyu 9:18-26; Luk 8:40-56)
21 Yesuko mira ŋu rotoro pitu ko waŋgowore Sono Towo saŋawore uyaró. Andusina tapémo uyaro waŋgo rotoro nokono ariní unipare qambu parámi eneno kopaŋgurí. 22 Kopoyi uni ka, owí muko Jairus, Juda koro huru-huru ya§ sopoyara qundo mahero Yesu qenero khímo rokaraŋo umburo 23 newondí surumímboro ŋande yaró, “Nambone khumowero tete. Keto ŋuno uyareya kandekepo reka meté yoní,” yaró. 24 Yiní uyaririyó.
Uyariri unipare qambu mahero kutaqe-kutaqe wuriri yereŋgurí. 25 Ŋuno se khumo pare parámi ka yaró. Pare ŋu kumima naru 12 ŋunde rotoro naru rokóŋo kombo khumo tero sitú raŋoyara. 26 Dota qambu ŋunde osese yerero marasin qambu reyara. Quko se khumoyó ŋu kama kini tero parámi taró. Kowe marasin kimowero quro situwiyó soso kini taró. 27-28 Asa Yesu koro iŋoro mahero ŋande ye iŋaró, “Tuwiyó pekáŋoweka pitu ko meté tewano.” Ŋunde yero iŋoro unipare qambu quwore huwósina mahero tuwiyó piru ŋu pekáŋaró. 29 Pekáŋoní ŋu naruko naŋge se khumo piyimi ŋu kini tiní kowí meté tiní, “Esone, meté teteno,” ye iŋaró.
30 Ŋu naruko naŋge Yesuko yero iŋaró, “Wimbu ka norotote,” ye iŋoro rohoréŋoro unipare ŋande osese yereró, “Danimbo tuwine pekáŋote?” yero yaró.
31 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo** mande topé ŋande yaŋgurí, “Do ka yete? Qeno, unipareto kutaqe-kutaqe koporo qambu horé peká kereteŋgo,” yaŋgurí.
32 Quko “Danimbo peká nerete?” ye iŋoro toŋete yiyoro wuririyaró. 33 Asa pare ŋu meté tero iŋoro sasaro tero yukuworo khímo umbu raŋoro mande hamó soso ŋu ye miraró. 34 Mironí ŋande yaró, “Nambone, keŋo iŋondutukepo†† koriní meté tete. Imemoŋgo toŋeka se khumo ŋu kini temukoweya,” yaró.
35 Ŋunde yeyoníqo, uni kato mahero sopo-sopo uni ŋu ŋande miraró, “Namboke khuma. Rondaqe-rondaqe uni ŋu rotoka quhurí watí ma inowero.”
36 Ŋunde yi Yesuko iŋoro Jairus ŋande miraró, “Ma sorewero, iŋondutu hamó qu naŋge te,” yaró.
37 Yeroqo unipare soso howewero quro soré yerero Jairus, Pita, Jems, koneyó Jon yorero 38 sopo-sopo unindoro yano uyareŋgurí. Ŋuno unipare qambu tendo mukuru taŋgurí. 39 Ŋunde tiqo, yano oro ŋande yimiraró, “Dokoro ŋandiro tendoyoteŋgo? Simó ŋu kama khuma. Eteyote,” yaró. 40 Ŋunde yiní iŋoro yomaŋgurí.
Yomoyi Yesuko ya noŋgo yohowero pare khumaró ŋuro iwí-nimímboya uni Yesu koya uyareŋgurí ŋuya yorero yakutímo oŋgurí. 41 Ŋuno oro pare khumaró ŋu kandí toworo ŋande miraró, “Talita kum,” yaró. (Mande ŋu murí muko ŋandiro: “Pare ta otoqo, yeteno.”) 42 Ŋunde yiní waka ta pare ŋu otoqoro uyare mahe taró. Dokoro pare ŋu tomó ta horé kini, ene kumima naruyó khe saŋiyoro irisa ŋunde qundo taró. Asa unipare soso ŋuno iŋondutuye enesó-enesó taŋgurí. 43 Quko Yesuko mande kondé ka ŋande yimiraró, “Ŋaro ma yewero.” Ŋunde yero ŋande yaró, “O inorika niní,” yaró.
* 5:2 yuqa pusú” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. 5:2 “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. Asa ko uni ŋundo wondo yayómboro maŋgó ŋuno meté eteyaró. 5:20 “Dekapolis mira” ŋuko kape unindoya Juda uniparetoya mirako ŋuno kunditeyaŋgurí, ko Herot koro naŋuní Filipko sopo yereró. Owé murí muko ŋandiro: Yendé Parámi mu Kande Irisa. § 5:22 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. ** 5:31 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. †† 5:34 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.