8
Yesuko uni 4,000 o qoyemboro yunaró
(Matyu 15:32-39)
Ŋu naruko ŋuno unipare qambu pitu ko Yesuko mahero kopaŋgurí. Quko o qoyemboro newero qu moré kini. Ŋunde ŋuroko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó* neko yerero ŋande yaró, “No unipare qambu ŋaro sikíye teteno. Enendo kosa naru kapusa noya ŋano yotoro o qoyemboro khumoyoteŋgo. Ko, ‘Yano toŋi,’ yero asá yerewano tiníqo, kheko wimbuye kini teweya, peka. Dokoro kumimboro yaye sewemo naŋge.”
Ŋunde yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Uni kato unipare qambu ŋande qu mira uni kinimo ŋandiro quno ŋuno date o qoyemboro yunoweya?”
Yiqo, ŋande osese yereró, “Yendo bret date towoteŋgo?”
Yiní ŋande yaŋgurí, “Bret kande saŋiyoro irisa,” yaŋgurí.
Asa Yesuko unipare yimironí nokono kunditaŋgurí. Kunditi bret kande saŋiyo irisa ŋu siyoro Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní se unipare yunaŋgurí. Ŋuya sono qare tomó ta-ta kumi siyoro Anutu yuŋgunaŋoní unipare se yunaŋgurí. Se yunoyi ni qahuye tinditaró. Tinditiní sombé-sombé kumi yoní toŋgo kome puŋge parámi kande saŋiyoro irisa ŋunde siriyaŋgurí. Uni 4,000 ŋundiro o naŋgurí. Asa ni kini tiní asá yiriní toŋeŋgurí. 10 Asá yerero eneya, iŋo-iŋo rewero uniyómboya waŋgo tomó ta quwore mira ka owí muko Dalamanuta ŋuno uyareŋgurí.
Farisi unindoro muríye muko piyimi
(Matyu 16:1-12)
11 Uyari Farisi uni kumimbo mahero Yesu koya mandeto kuma tero towoŋowero quro ŋande yaŋgurí, “Sambo koro rokó§ ka teka nore qene iŋato, keko Anutu koro kho qu teyote.” 12 Ŋunde yiqo, newonde surumí tero yuqa raŋoro ŋande yimiraró, “Do karo unipare itaka nokono yoteŋgo qundo rokó qenewero ŋuro ye iŋoyoteŋgo? Ye hamó yimiroteno, rokó ka kama tewano.” 13 Ŋunde yimitoro toŋero waŋgo tomó ta quwore Sono Towo karóŋoro andusina uyarewero toŋeŋgurí.
14 Waŋgowore toŋeŋgurí, quko uniyómbo bret koro kape tero kama siyaŋgurí. Kini, bret kanata naŋge raŋgurí. 15 Asa Yesuko mande kondé ŋande yimiraró, “Qeni, Farisi koro yis ko Herot** koro yis ŋuko rambaruru yereweya,” yaró.
16 Ŋunde yiní epe mito-mito tero ŋande yaŋgurí, “Nore bret kape tato ŋuro yete,” yaŋgurí.††
17 Yiqo, iŋoro ŋande yimiraró, “Do murí karo bret koro kape taŋgo ŋuro epe mito-mito teyoteŋgo? Yembe watí kama iŋoyi tondaŋete? Iŋo-iŋoye muko kama hiyóqete? 18 Toŋeyembope kama qeneyoteŋgo? Ko kusumboyembope kama iŋoyoteŋgo? O soso kape teyoteŋgo, peka? 19 Qeni, komo nondo bret kandeka romboŋero uni 5,000 yunowe ni bret sombé-sombé kumi yoní siriyoyi, toŋgo kome puŋge datiro maŋgoraró?”
Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “12 ŋunde maŋgoraró.”
20 Yi ŋande osese yereró, “Kowe bret kande saŋiyoro irisa rondaqe uni 4,000 yunowe ni bret sombé-sombé kumi yoní siriyoyi, toŋgo kome puŋge parámi datiro maŋgoraró?”
Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Kande saŋiyoro irisa maŋgoraró.”
21 Yi ŋande osese yereró, “Iŋi tondaŋetepe ma kini?” yaró.
Yesuko uni ka toŋí piyimi mu riní meté taró
22 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya‡‡ uyareyate Betisaita yendémo ŋuno uyareŋgurí. Ŋuno unipareto, uni ka toŋí piyimi mu Yesuko roŋgaruwoweya, yero re maheŋgurí. 23 Yesuko uni ŋu kandímo toworo re yendé tapémo uyaro toŋímo tute tero pekáŋoro ŋande oseseyaró, “Do ka qenete?”
24 Ŋunde yiníqo, toŋetero ŋande yaró, “Nondo uni kumi yiyoro te qembe tero uyare mahe teyoteŋgo ŋu yiyoteno,” yaró.
25 Yiní naru kaŋuya Yesuko toŋí pekáŋoní meté toŋetero toŋí soso hiyóqaró. 26 Hiyóqiní mande kondé ŋande miraró, “Yano oyo yendémo ma umbuwero,” ye soréŋaró.
Pitako Yesu koro mande meté yaró
(Matyu 16:13-20; Luk 9:18-21)
27 Tukú Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya§§ Sisaria Filipai yendé sumeyoro yendé tomó-tomó ŋuno oŋgurí. Oro kheko ŋande osese yereró, “Unipareto, no dani, yero yeyoteŋgo?”
28 Yiní ŋande yimiraŋgurí, “Kumimbo keko sono re-re uni ŋu, Jon, yeyoteŋgo. Kowe kumimboko, Elaija,*** yeyoteŋgo. Kowe kumimboko, ye-ye uni††† meyowo ka, yeyoteŋgo.”
29 Ŋunde yiqo, ŋande osese yereró, “Ko yeŋomboko, nenemboro date yeyoteŋgo?” Ŋunde yiní Pitako mande topé ŋande yaró, “Keko Kristo‡‡‡ ŋu,” yaró.
30 Yiníqo, ŋande yiyo yaró, “Uni ka neneŋo ma yimirowero,” yero soré yereró.
Yesuko ene khumoro pitu ko otoqoweya ŋuro yimiraró
(Matyu 16:21-28; Luk 9:22-27)
31 Asa Yesuko hurí rero mande ka rondaqe yunoro ŋande yaró, “Unindoro Naŋuní§§§ kowe surumí parámi korowoní, uni kembé-kembémboya o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo* ene huwóŋoro uri khumoweya. Ko naru kapusayómo ŋuno pitu ko otoqoweya.” 32 Ŋunde yero Yesuko mandí tunomo yaró. Yiníqo, Pitako Yesu taŋgímo uyaro, “Ŋunde ma yewero,” ye qene yaró.
33 Yiní Yesuko rohoréŋoro iŋo-iŋo rewero uniyó yiyoro Pita ŋande qene yaró, “Monimbu, ke tupunesina uyare! Ketope khene kusiyowero yete. Keto Anutu iŋo-iŋoyó kama howete. Kini. Unindoro iŋo-iŋoye naŋge howete.”
34 Ŋunde yero unipare qambu ŋu neko yerero ŋande yimiraró, “Uni ka no nohoweweroqo, ene eneŋo re umburoqota, tipiririyó re koroworo no nohowiní. 35 Dokoro dani kato eneŋo yoto-yotoyó kondé towowero ye iŋote qu, yoto-yotoyó ŋu piyo teweya. Quko dani kato no iŋo nunoro miti mande§ koro iŋoro yoto-yotoyó rotoweya tiníqo, ene yoto-yotoyó ŋu reweya. 36 Asa qeni, ko uni ka noko koro o soso ŋu reweya, quko ene piyo tero kini teweya, asa o soso ŋundo date samakaŋoweya. 37 Uni kato khumoro o ŋunde quwore yoto-yoto suki-suki meté kimo teweyape ma kini? 38 Uni kato itaka ŋano, naru piyimi ŋano, nenemborope ma mandenemboro kowi piyo teweya quko, asa tukú Unindoro Naŋuní ŋundo iwímboro sine parámimo sambo simó surumí ŋuya mahewaŋgo quno ŋuno uni ŋunde qu kowi piyo teweya.”
* 8:1 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 8:9 Asa urumuni ŋuro qambuye muko 4,000, ŋundiro naŋge uni, pare, simóye soso ŋuro qambuye muko parámi horé, 16,000 peka. 8:11 Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. § 8:11 “sambo koro rokó” ŋuro murí muko ŋandiro: naru rokóŋo Juda unindo Anutu koro owí hamó ŋu kama ye nekaŋgurí. Kini, mande meyowo rohoréŋo yeyaŋgurí. Ŋundiro, “sambo,” ye nekaŋgurí. “Rokó” ŋuko o wimbí moré ka peka. ** 8:15 Herot,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró. †† 8:16 Yesuko “yis” ŋuro yaró, ko pareto yis koya plaua, sono rohoréŋoyi yis ŋuko plaua riní koŋiní qayiqo, bret tunoqaró. Ŋundiro naŋge iŋo-iŋo rewero uniyómbo “yis” iŋoro, “bret” ŋuro yete, ye iŋaŋgurí. ‡‡ 8:22 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. §§ 8:27 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. *** 8:28 Elaija” ŋuko Anutu koro ye-ye uni komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya. ††† 8:28 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. ‡‡‡ 8:29 Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge. §§§ 8:31 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. * 8:31 Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí Sanedrin, taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí. 8:33 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 8:34 tipiriri” ŋunde quko tatá suruŋo nokono raŋoro piŋo papare ka koreko kusiyoro uni ŋuno porowoyaŋgurí. Naru rokóŋoro uni tipiririko ŋuno khumoweya ŋuko papareyó re koroworo khumowero quro mirayómo ŋuno uyareŋgurí. § 8:35 miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.