Pitako Sokome Korete Qu Nakayáŋoní
Iŋondutu Unipareko Ŋuno Uró
Mande Kembé
Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pita,” yaró. (1 Pita 1:1 weyo qembe.) Anutu koro huru-huru koro tapá uni komo qundo soso ŋande yaŋgurí, ko uni nakayáŋaró ŋuko asáŋowí uni Pita naŋge, Yesu koya uyareyariyó.
Enendo nakayáŋoro riní Anutu koro unipare kumi Esia mira parámimo ŋuno uró. Koretero Polko unipare ŋu miti mande yesoworo yimitoyaró. Asa ko itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, naru kano Rom koro wiri yerete uni parámi ka iŋondutu unipare o piyimi te yunaŋgurí quno ŋuno, Rom yendémo ŋuno Pol uri khumaró. Khumoní Pita ŋuya Rom ŋuno yora. Enendo Pol koro topé-topé rukiso yerewero quro sokome ŋa nakayáŋaró. Dokoro o piyimi ŋu eneno ŋuya tunoqeweya, peka. Sokome koro weŋa ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Bapilon ŋuno yoteŋgo qundo ye yuŋguna yereyoteŋgo.” (1 Pita 5:13 weyo qembe.) Ko owé ŋu, “Bapilon” ŋuko tapara mande ka peka, murí muko “Rom” naŋge.
Nore ŋande ye iŋoyoteto, ko Polko kumima naru 64AD ŋuno khumaró. (Asa “64AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 64 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Asa ko Pitako ŋu naruko ŋuno naŋge sokome ŋa nakayáŋaró, peka.
1
No Pita, noko Yesu Kristo* koro asáŋowí uni. Nondo ye Anutuko unipare rokó yereró qu yuto nokono yotoro wimbo-wimbo Pontus mirako yoteŋgo quya Galesia mirako yoteŋgo quya Kapatosia mirako yoteŋgo quya Esia mirako yoteŋgo quya Bitinia mirako yoteŋgo qu, asa yeno sokome ŋa nakayáŋoteno. Komo suki Anutu Awando yeŋo iŋo yunoní Yuqa Surumí ŋundo yoriní Anutu koro unipare horé tunoqaŋgurí. Ŋunde ti Yesu Kristo koro sitúŋombo ye sono yiriní Anutu toŋímo sara taŋgurí, ko mandí iŋoro meté howeyowaŋgo. Asa meté Anutuko samaka-samaka tuwó parámi yunoweya, ko newondeye riní ime horé yoweya.
Imemoŋgo nore o meté horé rewato
Asa Anutu, Uni Paráminani Yesu Kristo koro iwímboro owí hokato. Enendo noreŋo sikínani parámi tero Yesu Kristo okokowoní uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Ŋunde tero nore noriní yoto-yoto keta qu ratowó. Ratowó ŋuro nore hamó ŋande iŋoteto, asa imemoŋgo o meté horé rewato. O meté ŋu hamó horé rewato. Ŋuko kama piyo teweya, kama puqeweya, kama kini teweya. Anutuko o meté ŋu komo roŋgaruwaró, ko yendo samboko eneya yotoro o ŋu rewaŋgo. Ye iŋondutu tiqo, Anutuko wimbímo kondé ye sopo yiriní yoteŋgo. Ŋunde tero imemoŋgo, naru weŋa horé quno§ enendo rambaruru koŋgo nore noreweya. Ŋuro niŋgu-niŋgu ti. Hamó, itaka naŋge towo kate-kate mahero rambaruru yereyote. Ŋunde tero Anutuko yeŋo iŋondutuye towoŋoyote. Qeni, uni kato gol ŋu se kewáko qayi o piyimi quroko qu toŋiní sara-sara naŋge tunoqeyote.** Gol ŋuko o meté qu ka, kimoyó parámi. Quko iŋondutuye muko meté horé, gol takate. Dokoro imemoŋgo gol piyo teweya. Ŋunde ŋuro towo kate-kate yeno tunoqiníqo, iŋondutuye muko sara-sara teweya. Ko Yesu Kristo tunomo tunoqeweya quno ŋuno Anutuko yeŋo hamó niŋgu-niŋgu tero owé parámi yunoweya. Yendo Yesu Kristo kama qeneŋgurí, quko newonde meté inoyoteŋgo. Itaka ŋuya kama qeneyoteŋgo, quko iŋondutuworo niŋgu-niŋgu parámi horé teyoteŋgo. Ye Kristo iŋondutuwoyaŋgurí quro eŋgé ŋuko ŋandiro, ko Anutuko yeŋo yoto-yotoye riní meté teyote.
10 Komo suki ye-ye unindo Anutuko samaka-samaka tuwó†† ye yunoweya ŋuro mande yesowaŋgurí. Uni ŋundo koweyumu tero Anutuko yeŋo yoto-yotoye riní meté teweya ŋuro murí seqaŋgurí. 11 Kristo koro Yuqayó ŋundo ye-ye uni‡‡ quroko yotoro ŋande yimiraró, ko imemoŋgo Kristoko kowe surumí kate-kate reweya, ko tukú owé parámi reweya. Ŋunde yimironí ŋande oseseyaŋgurí, “Ŋu date tunoqeweya?” ko “Do naruko ŋuno tunoqeweya?” yaŋgurí. 12 Yiqo, Anutuko ŋande yimiraró, “Iŋo-iŋo ye yunanowó ŋu, ŋuko yeŋo qu kini,” yaró. Asa itaka naŋge Anutuko Yuqa Surumí§§ riní sambo koŋgo umburo uni ka wimbu inoní miti mande meté ŋu ye yimironí ye o tunoqeweya ŋu iŋaŋgurí. Sambo simómbo*** ŋuya mande ŋuro iŋowero ye iŋoyoteŋgo.
Ye meté horé yuri qembe
13 Ŋunde ŋuroko naru rokóŋo iŋo-iŋoye roneneŋoya khe u-uye roŋgaruwoya ŋande iŋoyi qembe, ko Yesu Kristo††† tunoqeweya quno ŋuno Anutuko samaka-samaka tuw󇇇 ye yunoro yoriní ye meté horé yorowaŋgo. 14 Komoko ye iŋo-iŋoye moré kini yoraŋgo, ko murí kate-kate piyimi ŋu howeyaŋgurí. Quko itaka ye simó meté mu ŋunde qembe tero murí ŋu kaŋuya ma howewero. Kini. 15 Anutuko meté horé yote, ko enendo ye neko yereró. Ŋunde ŋuro yeŋombo otete meté horé ŋu naŋge ti qembe. 16 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Ye meté horé yuri qembe, do karo, nondo meté horé yoteno.” §§§
17 Yendo Anutu Awa owí nekoyoteŋgo, ko Awa ŋundo unipare soso koro muríye qenero okeyá ta ronda yereyote. Ŋunde ŋuro ŋande iŋoyi qembe, noko ŋano yoroteto ŋako noreŋo mira horé mu kini. Anutu kasiramo horé yotoya khe u-uye meté sopoyuri qembe. 18 Komo yendo usisambayembo murí piyimi towo yoraŋgurí ŋu naŋge howeyaŋgo. Quko murí ŋundo ye samaka yerewero mepémo kini. Asa ye ŋande iŋoyoteŋgo, ko Anutuko ye kimo yerero* murí piyimi ŋu noŋgo yoraró. Kimoye muko silwa, gol ŋunde qembe kini. O irisa ŋuko imemoŋgo piyo teweya. 19 Kini, kimoye muko Kristo koro sitú qu. Kristo ŋuko sipsip simó Anutu inowero qu qembe, sipsip simó ŋuko o piyimiŋo moré kini qu. 20 Komo suki, asa Anutuko noko kama towaró quno ŋuno enendo Kristo rokóŋaró. Quko itaka, naru weŋako ŋano ye samaka yerewero quro riní tunomo tunoqa. 21 Yendo Kristowore Anutu iŋondutuwoyoteŋgo, dokoro Anutuko okokowoní uni tapu koŋgo otoqoní owé parámi inaró. Ŋunde ŋuro ye Anutu iŋondutuworo o meté mu yunoweya ŋuro sopoyoteŋgo.
22 Anutu koro mande hamó mu howeyuriqota newondeye sara-sara taró. Ŋunde tero ye newonde irisa kama tero topo-topoye ŋuro hamó iŋoyoteŋgo. Asa ko newondeye meté horé epe ino-ino ti qembe. 23 Dokoro Anutu koro mande ŋuko náye qembe tero pisi yiriní keta tunoqaŋgurí. Ko mande ŋuko kama piyo teweya. Kini, yoto-yotoyó moré, ko naru suki-suki yoweya. 24 Qeni,
 
“Unipare soso komó ŋunde qembe,
ko o meté-metéye mu rukuni ŋunde qembe.
Imemoŋgo komó asáqeweya ko rukuni umburo kini teweya.
25 Quko Uni Parámimboro mande ŋuko suki-suki yoweya.”
* 1:1 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. 1:1 asáŋowí uni” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró. 1:3 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. § 1:5 naru weŋa” ŋuko naru Kristoko pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya. (1 Tesalonaika 2:19; 5:23 koya 1 Korin 15:24-28 weyo qembe.) ** 1:7 “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi. Naru kano o pi-piyimi quroko ŋuno yote. Asa ko unindo gol ŋu qayi sono qembe tiní o pi-piyimi ka saŋano ariní siyoro raŋoyoteŋgo. Ŋunde ti gol ŋuko kekere piyimi. †† 1:10 samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini. ‡‡ 1:11 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. §§ 1:12 Yuqa Surumí” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge. *** 1:12 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. ††† 1:13 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. ‡‡‡ 1:13 samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini. §§§ 1:16 O Qa-qa Uni 11:44-45; 19:2; 20:7 * 1:18 kimo yerero” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo. 1:18 “silwa, gol” ŋuko mone ka, komo unindo wondo musiyó silwapo, golpo towaŋgurí.