Polko Sokome Nakayáŋoní
Topé Filemon Ŋuno Uró Ŋu
Mande Kembé
Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko asáŋowí uni Pol naŋge. (Filemon 1 weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 60AD quno ŋuno Rom yendémo kusi-kusi yano nakayáŋoro riní topé Filemon ŋuno uró. (Asa “60AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 60 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.)
Filemon ŋuko uni parámi ka, Anutu koro huru-huru ka yayómo huruwaŋgurí. Huru-huru ŋuko Kolosi yendémo ŋuno yora, peka. Dokoro Polko sokome ka nakayáŋoro riní Kolosi ŋuno uró. Sokome quroko ŋuno uni kumimbo Kolosi unipare yuŋguna yereŋgurí. Uni ŋundo sokomeko ŋano ŋuya Filemon koya huru-huru yayómo huruwaŋgurí ŋuro yuŋguna yereŋgurí. (Kolosi 4:10,12-14; Filemon 23-24 weyo qembe.) Ŋuya sokome irisa quno ŋuno Polko yendé ŋuro uni ka, Arikipus, owí nekaró. (Kolosi 4:17; Filemon 2 weyo qembe.)
Asa Onesimus ŋuko Filemon koro kho simó, quko komo mondó ta kheŋgeŋo roto toŋeró. Ŋu naruko ŋunoko kho simómboro uni parámiyembo kho simó kimoyi eneŋo situwiye qembe tunoqaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kho simó ka ŋunde roto toŋiníqo, uni parámimbo meté uroní khumoweya, peka. Asa Onesimus toŋero Rom yendémo ŋuno Pol seqaró. Seqa qenero, yate miti mande iŋoro iŋondutu taró. (Filemon 10; Kolosi 4:9 weyo qembe.) Yate Polko Onesimus pitu ko Filemonko uyarewero ye iŋaró. Ko koretero sokome ŋa nakayáŋoní Filemon weyoro o piyimi Onesimus kama te inoweya.
1
No Pol, no Kristo Yesu* koro kho teyoteno ŋuro kusi-kusi uni yoteno. Noya topone hamó ŋu Timoti koya sokome ŋa nakayáŋarowó. Filemon, toponari hamó noreya kho koporo teyote qu, sokome ŋa rewe keno uyaró. Ko kuwonari Apia ŋuno ŋuya uyaró, ko Arikipus, noreya kuma kopo teyoteto qu, ŋuno ŋuya uyaró. Ko Anutu koro huru-huru ŋu yakemo huruwoyoteŋgo ŋuya ŋuno uyaró. Meté Anutu Awananimboya Uni Parámi Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó yunoro newonde ime yunowari.
Polko Filemon oteteyómboro Anutu yuŋgunaŋaró
4-5 Kusumbonembo ŋande iŋoyote, asa keto Uni Parámi Yesu iŋondutuworo unipare meté horé ŋu newonde meté yunoyote. Ŋunde ŋuroko naru rokóŋo no keŋo iŋoro hariri tero neneŋo Anutune yuŋgunaŋoyoteno. Ŋunde teweqo, keto kho tero unipare keŋo iŋondutuke ŋuro yimiroweya. Ŋunde tero nore Kristo koŋgo o meté soso towoyoteto ŋuro iŋomukoweya. Dokoro, topo, keto unipare meté horémboro newondeye ŋu roŋgaruworo newonde hamó yunoyote. Ŋunde ŋuroko no niŋgu-niŋgu hamó tewe newondene rukisoyote.
Polko Onesimus koro Filemon kira yaró
Asa no ŋande iŋoteno, ko nondo Kristo§ owímo mande kondé kimirowano tiníqo, o ŋu teweya. Quko ŋunde kama tewano. No Pol, no uni koŋgomu teteno, ko Kristo Yesu koro kho teyoteno ŋuro kusi-kusi uni yoteno. Newonde yunowero murí ŋuko kusi nereyote. Ŋunde ŋuro o tewero ŋuro kinaŋge kira kerewe. 10 Asa no naŋone Onesimus samakaŋowero quro kira kereteno. No kusi-kusi yano yoroweqo neneŋo naŋone hamó tunoqaró. 11 Hamó, komo kho tero kama samaka kereyara. Quko itaka kho meté tero nore irisa samaka nereweya.
12 Nondo ene newonde hamó inoyoteno, quko itaka keno asáŋowe teteno. 13 Hamó, ene noya yoreweya ŋuro kondé ye iŋoyoteno. Ŋunde tero enendo no miti mande** yeyoteno ŋuro kusi-kusi yano norotaŋgurí quno ŋuno keŋo mepé rero no samaka nereweya. 14 Quko koretero keto iŋoro, “Meté,” yiqota oka tewano naŋge. Ŋundiro do ka teweya ŋuko tuwó naŋge teweya, neneŋo mande kondé naŋge kama howeweya. 15 Qeno, do murí karo naru tukuni ta Onesimus korotaró? Ŋandiro peka, ko ke pitu ko rero eneya keya suki-suki yoweya. 16 Ko itaka keŋo kho simó†† naŋge kini. Iyo, eneko kho simóŋge, quko keŋo topoke hamó ŋuya tete. Neneŋombo topone hamó ye qeneyoteno. Quko ke oteteyó qenero eneŋo parámi iŋoweya. Dokoro yari irisa Uni Parámi iŋondutuwoyariyó.
17 Ŋunde ŋuroko keto niyoyi maraweke hamó tiníqo, Onesimus koya topo te qembe. 18 Komo keno o piyimi ka tero utatá ka taró tiníqo, utatá ŋu neneŋo naŋge. 19 No Pol, kandenembo sokome ŋa nakayáŋoro ŋande yeteno, neneŋombo naŋge utorewano. Ŋu hamó, quko keŋo yoto-yotokeporo utatá qu towoyoteno. 20 Topo, iŋo. Nore irisa Uni Parámimboya womoyotero, ŋunde ŋuroko o meté ŋa te nunoka, Kristo quroyómo niŋgu-niŋgu tewe. 21 No ŋande iŋomukoteno, ketoko mandene ŋa howeweya. Ŋunde ŋuroko sokome ŋa nakayáŋoteno. Hamó keto otete meté qu ka sowe teweya. 22 Asa neneŋo ya wembó ka roŋgaruwo qembe, dokoro ŋande iŋoteno, yendo neneŋo hariri tiqo, ŋa noŋgo rotoro yeno uyarewano.
Uni kumimbo Filemon yuŋgunaŋaŋgurí
23 Epapiras ŋundo yuŋguna kereyote. Enendo Kristo Yesu‡‡ koro kho teyote, ŋunde ŋuroko nore irisa-irisa kusi-kusi yano yotero. 24 Mak, Arisitakus, Demas, Luk ŋundo ŋuya yuŋguna kereyoteŋgo. Uni soso ŋundo noya kho kopo teyoteŋgo.
25 Uni Parámi Yesu Kristoko yeŋo yuqaye samaka-samaka tuwó§§ yunoní.
* 1:1 Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. 1:2 Anutu koro huru-huru” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu. 1:6 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. § 1:8 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. ** 1:13 miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge. †† 1:16 “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini. ‡‡ 1:23 Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. §§ 1:25 samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.