5
Lëfëñídë paƴ Yéesú rë
Filoon fi baaha, ndaje di ndaje yi yëwúɗɗë lahte Yerusalem, Yéesú kolohte saañce na. Gini baaha lahte laahi Ébrë yë wonuu ri Betsataa, hom hëbís ílë në wonuu Ílí Harra* ra. Ɗi lahte mbaar iip. I jéríɗ caak daa fanuu mbaarri ƴaaha⁠ ⁠: búumíɗɗë deh, ɓëewë në yíiɓú rë deh, lëfëñíɗɗë deh. [ ] Filiɓ fi jéríɗɗí ƴaaha, lahte na ɓëyí hente kíil sabay éeyë a kíil peeye (38) ɗi fanohte ri jér. Olaꞌ Yéesú ɓëeꞌ fanohte feey te ri yúhté biti ɗi maañcee jér rë, ɗi meelte ri won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Fu fahaꞌte biti fu wah a ƴaal kowa⁠ ⁠?⁠ ⁠» Jérdë won ɗi tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Ɓahaa, mulaa hégíƴëh rëe, mi na laheh ɓëyí mín sëe ɓek filiɓ laaha⁠ ⁠; mi home étíɗ saañ haal raa, ow kay ɗéɓ sëꞌ filiɓ.⁠ ⁠» Tígí daaha, Yéesú won ɗi tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Kolee, fu pon dilu fu tíl.⁠ ⁠» Ɓëeꞌ yíppée wah, kolohte ponte dili na tíl.
Yiin paƴ Yéesú ɓëeꞌ rë teeꞌaꞌ a bisa na hílsúu yëwúɗɗë rë. 10 Oluu ɓaha yi yëwúɗɗë ɓëeꞌ a dili, wa wonu ri tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Fu waray meeɓ dilu bisee woteh beh, ɗi bisa na hílsúu rë⁠ ⁠!⁠ ⁠» 11 Ɓëeꞌ won wa tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Ɓëeꞌ paƴ soꞌ ra daa won soꞌ mi ɓeɓ dili soꞌ mi tíl.⁠ ⁠» 12 Wa meelute ri wonu tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Ɓëeꞌ won ɗo baaha ra wah⁠ ⁠?⁠ ⁠» 13 Ndaa ɓëeꞌ yéeh paƴohi, ɗi mínéh ríi teeɓaꞌ, bi múuƴ Yéesú filiɓ dúukëlí ɓëewë húmú daaha ra.
14 Filoon fe, Yéesú teeꞌaꞌte a ɓëeꞌ filiɓ Faam fi gaani Koope, won ɗi tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Fu abaa fu wahte leegi⁠ ⁠! Ngana bakaaril, toñeh yii luk baa misik ay roo kate.⁠ ⁠» 15 Kolaꞌ ɓëeꞌ dah, ɗi payte wonte ɓaha yi yëwúɗɗë biti ɓëeꞌ paƴ ɗi ra Yéesú. 16 Kolaꞌte baaha, wa henute halañ sun fi Yéesú, di yee paƴaꞌ ri ow bisa na hílsúu wë rë. 17 Ndaa Yéesú won wa tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Baasoꞌ ee légéy rë na saañ, soꞌ ɓal mee légéy rë maa saañ.⁠ ⁠» 18 Wona won ɗi baa ra, tahte ɓaha yi yëwúɗɗë ɓaatuutee caŋ hawi húl, ndah teyay biti doŋ ɗi poote kootii bisa na hílsúu rë, ndaa ɗi wonaꞌ ti Koope daa boffi, daa ri biti daa wa teyu.
Sañ-sañi Koy ka
19 Yéesú tahaatte won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Mee ron won kaaf ka ra ee⁠ ⁠: soꞌ mi Koy ka mi mínéh koloh rek mi paŋ⁠ ⁠; mi pagaꞌ yee ot mi Baasoꞌ na ra. Yii paŋ Baasoꞌ ɓéeɓ, soꞌ mi Koy ka mi pagaꞌ ri. 20 Ɗi fahaꞌte soꞌ, te ɗi na teeɓ soꞌ iña na paŋ ɗi ra ɓéeɓ. Ɗi ay soo teeɓ ƴi ay pagu kay, ƴi luk ƴaa gaan fap níi ɗon éem⁠ ⁠: 21 di na këllëꞌ Baasoꞌ ow ɓúudé on ɗi pes, soꞌ mi Koy ka ɓëyí neɓ soꞌ mi on ɗi pes. 22 Baasoꞌ na aattiyeeh ow, ndaa ɗi onte soꞌ mi Koy ka sañ-sañi aattiyaa mi ɓéeɓ, 23 nda ɓëewë ɓéeɓ yeɗ soꞌ mi Koy ka cér ti di yeruu wa ri Baasoꞌ nen. Ɓëyí yeray soꞌ mi Koy ka cér, ɗeef yeray Baasoꞌ fa wol soꞌ ra cér. 24 Mee ron won kaaf ka ra ee⁠ ⁠: ɓëyí síkírëh woni soꞌ, te ri gém ɓëeꞌ wol soꞌ ra, lahte pesa na ɗúméh rë. Ɗi ii daanu⁠ ⁠: ɗi múccé kúl kë, haalte pesa. 25 Kaaf ka bee ɓúk sëꞌ beh⁠ ⁠: wahtaa ee saañ lahe ra, te ri lahte níi wocce, wahtaa nay kelee ɓëewë húlú rë un soꞌ mi Koy Koope ra, te ɓëewë nay kelee woni soꞌ ra ay pes. 26 Di homaꞌ pesa Baasoꞌ na, ɗi tahraꞌ soꞌ ri ɗaaha, pesa hompe soo na. 27 Te ri onte soꞌ mi Koy ka sañ-sañ aattiyaa, ndah daa mi Koy-ɓëeꞌ. 28 Yee won mi ɗon ra ɓanay ron jaahal⁠ ⁠: wahtaa ee ac ɗa, ɓëewë húlú hacu feey fi bee ra ɓéeɓ ay keloh un soꞌ, 29 te wa ay koloh ɓúudé. Ɓëewë húmú paguu yin wun ra ay koloh, haal pesa na ɗúméh rë, ƴee húmú paguu yin ɓos ra koloh, daanu. 30 Soꞌ mi Koy ka mi mínéh koloh rek mi paŋ, mi na pageh yee neɓaꞌ soꞌ ra, ndaa yee neɓaꞌ ɓëeꞌ wol soꞌ ra. Mi hom aattiyaꞌ yee nah soꞌ Koope ra, te aattiyaꞌi soꞌ júɓpé.
Seede yi Koy ka
31 «⁠ ⁠Daa mi seedeyira af soꞌ iñi soꞌ koon kep, ow ii tah biti mi won kaah. 32 Ndaa ow kay daa na seedeyiɗ soꞌ, te mi yúhté biti iña na won ɗi sun fi soꞌ ra kaah. 33 Ɗon wolute i ow Saŋ Batis na, te iña won ɗi sun fi soꞌ ra kaah. 34 Seedii leŋ sun fi soꞌ ƴaha bi ow kut, mi sohlaay⁠ ⁠; ndaa mi won ɗon woni Saŋ, nda ɗon mín múc. 35 Saŋ húmú man lampii këɗɗú hawaanaa nen, te ɗon húmú dalute ot neɓ niiñi. 36 Ndaa lahte seedii daa luk bi Saŋ lah solo⁠ ⁠: daa wa iña na paŋ mi ra. Ƴee nah soꞌ Baasoꞌ paŋ ra won sun fi soꞌ, wa teeɓaꞌ biti Baasoꞌ daa wol soꞌ. 37 Te Baasoꞌ fa wol soꞌ ra, seedeyiɗ soꞌ ɓal. Yaa biti kay, ɗon kéllúy ɗi na won, te ɗon ëllúy rí. 38 Ɗon habuy unni ɗon na ndah ɗon gémúy soꞌ mi ɓëeꞌ ɗi wol ri ra. 39 Ɗon ƴahti yoon Téerëe rëe, ɗon ɓekuu keeññon ɓéeɓ filiɓ, ndah ɗon séentúu pesa na ɗúméh rë në. Añcaŋ, Téerëe seedeyiɗ soꞌ, 40 ɗon anutee kaaꞌ ɗeefri soꞌ, ɗon pes⁠ ⁠!
41 «⁠ ⁠Mi sohlaay kañi kolaꞌ ow na. 42 Mi yúh ɗon⁠ ⁠: mi yúhté biti ɗon fahuuy Koope. 43 Mi ayiɗ Baasoꞌ, ɗon kaaꞌuute síkírëhí sëꞌ. Ndaa ow kay daa ayira afi raa, ɗon síkírëh rí. 44 Ɗon fahuu biti rek ɗon kañantee affon, ɗon anutee fahuuy kañi kolaꞌ Koope fa yínë kut ɗa⁠ ⁠! Ɗon ay soo gémée ɗíh⁠ ⁠? 45 Ngënë hëbíi biti daa mi nay ron teeɓee a Baasoꞌ⁠ ⁠; Mëyíis daa nay ron teeɓee, ɗi fa ɗon tíkú yaakaaron ɗii na ra. 46 Nagajek, ɗon gém Mëyíis kaah koon, ɗon warutee soo gém, ndah ɗi bíníté yii leŋ soo na. 47 Ndaa hém ɗon gémúy iña bíní rí rëe, ɗon ay gémée wonni soꞌ ɗíh⁠ ⁠?⁠ ⁠»
* 5:2 Gini Yerusalem ɓéeɓ húmú míirú míirë níi embite, ɗi antee lah íl caak. Ílí bee na wonuu Ílí Harra bee ra, ɓëewë habuu biti harra húmú ñéyrúu në biti wa húmú ƴahti haal gina. 5:4 Ɓëewë húmú ñeyaatu unni ƴee bín fë woraꞌi wa ɓëewë rë, lahte na ƴi húmú bíníyú yii beh⁠ ⁠: Wa homuu daaha sehe hégíƴëhí mulaa. Na hom níi lah wahtii malaakii Koo-Yíkëe ac hégíƴ mulaa, te jérdë në ɗéɓpí haal mulaa wahtii baaha ra ay wah, a di míntí man jérë ɓéeɓ.