Uni Neba bíní Marka ra
Kúnsëe
Di ɓaahi jaŋaa Marka daa bíní téeríi Uni Nebi beh, ndaa biti daa ri bíní rí wonuy filiɓ. Ɗi fi Marka nék, húmú apootari Yéesú neh, ɓani Pool daa na húmú ñéerúu (Saame 2 Timoote 4.11). Wonute biti sah, ɗi ñéerëꞌté a Peer ɓal (Saame 1 Peer 5.13) te iña bíní rí téerëe rë, ɗi kelaꞌ wa Peer na.
Iña bíní rí téeríi bee ra, daa tah ɓëewë habaꞌ biti ɗi yuliɗ wa ɓëewë yëwúɗ neh ra. Ɗi teeɓaꞌte biti Yéesú Koy Koope (1.1 ; 3.11 ; 5.7 ; 15.39).
Marka wonte sun fi :
- yii leŋke iña yëedíɗ ɗi ɓëewë yëeddëꞌí ñéerëꞌ a sañ-sañ ra (1.27 ; 6.34),
- yii leŋke lígí yébítëh yë (1.21-34 ; 5.1-20),
- yii leŋke paƴi jéríɗɗë (2.1-12 ; 3.10 ; 6.53-56),
- yii leŋke kimtaanni caakka paŋ ɗi ra (4.35-41 ; 6.33-52),
- yii leŋke húlí (8.31 ; 15.1-37),
- a yii leŋke kolohi ɓúudé (16.1-8).
Ɓëyí fí jaŋi téeríi bee ɓéeɓ ay yúh biti Yéesú Koy Koope kaah.
1
Waarii Saŋ Batis
(Saame Maccëe 3.1-12 ; Lúkkë 3.1-18 ; Saŋ 1.19-28)
1 Uni Neba leŋ Yéesú-KiristaaKoy Koope na ra dalaꞌ ɗeh.
2 Di bíníyúu rí téeríi yonente Isayii sun fi, Koope won ɗi tih :
« Olsee ! May wol ow këllëh ɗaɗɗi ro waal.
3 Lahte un ɓëyí ɗofohte luufa, na won tih :
“Ɗëɗɗí Yíkëe waal,
ɗon yugusiɗ ɗi waalla nay rii ñeye ra níi júɓ.” »
4 Saŋ homaꞌ luufa ɗaaha, na won ɓëewë biti wa warutee lof pesaɗ, wa bëtsú, Koope baal wa bakaaɗɗi wa.
5 Ɓëy Yerusalem a ginni kayyi deyi Yúdée ɓéeɓ húmú ayuu Saŋ na, wa wone bakaaɗɗi wa, ɗi bëtsé wë filiɓ laahi Yurdeŋ.
6 Saŋ húmú ɓekaꞌ búubí yugusuu a fënúf géléem, ɗi pokoh geñu hun kinohi ; ɗi húmú pesaꞌ paƴ a kúum.
7 Ɗi húmú wonaꞌ ɓëewë tih : « Filoon fi soꞌ, ɓëyí luk soo gaan ee ac ɗa, te mi haaƴayti liil kotti.
8 Mi bëtsëꞌ ron a muluɓ, ndaa ɗi ay ron bëtsée a Ruuh-Peseŋ. »
Bëtsí Yéesú
(Saame Maccëe 3.13-17 ; Lúkkë 3.21-22)
9 Bín fë, Yéesú kolaꞌ Nasaret di Galile acce, Saŋbëtíssé rí laahi Yurdeŋ.
10 Tígë në ɗúhëꞌ rí mulaa ra, ɗi otte sun-Koo yíppée kúnsëh, Ruuh-Peseŋ na cép sun fi man bëdú nen.
11 Lahte uni kolaꞌte sun-Koo tígí daaha, won tih : « Daa fu Koy soꞌ ! Mi fahaꞌte ro níi fahaꞌ ! Keeñ soꞌ sosse ɗoo na níi sos ! »
Saami Seytaane fíirí Yéesú
(Saame Maccëe 4.1-11 ; Lúkkë 4.1-13)
12 Ruuh-Peseŋ yíppée yeñ Yéesú, kúɗté rí luufa.
13 Ɗi hompe dín fë waal sabay iniil (40), Seytaane na saam fíirí. Yéesú a raɓɓa luufa daa húmú dékú, malaaka ya na tooppituu ri.
Taalibe ya ɗéɓpí dëek Yéesú rë
(Saame Maccëe 4.12-22 ; Lúkkë 4.14-15 ; 5.1-11)
14 Hompe níi, Saŋ ɓekute kasu. Filoon fi baaha Yéesú saañce Galile, na waare Uni Neba kolaꞌ Koope na ra
15 na won tih : « Wahtaa lahte, Nguur ki Koope leɓohte ; lëfí pesaɗ te ɗon gém Uni Neba. »
16 Lahte bis, Yéesú ñee ɓúk laahi Galile, otte Simoŋ a Anndere koy-yaafi, na bacu mbaali wa laaha. Wa húmú i seeɓoh.
17 Ɗi dëekké wë won wa tih : « Ñéyí tal soꞌ mi yëedíɗ ɗon, ɗon hen seeɓoh ow. »
18 Wa yípútée hel mbaalli wa, ñeyute tala.
19 Lahaꞌ Yéesú fíi rë, ɗi otte Saak a Saŋ koyyi Sebede : wa húmú filiɓ gaali wa, na yugusu mbaalli wa.
20 Yéesú yíppée wëe dëek ; wa helute boffi wa filiɓ gaala a ɓëewë në légéyú ɗii na ra, ñeyute tal Yéesú.
Ɓëewí caakka paƴ Yéesú rë
(Saame Maccëe 8.1-4, 14-17 ; Lúkkë 4.31-44 ; 5.12-16)
21 Yéesú a ɓëewí koluute suute Kafarnawum. Lahaꞌ bisa na hílsúu rë, Yéesú haalte tígë na ɗaguu yëwúɗɗë Koope ra, na teeɓaꞌ yee won Téerëe rë.
22 Ɓëewë në síkírúu rí rë éemúté ɗee na yëeddëꞌ rí wë rë, ndah di na yëeddëꞌ rí maday a di na paguu ri yëeddëh yí kootii Mëyíis, bi na yëeddëꞌ rí a sañ-sañ.
23 Wahtii baaha, ɗeef ɓëyí lahaꞌ yébítëh haalte tígë na ɗaguu yëwúɗɗë Koope ra, na foŋ won tih :
24 « Yéesú fí ɓëy Nasaret, fu fahaꞌ paŋi fun yih ? Fu ac múklí fun a ? Mi yúh rë ! Daa fu Ɓëyí selaa ɗúhëꞌ Koope na ra. »
25 Tígí daaha, Yéesú digiɗte uni won afa tih : « Héddée te fu yeris ɓëyí beh ! »
26 Tígí daaha, yébítëh fë kéeníɗté ɓëeꞌ kéenɗí misikke, na anti foŋ saleet sun na yeris ɗi ɓëeꞌ rë.
27 Ɓëewë ɓéeɓ ɓaatuutee éem, wa na wonantuu hanndal ki wa tih : « Bee yi kan ? Bee yëeddëꞌí hasi ñéerëꞌ a sañ-sañ kan ! Yébítëh yë sah ñeyuu woni biti ɗi túuƴ wë yin ! »
28 Tii Yéesú yíppée hen lëyëŋ filiɓ Galile ɓéeɓ.
29 Ɗúhúu wë tígë na ɗaguu yëwúɗɗë Koope ra, Yéesú ñéerëꞌté a Saak a Saŋ, wa suute faam i Simoŋ a Anndere.
30 Lahi wa, ɗeef jér fëníɗté pacool Simoŋ ɓeleɓ, faana tampe níi tam. Yéesú yíppée wonu baaha.
31 Ɗi leɓohte jérdë, hampe yaꞌa këlíɗté rí. Tami faana yíppée ríi yeris, ɗi yampe na tooppitoh wa.
32 Fíníin fín, haalaꞌ naꞌa ra, jéríɗɗë a ɓëewë yébítëh na ham wa ra ɓéeɓ komute Yéesú.
33 Ɓëy gina ɓéeɓ teeꞌuute ílí faam fa.
34 Yéesú paƴce jéríɗ caak ƴi maduy jér. Ɗi líkké yébítëh caak ɓal, te wa yúhú daa ri wa. Ɗi kaddaꞌte wa won yin sun fi, ndée ɗi fahaay biti daa wa teeɓuun ɗi.
35 Hagadin ɗeef Koo líssí ñúus, Yéesú kolohte, ɗúhté gina, saampe tígí ɗaayte, na ɗaŋ.
36 Koluu Simoŋ a ɓëewë ɓani wa ñéerúu rë ɓal, wa suute saami.
37 Oluu wa ri ra, wa wonu ri tih : « Ɓëewë ɓéeɓ ee roo saamu ra. »
38 Ɗi won wa tih : « Yen saañ ílíƴ kay yen haal ginna leɓoh dee ra, mi waare dín fë ɓal, ndée yii baa daa tah mi koloh. »
39 Ɗaaha, ɗi haalte ílíƴƴë na ɗaguu yëwúɗɗë Koope ra di Galile ɓéeɓ, na waare, na lík yébítëh yë.
40 Bisa ín, lahte guuñndi leɓohte Yéesú, ƴekke fíyí, na ɗaŋ ri won tih : « Mi yúhté biti fu mín sëe paƴ mi haalaat ɓëewë në. Fii soo rii pagiɗ a ? »
41 Yéesú yérémpé rí, yeɗte yaꞌi tíkké sun fi, won ɗi tih : « Mi tahte ɗaŋu. Yípée wah ! »
42 Guuña yíppée lan faan ɓëeꞌ, ɗi wahte.
43 Yéesú yíppée rí túuƴ saañ, na won afa tih :
44 « Síkírée ! Ngana won ow yii beh. Paye seeƴoha na, ɗi olsoh ro, te fu yeraꞌ saraha nahaꞌ Mëyíis rë fu púusëh, teeɓi ɓëewë ɓéeɓ biti fu lante. »
45 Ndaa sayaꞌ ɓëeꞌ rë, tígí ñee ri ɓéeɓ ɗi ɓílíɗ yee lah ra níi yaa hente lëyëŋ. Yii baa tahte níi Yéesú mínléh haalaꞌ gin fíi ɓëewë. Ɗi yeelti homaꞌ dey-dey ka di ílíƴƴí ɗaayte, ndaa kaaꞌeeh ɓëewë ɗúhée hatinna ɓéeɓ aye ɗii na.