9
Ɛ Saul kumɛn lese fitele yî Jisos e
+Ɛ̀ to nu kefew kekiɛ le, ɛ Saul bɛɛ kɛ ffuuke, bɛmsee bonyii bo ŋgoo le bo Tata le lɛ wen nu eyuwyɛ bó. Ɛ wvú mum gɛn fô ɛkolɛ ke bocee ncese le, +lɛkɛ lɛ wvú enya boŋwa' ɛ́ wen egɛn dvú yéw bunle yi Damaskus e, bò duŋci lɛ ɛ́ wen yɛn ɛ bonyii nu jó bò bii Je Tata le kɛnɛɛ ɛ̀ nu bokɛnɛ, kɛnɛɛ bolemsɛ, ɛ́ wen ekooyɛ bó ekay, eto bô bó Jɛlusalɛm.
+Ɛ wvú nya, ɛ Saul mum nɛ no gɛne Damaskus, ke dioo feŋene kelaante kedvu, ɛ n'yuu mvu nɛ sɛsɛ law fowe, shii to yî ye le. Ɛ wvú gbwe fokuse, yuw ɛ diɛw jeme ɛ̂ wvú lɛ, “Saul, Saul, wo bone bikaa ɛ̂ me ɛjim nɛn nje la?”
+Ɛ wvú bife lɛ, “Tata, ɛ̀ nu wo wvù yɛɛ?” Ɛ diɛw yidvu tfuse lɛ, “Ɛ̀ nu me wvù Jisos, ɛ ɛ̀ nu me wvù wo bone bikaa ɛjim jodvu. Yî keseen e, ja we, eley egɛn ɛlaante, ɛ́ bó esee ɛ̂ wo fiɛɛ fì wo kɛŋke keege.” Ɛ bonyii bò to lɛne bô bo Saul leem fó ŋgɛmtɛn, no bó to yuuke diɛw yidvu yaa yɛne wee le kɛ.
+Ɛ Saul ke ja we fokuse, dioo yene ɛjisɛ, faŋɛ yaa ebvuu eyɛne mwɛɛm e kɛ. Ɛ bó mum jicɛ wvú yî kebo le, no cɛŋse gɛne bô wvú Damaskus. Ɛ wvú gɛn no nu yî ɛdiuw e ɛta yaa yɛne mwɛɛm e kɛ. Ɛ wvú nu nonɛn, yaa diee fiɛɛ kɛ, yaa wuu tɛn fiɛɛ kɛ.
10 Wee mbee mvu to nu Damaskus jodvu ɛ diee diew nu Ananias. Ɛ Tata Jisos nɛ tee wvú ɛ̂ fiɛɛ diɛwɛ ɛfilɛ le lɛ, “Ananias.” Ɛ wvú bee lɛ, “Tata, me wvun fɛn.”
11  +Ɛ Tata gay ɛ̂ wvú lɛ, “Nɛnɛ, egɛnè ɛ̂ je yì bó teŋe lɛ Teytey e, dioo buy fô yew e fo Judas, bife wee mvu wvu Taasus ɛ bó teŋe lɛ Saul. Yekɛ eyuw, wvú nu fó bunlee, 12  +ɛ wvú be ɛ yɛn wase wee le ɛ̂ fiɛɛ diɛwɛ ɛfilɛ le ɛ bó teŋe lɛ Ananias, ɛ wvú ɛ to ɛ gɛɛ can yî ye le, lɛ wvú ekase eyɛne mwɛɛm e.”
13 Geenɛn, ɛ Ananias gay lɛ, “Tata, me nu ɛ n'yuw wase ɛ̂ bonyii nteen ɛkumɛ wee wvun no wvú gee mwɛɛm mvù befe fô bonyii bò ɛ̀ nu bo Nyo' le Jɛlusalɛm. 14 Ɛ wvú too nɛn, ɛ wvú ɛ fi mvuŋgay ɛ̂ bocee ncese bo baay baay, lɛ wen eto ekooyɛ bonyii bocii jan bò bunle teŋe diee diuw.”
15  +Ɛ Tata tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Gɛnɛ kɛ lo. Me nu ɛ ncaw wase wee wvudvu wee wɛm lemme le, lɛ wvú efewcì diee diem ɛ̂ bonyii bò yaa nu kɛ Bojuu bô bonfon bobole, noo ɛ̂ bonyii bo Islael. 16  +Me kebɛɛ nu ŋke enduŋcɛ ɛ̂ wvú no wvú kɛŋke keeke eyɛn ŋgɛw nje diee diem.”
17  +Nonɛn, ɛ Ananias mum gɛn, ley yew dvudvu, gɛɛ can ye yî Saul e, tee lɛ, “Saul waa bwɛɛm, ɛ̀ tum Tata Jisos me. Ɛ̀ nu wvú wvù Jisos wvù wo se yɛnɛɛ ɛ̂ je seke wo se too jan. Wvú tum me nɛn, lɛ me ento eŋge ɛ́ wo ekase eyɛnè mwɛɛm e, ɛ́ Keyoy ke Yuule eto eyiŋsɛn yî yo le.” 18 Kɛ no wvú jeme nonɛn, ɛ fiɛɛ fimew diɛwɛ ŋgáw e nɛ yî ɛjisɛ Saul e gbwe fokuse, ɛ wvú mum kase no yɛne mwɛɛm e. Ɛ wvú ja we, ɛ bó mum lese wvú ɛ̂ joo. 19 Ɛ wvú ke diekɛn, ɛ mvuŋgay kase tu yî ye le.
Ɛ Saul fewcɛ saaka Jisos Damaskus
Ɛ Saul ce Damaskus bô ŋgoo bonyii bo mbee le yî ɛdiuw e caan, 20  +mum kɛw lo kaŋ mwaaŋ no ghane yéw bunle le, fewci lɛ, “Jisos nu Waa Nyo'.” 21  +Ɛ bonyii bocii bò to yuuke no ghayte lɛ, “Wvun nu kɛ wee wvù se ghane gɛne lo bô bonyii bò bunlee teŋe diee din Jɛlusalɛm e? Ɛ kɛ wvú to jan nɛn ɛ ɛ̀ nu keekooyɛ bò nu jan ekase egɛn dvú, enya can bocee ncese bo baay baay e le?”
22  +Ɛ Saul no fewci kɛ fiew ɛkumɛ Jisos tɛmyi lo, duŋci lɛ Jisos nu Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ. Ɛ Bojuu bò to nu Damaskus ma lo fiɛɛ fì ɛ̀ nulo ɛ́ bó etfuse ɛ̂ wvú.
23  ++Ɛ ɛdiuw ke dioo fey nteen, ɛ Bojuu bodvu shii, cu ntaŋ keeyu Saul. 24 Ɛ bó mum no shee, cɛyte wvú diuw ketaaŋ ke Damaskus e, lɛ wvú ke dioo fele, kɛnɛɛ ɛ̀ nu ɛntaŋ kɛnɛɛ ɛmvunsheeŋ, ɛ́ bó eyu wvú. Geenɛn, ɛ Saul kiɛɛ ntaŋ wvubo. 25 Ɛ bonyii bew bo ŋgoo le ke jo wvú ɛntaŋ, lese ɛ̂ ŋkaa le, bvuse fô ntoo ketaaŋ e, shike wvú fokuse wase ɛkfuŋ.
Ɛ Saul gɛn Jɛlusalɛm
26  +Ɛ Saul tu jim Jɛlusalɛm, dioo gomte keetaashɛ bô ŋgoo bonyii bo mbee le, ɛ bó no fane lo wvú, njefo kɛ bó to beŋe lɛ wvú looci nu wee wvubo ŋgoo kɛ. 27  +Geenɛn, ɛ Banaban jo wvú, ɛ bô wvú gɛn fô boom bo ntum e bo Jisos e. Ɛ wvú see ɛ̂ bó no Saul to yɛnɛɛ Tata le ɛ̂ je ɛ bô wvú jeme, bvuu see ɛ̂ bó no wvú to fewci ɛkumɛ Jisos Damaskus yaa fane kɛ. 28 Nonɛn, ɛ Saul mum no nu bô bó ghane mondvuum monciim Jɛlusalɛm, fewci ɛkumɛ Jisos, yaa fane kɛ. 29 Ɛ wvú ke no jemyi tɛn ɛ̂ Bojuu bò to jemyi díɛw Glek, beeke mbew bô bó, ɛ bó mum nɛ no gomte keeyu wvú. 30  +Ɛ bonyii bo mbee le kiɛɛ lɛ bó gomte keeyu wvú, mum jo wvú bow dvú ɛ̂ kelaante kè Kaysalia le, ciinse wvú ɛ wvú gɛn Taasus.
31 Yî kefew kekin e, ɛ kentaashɛ ke bonyii bo mbee le lɛɛtɛn yî ŋgɛw e ɛ̂ biba bi woŋ e bì Judea bô Galilee noo Samalia le. Ɛ Keyoy ke Yuule ge ɛ kentaashɛ kedvu ciim, bvuu no tomte ŋgoo ɛ yí kuu. Ɛ bó no cee, wvumte kɛ ɛ ɛ̀ nu Tata.
Ɛ Bita gɛn ntɛw wvù Lida noo wvù Jofa le
32 Ɛ Bita no ghane, gɛne fô bonyii bò ɛ̀ nu bo Nyo' le mondvuum e monciim, ke ghan gɛn buy fô bó Lida le. 33 No wvú to nu jó, yɛn wee mvu le ɛ wvú ɛ kpwe keba kemwaaŋ, ɛ diee nu Ɛnias ɛ wvú ɛ ŋgɛy wase ɛntaw bilum nyaŋ. 34 No Bita yɛn wvú le, tee lɛ, “Ɛnias, Jisos Klistu fɛle wase wo. Ja we eseyse kentaw kuw.” Kaŋ mwaaŋ ɛ Ɛnias mum ja we. 35 Ɛ bonyii bo Lida noo bo yî bale di Shalon e bocii yɛn no wee wvudvu nu ɛ bonɛn wase, ɛ bó lese fitele yî Tata Jisos e.
36 Ɛ̀ to nu ɛ kpwoon mvu nu ɛ̂ kelaante kè Jofa le, ɛ ɛ̀ nu wee mbee, ɛ diee nu Tabita, dì nu ɛ̂ díɛw Glek e lɛ Dokas. * Wvú to ké no gee mwɛɛm mvù jee sekecii, fii bonyii bò fuute. 37 Ɛ ɛ̀ no nu ɛdiuw yoya le, ɛ kpwoon wvudvu gbwe kencɛm, mum kpwe. Ɛ bó cukɛ gvune diew, ben gɛɛ ɛ̂ kebuw ke yew e ke ɛwe le. 38 No Jofa to nu mbew Lida le, ɛ ŋgoo bonyii bo mbee le ke yuw lɛ Bita nu Lida, mum tum bolemsɛ bofɛɛ fô wvú le. Ɛ bó gɛn lɛkɛ wvú, lɛ kee wvú, lɛ wvú eto kɛ ncin e.
39 Ɛ Bita mum nɛ kɛ nonɛn ɛ bô bó no gɛne. Ɛ wvú gɛn buy fó, ɛ bó jo wvú ben bô wvú ɛ̂ kebuw ke yew e ke ɛwe kiɛ le. Ɛ bokɛ' bo boŋkfu le bo jó bocii gem wvú tase no beele, duŋci ndvú yì Dokas to gee seke wvú to bɛɛ dvú. 40  +Ɛ Bita bvuse bó ɛkfuŋ bocii, tum ɛnvuw fokuse bunle, nɛ baŋke ye gay ɛ̂ gvune didvu lɛ, “Tabita ja we.” Ɛ wvú mum yene ɛjisɛ, taa Bita, mum ja shii we. 41 Ɛ Bita jicɛ wvú le yî kebo le, ɛ wvú leem we. Ɛ wvú kase tee bonyii bò ɛ̀ nu bo Nyo' le bô bokɛ' bo boŋkfu le ba, duŋcɛ wvú ɛ̂ bó, ɛ wvú ɛ kase wase ɛ tu dvú. 42 Ɛ saaka wvudvu saaŋkɛn gɛn Jofa jocii. Ɛ bonyii nteen lese fitele yî Tata le. 43  +Ɛ Bita no nu Jofa yî ɛdiuw e nteen, cee bô wee mvu wvù to seysee jéw ɛ diee nu Semon.
+ 9:1 8:3 + 9:2 19:9, 23; 22:4; 24:14, 22; 28:22 + 9:3 Abk 3:3-4; 1Tim 6:16; 2Kol 4:4, 6 + 9:5 1Kol 15:8 + 9:8 13:11 + 9:11 21:39; 22:3 + 9:12 Mak 8:23-25 + 9:15 13:2; 22:21; 23:11; 26:1; 27:24; Lum 1:5 + 9:16 20:23; Luk 21:12; 2Kol 11:23-28 + 9:17 19:6 + 9:20 17:2; Luk 22:70 + 9:21 8:1; 9:13-14 + 9:22 5:42 + 9:23 23:12 + 9:23 2Kol 11:32-33 + 9:26 9:3-6, 20; Gal 1:18 + 9:27 4:36-37; 11:22-30; 12:25; 13:1-4, 7, 43-50; 14:12, 20; 15:2-12, 22, 35-39; 1Kol 9:6; Gal 2:1, 9, 13 + 9:30 11:25; Gal 1:21 * 9:36 Diee dì Tabita bô Dokas nu ɛ̂ díɛw Glek e, ɛ ɛ̀ nu nyam yì bó teŋe lɛ lɛɛlɛɛ. + 9:40 Mak 5:40-41 + 9:43 10:6, 32