4
Ŋgan ɛkumɛ wee wvù to tfumyi ŋgow
(Mat 13:1-9; Luk 8:4-8)
+Ɛ Jisos ke bvuu kɛw no yɛɛyi bonyii mbew mamase le, ɛ kebombom ke bonyii le ɛ tase fó nɛn ghemm. Ɛ wvú mum nɛ wase ley shii ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ kekoŋ e ɛ̂ joo, ɛ kebombom kedvu no leeme ŋgem joo le ɛ̂ ŋkpwaante. Ɛ wvú no yɛɛyi bó bô mwɛɛm nteen ɛ̂ boŋgan e. Ɛ wvú nɛ ma ŋgan mvu ɛ̂ bó lɛ, “Ben eyekɛ eyuw, wee to nu ɛ laa keegɛn etfume ŋgow. Ɛ wvú ke dioo etfumyi, ɛ yimi gbwekɛn ɛ̂ je, ɛ mvunyiim to tacɛ die. Ɛ yimi ŋgow gbwekɛn fô bvudvuu bvu ɛta le ɛ nshɛ yaa nu fó ntay kɛ. Ɛ yí mum yaŋsɛn buy njefo kɛ nshɛ to nu fó ntay kɛ. Ɛ mvum ke dioo ekɛw ebaa, mum suŋ ŋgow yidvu ɛ yí yowlɛn, njefo yí to baa cime gɛŋ kɛ. Ɛ yimi ŋgow gbwekɛn ɛ̂ bisafe le. Ɛ bisafe bidvu ke ku mum baŋ ŋgow yidvu ɛ yí faŋɛ yaa eyum mvuntam kɛ. Ɛ yimi ŋgow gbwekɛn ɛ ɛ̀ nu yî nshɛ yì jee le, ke buy, ku yum, duu fey no bó to tfumyɛɛ, ɛ jise di ŋgow e yumte ɛjisɛ mbaanshɛ, dimew ɛjisɛ mbaŋsoocaan, dimew ɛjisɛ gbwee.” +No Jisos ma nonɛn mum mɛse lɛ, “Wee wvù kɛŋke bitem ɛ wvú yuw.”
Shiee wvù Jisos to jemyi ɛ̂ boŋgan e
(Mat 13:10-17; Luk 8:9-10)
10 Ɛ Jisos ke dioo nu wase wvú ɛmbeŋ, ɛ bonyii bomew bò bô bó to nu noo boom bew bo ŋgoo le bo yuufe ncow bofɛɛ bife ɛ̂ wvú ɛkumɛ ŋgan wvudvu. 11 Ɛ wvú tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ̀ nu ɛ̂ ben bò Nyo' nu ɛ duŋcɛ wase kenyilɛ ke bvunfon bwew e. Geenɛn, fô bonyii bomew e nu ɛ fiɛɛ ficii nu kɛ ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ boŋgan e, 12  +wvu lɛ bó ke etaale naa ntay, geenɛn yaa yɛne kɛ, ke eyeke naa ntay, yaa yuuke kɛ. Ɛ fí nu nonɛn wvu lɛ fo bó ke ekumɛn mvuntelem mvubole, ɛ́ Nyo' elɛɛshɛ bibefɛ bibole.”
Fiɛɛ fì ŋgan wvù Jisos to maɛ duŋci
(Mat 13:18-23; Luk 8:11-15)
13 Ɛ Jisos nɛ bife ɛ̂ bonyii ba lɛ, “Fí nu lɛ ben baa kiɛɛ fiɛɛ fì ŋgan wvun jemyi le? Ɛ́ ben baa kiɛɛ wvun, ɛ́ ben ke ekiɛɛ bomew boŋgan nɛɛ le? 14 Ŋgow yì wee wvudvu tfumyɛɛ nu diɛw Nyo'. 15 Ŋgow yì gbweɛ ɛ̂ je nu bonyii bò yuuke diɛw Nyo', ɛ Satan mum to lo kaŋ mwaaŋ bvuse diɛw yidvu fô mvuntelem mvubole. 16 Ɛ ŋgow yì gbweɛ fô bvudvuu bvu ɛta le nu bonyii bò yuuke diɛw Nyo', fiisɛn lo kaŋ mwaaŋ bô njoŋ, 17 geenen, ɛ yí baa cime gɛŋ fô mvuntelem mvubole kɛ. Ɛ yí moocɛ kɛ fó caan, ɛ́ ŋgɛw ke dioo ɛ to, kɛnɛɛ bonyii bon ɛ ɛ̀ nu bikaa ɛ̂ bó ɛjim nje diɛw yidvu, ɛ bó mum tfuw lo bikaa kaŋ mwaaŋ. 18 Ɛ ŋgow yì to gbweɛ ɛ̂ bisafe le nu bonyii bò yuuke diɛw Nyo', 19  +ɛ ken'yaŋyaŋ ke ɛkumɛ mwɛɛm mvu yî woŋ wvun e, bô shiee bvukukɛ noo shiee mwɛɛm mvumew mum tase baŋ diɛw yidvu ɛ yí laayɛ ɛcici. 20 Ŋgow yì gbweɛ yî nshɛ yì jee le ɛ mum ɛ no nu bonyii bò yuuke diɛw Nyo', fiisɛn, no gee no yí gomte gɛne lo fwe fwe, kɛ diɛwɛ ŋgow e fò yí ɛ yum ɛjisɛ mbaanshɛ, yimi ɛjisɛ mbaŋsoocaan, yimi ɛjisɛ gbwee.”
Ɛkumɛ ken'yeese
(Luk 8:16-18)
21  +Ɛ Jisos nɛ bife lɛ, “Wee ké leyte bô ken'yeese yew kfukɛ bô ŋkaa, kɛnɛɛ lese ɛgaaku le? Kɛ wee ké leyte dvú tome ɛ ɛ̀ nu yî fiɛɛ fì bó tomyi ken'yeese yî dvú le le? 22  +Ben ekeè lɛ fiɛɛ ficii fì nu ɛ̂ nnyilɛ le nu ɛ bó to nyile lɛ bó ke ege ɛ́ fí eyenɛ, ɛ́ fì nu ɛjim ɛjim ficii ɛ́ bó ege ɛ́ fí ebuy ɛmwa. 23  +Wee wvù kɛŋke bitem, ɛ wvú yuw.” 24  +Ɛ Jisos bvuu gay lɛ, “Ben dioo yeke diɛw Nyo' no yeke ntay, ekeè lɛ je yì wee yeke jó nu no Nyo' nu ke efew sɛ nya ɛ̂ mwɛtɛn, ɛ wvú nu ke enya naa fesɛn lo. 25  +Wee wvù kɛŋke fiɛɛ nu ɛ bó nu ke ebise. Ɛ wee wvù yaa kɛŋke kɛ fiɛɛ nu ɛ naa fi caan fì wvú kɛŋke nu ɛ bó nu ke efi lo ɛ̂ wvú.”
Ŋgan ɛkumɛ ŋgow no yí ké no kuu
26 Ɛ Jisos bvuu jeme lɛ, “Bvunfon bvu Nyo' le nu diɛwɛ ŋgow fò wee ɛ tfume wɛne. 27  +Ɛ́ ké dioo nu ɛntaŋ ɛ wvú no leete, ɛ́ ɛkfuŋ ké yuu ɛ wvú nɛ we. Ɛ́ ŋgow yidvu ké buy no kuu, ɛ wvú yaa cim kee laa yí gee nɛɛ sɛ kuu lɛ, 28 ɛ ɛ̀ gee kɛ nshɛ ɛ yí sɛ kuu. Ɛ́ yí ké nɛ yaw low, nɛ fó nya bikem, ké nɛ fó tum ɛjisɛ. 29 Ɛ́ yó ké dioo ɛ be, ɛ́ wvú mum jo finyo ley wɛne, njefo kefew ke ŋgbwele le nu ɛ kocɛn wase.”
Ŋgan ɛkumɛ kfuu ŋgow fintam fimew
(Mat 13:31-32, 34; Luk 13:18-19)
30 Ɛ Jisos bvuu nɛ gay lɛ, “Ɛ̀ nulo ɛ́ beene efewsɛn bvunfon bvu Nyo' le bô la? Ɛ̀ nulo ɛ́ beene efewsɛn bô ŋgan wvù la? 31 Bvú nu kɛ diɛwɛ kfuu ŋgow fintam fimew, * fì ŋoynene ɛjisɛ fele mvuŋgokɛ mvunciim fokuse fɛn. Ɛ́ wee ké tfume wɛne, 32  +ɛ yí ku, yiŋ fey bite bicii bì bó tfumyi wɛne, ɛ tíɛw ye faŋkɛn no nyaa kendvuŋ, ɛ mvunyiim mvù bile we nulo eyoote yéw yî dvú le ɛ̂ kendvuŋ kedvu le.”
33 Ɛ̀ nɛɛ no Jisos to fewci diɛw Nyo' ɛ̂ bonyii ɛ̂ boŋgan e diɛwɛ ban e, ɛ̂ je yì ɛ̀ nulo ɛ́ bó eyuw e. 34 Kɛ wvú to ké jeme fiɛɛ ɛ̂ bó sɛ ɛ̀ nu ɛ̂ ŋgan e kɛ. Geenɛn, ɛ́ wvú ké dioo nu wase bô boom bew bo ŋgoo le ɛbonɛbon, mum mɛse yuuse boŋgan bodvu bocii ɛ̂ bó.
Ɛ Jisos wam nffum
(Mat 8:23-27; Luk 8:22-25)
35 Ɛ Jisos yɛɛyi bonyii ɛbvubwɛ, ɛ ɛ̀ ke dioo nu fokiɛguu, ɛ wvú gay ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le lɛ, “Beene elente mamase egɛn kewvu keki.” 36 Ɛ bó mum cinɛ kebombom ke bonyii le kè to nu fó le, ley ɛ̂ kekoŋ kè Jisos to nu wase jó kiɛ le, ɛ bô bó no leenci, ɛ bikoŋ bimew bii bó le. 37 No bó to leenci, ɛ nffum wvu baay nɛ sɛsɛ kɛw no bvuyte joo ɛ yí leyte ɛ̂ kekoŋ e gomte keeyiŋsɛn. 38 Jisos to nu ɛ̂ kekoŋ e ɛjim leete, ɛ wvú ɛ jike ɛkolɛ yî mbwaan e. Ɛ bó gɛn no kamsee wvú gayte lɛ, “Wee n'yɛɛyi, kpwe gomte keejo beene nɛn ɛ wo yaa ghayte kɛ le?” 39  +Ɛ Jisos kamse, wam nffum wvudvu, gay ɛ̂ joo lɛ, “Ɛ̀ nù nyɛkeey.” Ɛ nffum wvudvu mum lu, ɛ mondvuum cife nɛn ndvumm. 40 Ɛ wvú mum bife ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le lɛ, “Ben fane la? Ben baa lese wase fitele yî yɛm e le?” 41 Ɛ ye bɛm bó, ɛ bó no ghayte ɛbonɛbon lɛ, “Wvun wee nu wvù nɛɛ, wvù naa nffum bô joo yuuke wvú le?”
+ 4:1 3:9 + 4:9 Mat 11:15 + 4:12 Yɛsa 6:9-10; Mat 13:14-15 + 4:19 1Tim 6:9-10 + 4:21 Mat 5:15; Luk 11:33 + 4:22 Mat 10:26; Luk 12:2 + 4:23 Mat 11:15 + 4:24 Mat 7:2; Luk 6:38 + 4:25 Mat 25:29 + 4:27 Jɛm 5:7; Mwm 14:14-15 * 4:31 Fintam fin nu ɛ̂ díɛw bala le lɛ, «mustard». + 4:32 Ɛsek 17:23 + 4:39 Mben 89:9; Mak 6:51