Nrpakxmrlz Kx Yr
Luk
Natq Ngr Nzaplxtqngr Mz Nrpakxmrlz Kx Yr Luk
Luk kc tqyrle Nrpakxmrlz lc, yr-kzle Da Kcng Tzaletilr Aposol. Nide kzte Pol kc tqycmnetr-ngrde nide mz nzrpi-krde kx, ‘Dckta Luk kc tqmrlzti-zlwzkr.’ Mz kzdung nzvzpxkr Pol nzvzng badr. X mz nzwrde kc kai Pol tqmncpx-ngrmle mz presin nzmncng badr, x mz nzwrde krali kz. Luk nzsiklu-krde mrlz x trngiulrJiu. Leplz nzrpilr kx mwx nide ncblo ngr Adiok mrkc Siriz, kx tryrlzu, x kx bz mzli kc tqngipe-ngrde lrtzlvz.
Mwx Luk yrle buk lc mrkc Rom, mz mzlir yiz 59—63 AD mz nibr nzrmcngr mz Jiszs, x Da Kcng Tzaletilr Aposol kc ate. Opx-angidr kx yrbzle mz kxtrngiulrJiu, murde yokaetipxle nqmq kr lr Jiu kxkqlu x yrlqle drtq ncblo mz natq lr Grik a' trngiu natq lr Jiu. Yrbzle mz kzdq ncblo, drtqde Teofilzs, kc tqngi bcnyr, x mwx okatrle Luk mz trau, murde nayrle buk lc.
Luk yrle buk lc mz nzaopx-krde da kcng amrlx tqprtz mz nzwzkr Jiszs krlzbzle mzli kc tqvzdzpe-mou-ngrde Heven. Murde leplz kxtrngiulrJiu nakrlzlr kx suti drtwr Gct nzvz-nqblq-kz-krdr Jiszs. Buk lc myapxbz murde kzdq ncte be ngrdeng trnzycpxpqngqu mz Nrpakxmrlz kcng tq. Drtwr kx myapxbz mz buk lc ngi nzvz-krm Jiszs mz nrlc mz nzrtangrti-krde x nzarlapx-krde doa kxnzmrbrng. Luk aelwapx-ngrmle bagu nzamatqkr Jiszs olvz x nzmrlzti-krde doa amrlx, kxmule-esz' kx trpnzngr scdr da, kxtrngiulrJiu, krkcng nzobqszong, krkcng nzaleng alwx, x krkcng nzdwatibz lepz kcng trnzmncung badr leplz kxnzmrlzng.
Nrpakxmrlz kcng pwx nzbletipx-lxblrng mz kxmu nzaelwapx-krmlr Jiszs bagu. Murde Matiu okatrle nigu nzkrlz-krgu kx Jiszs nide Mevalu x King. Mz buk sc Mak, Jiszs nide Kxnzawz ne Gct kc tqwztrpz mz leplz. X mz buk sc Jon nide Mrlx Gct. Mz buk sc Luk, ycmnetr-ngrde Jiszs nzngini-krde Mrlx Leplz, mz da kx xngitrle mz nabzde, kxmu nzkrka'-krde, x nzmnc-xgle-krde Gct Trtede. Nzryrkr Matiu melrmqng Jiszs, aelwapx-ngrde kx Jiszs vzpxm mz nqvi lr king r Israel. A' nqvi lr leplz kc tqyr Luk ngi nqvi lr ncblo kx vzkipxm Mxri mz Devet, vz-krlzbzle Adzm. Krlc aelwapx-ngrmle bagu nznginikr Jiszs leplz angidr, kxmule-esz' ni-kzde Gct.
1
1-2 Ninge Luk, ryrbo bam kx Kxetu Teofilzs. Krlc be ngr da kcng amrlx tqprtz mzli kc tqabzongr nzwzkr Jiszs, krlzbzle mzli kc tqvzdzpe-mou-ngrde Heven. Da lcng nzaprcpe-mop bagu, mz nzryrngr nzalvztrkr leplz kcng tzrmc-angidrng da lcng nzngida-krde. X nznginipedr kxnzryapwxpxng Nrpakxmrlz. Leplz kqlupe nzabzlr mz nabztq, nzryrngr kzdq da kx naycmnetrngr nzmnckr Jiszs Kxnzmcpx, x da kcng tqalemleng mz mzlirgr. Mz nqmq kcpwz, aoti drtwrnge kx mrlz nzryr-krbo, mz nzaopx-krbo bam da lcng amrlx. Murde veati-angidrpex da amrlx, abzo mz nzayzuokr nzryapwxngr, vz-krlzbzle me yrkrkipxle. X krlzx nzryr-angidrngr. Yrbo bam da lcng murde nakrlzq da amrlx kx ngida, mz da kcng tzalvztrpz bam.
Nzrmcngr Mz Jon Kxawrkxtr Nzpipx Kai
Mzli kc ena Herot Kc Tqmyalz tqngini-ngrde king r Provins kc Judiz, mnc kz kc pris drtqde Sxkaraezs, prtr mz dzbe pris kc tzrpibz Abaeja. Olvz rde drtqde Elszbet. Elszbet ni-kzde neidu lr Eron. *
Nqmq krdr tubq-esz'ngrbz mz nzobqkr Yawe, murde nzvz-nqblq-angidrlr Loukxtr scde. X nzvz-nqblq-angidr-kzlr natqde. A' Sxkaraezs nidr mz Elszbet trpnzngr nedr doa, murde Elszbet tr-rngineu, vz-nrbalq. X nide blangpe x Sxkaraezs ngipe kz olman.
8-9 Zbz sc tqkrlzbzle mzli kx dzbede ne Sxkaraezs nawz-ngrdr mz Mangr-nzangiongr Yawe mrkc Jerusalem. Kzdq zbq, mz nzvz-nqblq-krde nqmq krdr pris, Sxkaraezs kc tzmcpxpe kx nanginide pris kc na-angcom bqlr nc ninz mz olta mzbq lcde. Sc tqdwatrpe Mrkc Tqtr mz Mangr-nzangiongr mz nzale-krde da lc. Mzli kcpwz tqale-ngrde nzwz-krde, 10 zbo ngr lr Jiu kcng sc tzyrlwrtrpzng yz tzkrka'ng, mz nabznepi kc tzangc-ngrpwz bqlr nc ninz.
11 Kzdq enjrl ne Yawe adcpx-lzbqbz mz Sxkaraezs. Enjrl kc tukibzle me nzamatqngr mz nrlar olta kxrtc, mrkc tqngcngr bqlr nc ninz. 12 Kx mctx Sxkaraezs enjrl lc, drtwrde alititx-pnzle, x sc tqmwxlrtxpe. 13 A' rpibz enjrl kc kx, “Bzkq mwxlrq, kx Sxkaraezs! Nzkrka'-krm xlrpe Gct.
X olvz rm la namikabzle dq doa ncblo. Yrlqbz drtqde nangi Jon. 14 Mzli kc mzte namc-ngrde, na-abrtzlvztxn x leplz kxkqlu na-abrtzlvztx-kzlr nide! 15 Nanginide ncblo kx myatxlzpebz mz nzobqkr Yawe. Bzkq rmnq pnz waen x lue kx xplr, mz nzwztr-krbzle bade. Mqngrkxtr naprsrle nide, abzo mz mzli kc tqmncpxbe-ngrmle mz nelz lxede. 16 Mzli kc naetupe-ngrde, nzryapwx-krde na-ayzlu-mople doa lr Israel kxkqlu, mz Yawe, Gct ngrdr. 17 Jon nartwayz-kaipz mz Kxetu. Natwzle zmatq kcpwz tqtwz profet Elaeja, mz nzale-krde nzwzngr kcpwz. Murde na-amnctr-lxblr-moule trte badr doa nedrng. Na-ayzlu-mopleng krkcng trnzlxngitilru Gct mz drtwr kxtubq. Naokatrle leplz neng Gct mz nzoliqtingr nabzdr mz nzvz-krm Kxnzmcpx.”
18 Rpibz Sxkaraezs mz enjrl kc kx, “Trlxngitiwxu natqm murde nipenge olman, x olvz rnge ngipe kz blang.” 19 Rpibz enjrl kc kx, “Ninge Gebrel. Mnctrpo mz Gct. X atwzlr-ngrmle ninge mz nzycmne-krbo bam. Rpimle napibo nrpa kxmrlz lc bam. 20 A' trlxngitiwq natqnge, mz nzrnginengr doa ncblo. Mz nzmu-krde lc, trpengr nzycmne-krm, x nznabu-krm navz nakrlzbzle mzli kc tqyrlq Gct na-angidati-ngrde da lc.”
21 Leplz kcng tzkrka'ng sc tzaenzlitrpzlr Sxkaraezs. Sc tzveatipe drtwrdr, nike mzli tqboipengr Sxkaraezs nzmncpx-krmle mz Mangr-nzangiongr. 22 Kx vzpxpemle, nabutxpengr. Sc tzkrlzpelr kx obq-rmwiblepe mz Mangr-nzangiongr. Sxkaraezs trpengr natq kx adcpxle. A' ycmnetxpepwz mz mqde. 23 X mzli nyzde mz nzwz-krde Mangr-nzangiongr kx yrkrpxpebzle, sc tqrkalzpem Jerusalem x vzkipele mrnyzde, mz kzdq taon ngr Judiz Provins.
24 Mz nibrde, olvz r Sxkaraezs, Elszbet, sc tqyrpe. A' temz nzlvqn trdwapx-pnzu yz. 25 Zbz sc tqrpipele kx, “Esae ninge! Yawe okatrpele ninge mzli ka, murde ngi-batrpemle nzyr-krnge. Katxpxpebzle zmya ngr drtqnge!”
Nzrmcngr Mz Jiszs Nzpipx Kai
26 Mzli kc temz ngr Elszbet tqesz'mzpe-ngrde mz nzyr-krde, Gct kc tqatwzlrpe-ngrbzle enjrl Gebrel mz mztea Naszret mrkc Gzlili Provins. 27 Twzbzle kc natq mz kzdq olvi kxmnc-kamelr drtqde Mxri. Olvi lc, nayrlzng mz kzdq kc ncblo drtqde Josip. Josip lc vzpxm mz neidu lr King Devet. 28 Enjrl kc vzm bade, sc tqrpipebzle bade kx, “Nim la, Mxri! Yawe mncbz bam x mcpxpele nim mz nzamrlz-krde nim!”
29 Mxri trmnc-nrwx-pnz-ngru mz nabzde mz natq enjrl kc, murde tryrplatitru narde da kcng tqpibzleng. X dekc drtwrde tqvea-zvz-ngrde kx nike drtwr ngrde. 30 Rpibz enjrl kc bade kx, “Mxri, bzkq mwxlrq. Murde Gct abrtzlvzle nim. 31 X nim la nayrq. X mrlxm la mzte namc, yrlqbz lc drtqde nangi Jiszs. 32 Nide namyalz, murde nide Mrlx Gct kc tqmyalz-esz'ngr. Gct Yawe nayrlqle nide nzngini-krde king mz nqvi lr melrmqde King Devet. 33 Nangini-alode king r lr Israel. X zmatq ngrde trpnzngr nzyrkrpx-krbzle!”
34 Rpibz Mxri mz enjrl kc, kx, “Tryrlzwxu x ninge olvi kxmnc-kamelr. ?Nzmu-krde ke, myx kxnamule?” 35 Rpibz enjrl kc kx, “Mqngrkxtr sa navzom bam. X zmatq ngr Gct kc tqmyalz-esz'ngr naprtrpz bam x na-ayrle nim. Mz drtwr lc itoto nanginide Mrlx Gct, doa kxtr. 36 Napibo bam kx kxnginim Elszbet yrpe mzli ka. Kxmule-esz' blangpengr x nzrpibz vz-nrbalq murde trpnzngr nede doa, a' mzli ka temz ngrde esz'mzpe. 37 Da lcng tqpibo nangida murde trpnzngr da kx rblxbz mz Gct.” 38 Sc tqrpipe Mxri kx, “Nipenge kxnzawz ne Gct. Mrla tqpikimele, nangidapem ye bange.” X sc tqrlaszpe enjrl kc.
Mxri Oklatile Elszbet
39 Mz nibrde Mxri oliqtx, sc tqngrlrtx-anipe mz mztea nyz Elszbet, mrlcde kc newz ngrde tqkqlu, mrkc Judiz Provins. 40 Mzli kc tqkrlz-ngrbzle mrkc, dwatrpz mz ma nyzde. Sc tqycmnepebz mz Elszbet, olvz r Sxkaraezs. 41 Kx xlrbz Elszbet nzycmnekr Mxri, itoto kc tqmncpxm mz nelzde, sc tqblcpe. X mzli kcpwz Mqngrkxtr prsrle Elszbet kcma. 42 Sc tqngi-batrpebzle, nzetumipe-krbz natqde, nzrpi-krbzle mz Mxri kx, “Gct amrlzle nim myaszpxle olvz kang kqlu. X amrlz-kzle doa kc namikaq! 43 Kxmule-esz' ninge olvz kxnzobqszo, a' nim, lxe Kxetu Lod rnge, oklatime ninge. A' nzpnzkr drtwrnge le trnakxmuleu ka! 44 Murde mzli kc tqxlrtx-ngrpwc' natqm, itoto kc tqmncpxm mz nelznge, blcmitx-pnzle nzabrtzngr. 45 Amrlztxpe Yawe nim, murde nzlxngiti-krm da kx pi-ngrde nim.”
Nabz Ne Mxri §
46 Rpi Mxri kx,
“Bilvz-zvzx Yawe mz nabznge. 47  X drtwrnge elalzm mz Gct, mz nzarlapx-krde ninge. 48 Murde yc mz drtwrde ninge kxnzobqszo. X abzo mzli ka leplz narpimlr kx ninge olvz kxnzamrlz, tqvzpe tqvzpe. 49 Murde Gct kc tqrninr, alepemle bange da kx myapxbzng. Drtqde tr-esz'ngr. 50  Aodu-zvzle krkcng tzamrluelr nide. 51  Murde aovxiole enqmi rdeng mz nzetukr zmatq ngrde. X kxnzglqpx-lzbqng nzodalitipeng. 52  Apoopemle king kxnzmatqng. X avzdzbzle kx nzavzo-lzbqng. 53  Rkabz dakxnzng kxmrlzting mz kxnzbrtaleng. A' krkcng tzesablqtilr nide, avzpx-nrbalqleng. 54-55 Gct angidapele da kx esalz-ngrbzle mz melrmqgung, Ebraam, x nigu neidu lrdeng. Murde yc zvz mz drtwrde nigu lr Israel, x atwzlr-ngrmle bagu Mevalu Kxnzmcpx.”
56 Zbz Mxri nzmnctilr badr Elszbet temz tq, krlzbzle mzli kx Elszbet rmika-ngrde. X mz nibrde sc tqyzlupe mou mrnyzde Naszret.
Nzrmcngr Mz Jon Kxawrkxtr
57 Zbz kx krlzpebzle kc mzli nyz Elszbet nzrmc-krde mz doa, mz mrlxde kc tzmcpe. 58 Lr mrnyzdeng x kxnginideng, nzxlrpelr kx Yawe amrlzpele nide mz nzrmika-krde, sc tzabrtz-lxblrpeng badr. 59 Mzli kc itoto kc zbq rde tqrtqmzpe-ngrde, sc tzvzpemqng mz nzrpakrngr nide, mz nzaelwapx-krde kx nide doa ne Gct. Krlc nzvz-nqblq-krde Lou sc Mosis. Nzrpilr nayrlqpebzlr drtqde nangi Sxkaraezs, drtq trtede. 60 A' rpibz lxede kx, “Trtingr. Drtqde nangi Jon.”
61 Nzrpibzlr bade kx, “A' trpnzngr kxnginimu kx ngi drtqde Jon!” 62 Zbz sc tzycmnepebzng mz Sxkaraezs mz mqdr. Tzveatibzlr drtq kx nangi drtq doa nede. 63 Sxkaraezs kc tqycmnepebz mz mqde, tqrlxpebz da kx naryrongr. X yrole kx, “Drtqde Jon.” X leplz amrlx nzkctitxpxlr. 64 Mzli lcpwz, Sxkaraezs kc tqycmnepe mou, tqglqpxpele Gct. 65 Lr mrnyzdeng amrlx prsrpeng nzmwxlrngr. Zbz nrpa ngr da lcng sc tqvzpe, talvzpxpele lr nrlar Judiz kc newz ngrde tqkqlu. 66 Leplz kcng tzxlrng, sc tzaotipe drtwrdr x tzveapeng kx, “?Doa ka topwz nanginide lc elx nike?” Otxpx kx zmatq ngr Yawe ycbz bade.
Natq Gct Kxyc-kapq Kxplzpx Sxkaraezs
67 Zbz Mqngrkxtr prsrle trtede, sc tqplzpxpele natq Gct kxyc-kapq, kx ycmnetr-ngrde Kxnzmcpx. 68 Rpibzle kx,
“Naglqpxku Yawe, Gct rgu, nigu lr Israel! Murde vzpem mz nzxpepx-krbzle nigu mz enqmi rgu. 69 X atwzlrpe-ngrmle bagu Mevalu kxmatq kx vzpxm mz nqvi lr King Devet, ncblo nede. 70 Gct esalz-ngrde mz natq profet nedeng kcng bqnc, 71 kx na-arlapxbzle nigu mz mq leplz kcng tztrkalr-ngrdr nigu. 72 X aelwapx-ngrmle nzyckr drtwrde melrmqgung, mz nzatutr-krde Nzesz'tikr Drtwrdr badr, 73 kc tqesalz-kai-ngrbzle mz melrmqgu Ebraam. 74-75 Rpibzle kx sa na-arlapxbzle nigu mz mq enqmi rgung, murde ma tqmwxlrtiku nidr. A' nawztrpzku bade mz nzmncngr kxtubq x kxtr, mz zbq kang kqlu.”
76 Zbz Sxkaraezs kc tqycmnetrpe-ngrde mrlxde Jon. Rpile kx,
“Nim, kx mrlxnge, nanginim profet ne Gct kc tqmyalz-esz'ngr. Murde sa naokatrq leplz nedeng mz nzoliqtingr nabzdr mz nzvz-krmle. 77 Napibzme badr kx naplzpxbzlr alwx ngrdrng mz Gct, murde naipqle x na-arlapxle nidr. 78 X mou, mz nzvz-nqblq-krde nzryc-zlwzkr drtwr Gct, sa na-atwzlro-ngrmle Kxnzmcpx bagu. X na-apule zyzlr. 79 Murde alwx ngr leplz kxnzmnc-mrbrng akamrbr-ngrde da mz nabzdr. Kxmule-esz', a' sa namclr ncblo kc na-apule zyzlr, kc tqpnamilxtile nabzdr, murde na-aopxbzle badr lrpzki kx navzkilr mz nzrlapx-krdr.”
80 Zbz doa kc yrlvzlzm x vz-nqblqle Gct mz nabzde atwrnrngr. X mzli kc tqetupe-ngrde, sc tqmncnepe lzke, vz-krlzbzle mzli kc tqaelwapxpe-ngrbz Gct le mz lr Israel mz nzngini-krde profet.
: Kolosia 4:14 : Aposol 16; 20—21; 27—28 : Kolosia 4:14 : 2 Timoti 4:11 : Kolosia 4:10-14 : dckrlzde 15; 19:10 * 1:5 Dzbe pris lc nzyrlqbz drtqde Abaeja, murde Abaeja nide ncblo kx rmailz kai dzbede lc. Dzbe pris nzpnu-li-nrade-pwx (24). Mzli nyzdr ycbz nzwz-krdr mz Mangr-nzangiongr Yawe. Dzbede kxesz' scdr wiki esz'. Mc 1 Be Ngrdr 24:7-19. Mc kz Eron x Livae mz Nzalvztr-ngrng Kxmyapxbz. 1:13 1:10 Pris kxesz' nzangc-krde bqlr nc ninz nzwrde esz'txu mz nzlu-krde. Mz drtwr lr Jiu, Gct mcpx-angidrle pris mz nzale-krde da lc. X kabzle bade nzamatqngr kxmyalz. 1:13 Sxkaraezs krka'-ngrde kx Kxnzmcpx navzm. 1:15 Nzkqlu-krdr 6:1-4 1:17 Malakai 4:5-6 1:17 Luk 1:76 1:25 1:24 Trsutiu drtwrde leplz nzyrpalelvz-krdr nide mz nzrpi-krde kx nide la tqyr, murde ngipede blang. A' mz nibr temz kx nzlvqn, nzmu sc tqopx-angidrpe. 1:25 Zmya ngr drtqde ycbz murde olvz kx vz-nrbalq, nzrpilr rngisc alwx x kx Gct ayrplapxle nide mz trnzrngine-ngru. 1:27 Matiu 1:1-25 1:31 Matiu 1:21 1:33 2 Samwel 7:12-13, 16; Asaea 9:7 § 1:45 Mc kz Nabz Ne Hana, 1 Samwel 2:1-10. 1:46 Sam 34:2 1:47 Sam 35:9 1:50 Sam 103:17 1:51 Sam 98:1 1:51 Sam 68:1 1:52 Sam 136:18; Job 5:11; 12:19 1:53 Sam 107:9; 68:6 1:54-55 Nou 17:7; Sam 89:19-29; 132:10-12, 17-18 1:59 Livae 12:3 1:69 Sam 89:17; 132:17 1:71 Sam 106:10 1:72 Sam 105:8-10 1:73 Nou 22:16-17 1:76 Asaea 40:3; Malakai 3:1; Luk 1:17 1:79 Asaea 9:2