8
Olvz Kcng Tzvz-nqblqlr Jiszs
Mz nibrde, Jiszs aesz'tipeleng taon x mztea kcng, mz nzvztr-krde elr. X yapwxtipxle Nrpakxmrlz kx Gct sa tqvectrpemle leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr. Nzvzng badr aposol kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12). Nzprtr-kzpzng kzdung olvz kx amrlzleng mz zyagox, x kx maszlrpx-ngrbzle drka' badr. Kzdq olvz lcdeng drtqde Mxri kc Makdala. Drka' rlimz nzmaszlrpx-ngrbz bade mzli kc. X prtr-kzpz Joana krnalz Kusa kc tqngi ncblo kxetu wztrpz mz King Herot Antipas. X prtr-kzpz Susana, x kzdung kz olvz kxkqlu kx nzokatrlr Jiszs x ncblo nedeng, mz trau scdr.
Drtc' Pwx Kx Bletipx
Matiu 13:1-9; Mak 4:1-9
Leplz kc tzavzpemqng mz Jiszs, nzyrkrkimlr mz taon kcng amrlx. X zbo ngr leplz kx nzmncpelr mrkc, Jiszs kc tqyapwxtipxbzle nzycmne-ebzpxngr lc. Rpibzle kx, “Kzdq mzli kzdq kc ncblo oliqtile drtc' ngr nrlanc nyzde. Zbz sc tqarlxpele nra wit nyzdeng, murde rpile nayrkqlvzle mz drtc' mz nibrde. A' mzli kc tqarlx-ngrde nra wit lcdeng, kzdung nztationg mz lrpzki kx drtc' ngrde mqngi, x nztulvztio leplz x nzngqtilz-kzpqng utc. X kzdung nra wit kcng taong me drtc' ngrde melx, ycom mz rplz. Nzlvcpulz-animqng, a' nzglrting x nzmztx-ani-moung, murde mrkc tewa trdc-zvzu x drtc' trlrpru. X kzdung mou nztationg mz drtc' ngr ncngrbz. Krlcng nzlvcpumilzm lxbi x nzyrlvilvzo lxbi nidr. X kzdung mou nztationg mz drtc' kxmrlz. Krlcng nzyrlvzlzmqng x nzpang. X nzyrlqbzlr nradr kqlutx zlwz.” Zbz xplrmitxbz natq Jiszs nzrpi-krbzle kx, “Doa kx yrplapx, na-abzle nztwz-krde drtwr ngr natq lc.”
Drtc' Pwx Kx Bletipx Ngi Nqmq Kr Leplz
Matiu 13:10-23; Mak 4:10-20
Mz nibrde mzli kc tzmncpe-ngrdr esz'-krdr, ncblo nedeng nzveatibzlr mz Jiszs drtwr ngr nzycmne-ebzpxngr kc. 10 Rpibzle kx, “Ayrbq-zpwx-ngrbo bamu nqmq kr Gct mz nzngini-krde King r leplz nedeng, kc tqyc-kapq mzli kc. A' mz leplz kcng tzpxtxpx-ngrdr nzxlr-krdr da angidr, napipxbo badr mz nzycmne-ebzpxngr. Nidr leplz kcng tqycmnetrngr profet Asaea mz nzrpipxkr Gct kx, ‘Kxmule-esz' nzobqng, a' trnzkrlzlru da angidr. X kxmule-esz' nzlalztqng, a' nardr tryrplatrpwzu.’ ”
11 Rpibz Jiszs kx, “Drtwr ngr nzycmne-ebzpxngr kc nide sele: Nra wit kcng tqarlx ncblo kc ngi natq Gct. Drtc' kc pwx ngi nqmq kr leplz. 12 Lrpzki lc drtc' ngrde tqmqngi, drtwr ngrde leplz kcng nardr tqmqngi mz nzxlr-krdr natq Gct. Murde mzli kznikeng nzxlr-ngrdr nrpa ngr Gct, Nar Drka' vzm x katxpxbzle badr, murde rpile narblxbz badr nzrlxngitingr x nzrlapxngr. 13 Drtc' kc tqmelx drtwr ngrde leplz kcng nabzdr tqngrgo. Nzxlrlr natq Gct x nzabrtzlvzlr nztwz-krdrle, a' natq Gct trpnzngr dzbrde. Nzrlxngiti-krdr mrbcnepwz, murde rblx nzlolvz-amqngi-krdrle mzli kc tqprtztingr nzatalzngr. 14 Drtc' ngr nibr ncngrbz drtwr ngrde leplz kcng drtwrdr tresz'tiu. Murde nzxlrlr natq Gct, a' trbrtiu drtwrdr. Nzaoti-zlwzkr drtwrdr dalr nrlc kxkqlu nzapulr lxbi kcng tzyrlvilvzolr nabzdr, x trpnzngr nzbrpe-krdr. 15 Drtc' kxmrlz drtwr ngrde leplz kcng nabzdr tqmrlz x tzoliqtilr nzlxngiti-krdr natq Gct. Murde nztwzlr x nzlolvzlr mqngi, x nra nzrlxngiti-krdr yc-zvzbz, mz nzvectr-krmlr leplz mz Gct.”
Gct Suti Drtwrde Nrpakxmrlz Natalvzpxle Leplz Amrlx
Mak 4:21-25
16 Mz nzaelwapxkr Jiszs kx Nrpakxmrlz na-apule zyzlr, rpibzle kx, “Lam trnztekatru sc tzalalvzope topla. X trnzawxbulzpwzu mz nabz da. Lam nzadolzpwz wq, murde leplz namclr zyzlr mz nzdwatr-krmlr brma. 17 Mz nzmu-krde lcde, kxmule-esz' Nrpakxmrlz trkrlzkapzle leplz amrlx, a' sa naopxbz badr kalr. X mzli lc sa nayrplatitr nardr x na-aelwapx-ngrbzle da kx yc-kapqbepz badr.
18 “X na-aclve-angidramu murde natq Gct kc tqxlramu natwz-kzamu mz nzmnc-krmu. Murde doa kx twzle natq Gct mz nzmnc-krde, natwz-moule nzyrplapxngr mz kzdung kz natq Gct. A' doa kx trtwzleu natq Gct mz nzmnc-krde, trnatwzleu kzdq mou nzyrplapxngr. X kxmule-esz' nzrkrlzngr kxtopwzne kx ycbz bade, a' sa nakatxpx-kzpz Gct bade.”
Kx Ngi Angidr Lxede Jiszs X Mzledeng
Matiu 12:46-50; Mak 3:31-35
19 Kzdq mzli lxe Jiszs x mzledeng nzvzmqng bade mz ma kc tqmnc-ngrde. A' trnzdwatr-pnzpwzung brma, murde zbo ngr leplz kcng tzmncong mrkc. 20 Kzdq ncblo rpibzle mz Jiszs kx, “Lxem x mzlemqng la tztutrpqng yz, nzrpilr namclr nim.” 21 X sc tqrpipebzle kx, “Lxenge x mzlengeng dekcng tzxlrng natq Gct x nztwzlr mz nzmnc-krdr.”
Jiszs Aole Nrwx Mz Kzdq Nenq Kxetu
Matiu 8:23-27; Mak 4:35-41
22 Kzdq zbq Jiszs badr ncblo nedeng nzprtzng mz kzdq bot kxetu, x sc tqrpipebzle badr kx, “Na-alilvckiopeku mz nrlar dxbu kc.” X sc tzalilvcpeng. 23 Nzvo-krbzlr kc, Jiszs kc tqmwipe. Kzdq nenq kxetu vzobz mz nabz dxbu kc. Zbz bot kc sc tqdwatiope lue. Mz drtwrdr sc tzrpilr naboopeng. 24 Nzvzbzng mz Jiszs sc tzameopelr. Nzrpipebzlr kx, “Kxetu, Kxetu! Nabzpeku!” Jiszs dwalzm, x lclvztxde nenq x ebio kx yclwz. X nzamatxo-pnzng x nrwx votx pnz. 25 Zbz rpibzle mz ncblo nedeng kx, “?Nike tr-rlxngiti-ngrwamuu?” Nzkcti-lzbqng x nzmwxlr-kzng, x sc tzrpi-etrpelr kx, “Eke! ?Ncblo kznika? Rkabz natq mz nenq x nrc, x nzvz-nqblqlr natqde!”
Jiszs Maszlrpx-ngrde Drka' Kx Xplr Mz Kzdq Ncblo
Matiu 8:28-34; Mak 5:1-20
26 Nzkaputrpzng mz nrlarnrlc kc tqycngr taon kcng nzpnu-esz', mrkc tzmncngr leplz kcng trngiulrJiu. Kzdq taon lcde drtqde Gergesa, yckiomle mz kzdq nrlar Dxbu Gzlili, x Provins kc Gzlili yckiomle mz kzdq nrlarde. *
27 Jiszs kx poobzle mepz, sc tqrmctipe kzdq ncblo ngr taon kc, kx mncpx-ngrm drka'. Mzli boipe, kx tqvznede la, x trpnzngr scde lrpz. X trmncpeu mrnyzde, a' mnctxpepwz mz butqbr kx nzryrtzmqngr kxnzbzng. 28-29 Mzli kqlupe tqlolvzngr drka' kc le. X leplz nzapusr-ngrdr nide ncblo kxnzpresin. Kxmule-esz' mqdeng x nanycdeng nzpetibzng mz sen, a' sen lang tqnikileng x tqavztr drka' kc mrkc lzke. Kx mctxbzle Jiszs, katxpxbzle kc natq ngr nzneplangr x nzkya'-nimzngr. X rtctxo-lzbqbz bade. Rpibz Jiszs mz drka' kc kx, “Prpxm bade!” Sc tqnemipele kx, “Vrr! Jiszs, Mrlx Gct kc tqmyalz-esz'ngr! ?Nike tqotime? Yrnitrpo bam, bzkq ayrplapxq nrkrdrtqnge!”
30 Jiszs veabz rpibzle kx, “?Drtqm neke?” Rpibzle kx, “Drtqnge Siu Kqlu.” Murde drka' kxkqlu nzyrkrtrpebzng bade. 31 Drka' kcng nzyrnititrpzlr mz Jiszs nzrpibzlr kx bzkq atwzlro-ngrbzle nidr mz gq kc trpnzngr noude mz Hxl. 32 X mnc-aepztrpz mrkc kzdq nrtrq r poi kxetu sc tzmung mz nra. Drka' kcng nzyrnitrpzlr mz Jiszs kx narlr-ngrbzle badr nzvztr-krdr mz poi kcng. X sc tqrlrpe-ngrbzle. 33 Zbz drka' kcng nzdwapxmqng mz ncblo kc x nzdwatr-alzung mz poi kcng. X nrtrq r poi kc nzvoong mz nrlar nqngitrlqli, nztaong mz nabz dxbu kc, sc tzboopeng amrlx.
34 Kx nzmc ncblo kcng tzaclveng, nzngrlrng sc tzpinepelr nrpa ngrde mz mztea x mz nabz nrlanc kcng. 35 Zbz leplz kxnzkqlung sc tzyrkrpebzng mz nzmc-krdr da kc tqprtz. Nzvzmqng mz Jiszs x nzmcpelr ncblo kc tzprszpx drka' kcng, pxitxpe, x drtwrde opxpe. X sc tqwxbulzbz mz nanyc Jiszs, tqlalztqpebz mz nzalvztr-krde. Zbz sc tzmwxlrtxpeng amrlx ngrdr, nzmwxlrtilr zmatq ngr Jiszs kc tqmyalz. 36 Krkcng tzrmcng sc tzpipebzlr mz leplz kcng tzvz-atemqng kxmu ncblo kc nzmrlz-krde. 37 Zbz leplz kcng amrlx ngr nrlarnrlc kc Gergesa nzrlxti-nrwx-ngrbzlr mz Jiszs kx navzpe, murde nzmwxlrtx-atwrnrpe-ngrng. Zbz mzli kc Jiszs tqprtzpe-ngrde mz bot, 38 ncblo kc tzprszpx drka' kcng, sc tqvzpem tqyrnitrpebzle mz Jiszs kx navzng badr. A' atwzlrpxngr Jiszs, rpibzle kx, 39 “Yzlupe mrnyzm, x pipx da kc tqwzpe-ngrbz Gct bam.” Zbz Jiszs kc tqrlaszpele mrkc x ncblo lc sc tqvz-zlipele taon kc atwrnrngr, tqpinede da kc tqwz-ngrbz Jiszs bade.
Inyx Jaerzs X Olvz Kc Tqmaletrpzle Lrpz Sc Jiszs
Matiu 9:18-26; Mak 5:21-43
40 Mzli kc Jiszs tqyzlupe-mou-ngrbzle mz nrlar dxbu kc, zbo ngr leplz kc sc tzabrtzlvzpelr nide. Murde nidr amrlx ngrdr tzaenzlilr nide. 41 Zbz kzdq ncblo drtqde Jaerzs, sc tqkaputrpem. Nide kzdq kxetu r mangr-nzkrka'ngr. Rtctxo-lzbq-ngrbz mz nanyc Jiszs x sc tqyrnitrpebz kx navzng badr mrnyzde. 42 Murde inyxde esz'txu, yiz ngrde mwx nzpnu-esz'-nrade-li (12), sc nabzpe. Jiszs kx vzbzle, leplz kcng nzrdrlvzti-lzbq-txpwzng mz nzvz-krbzlr bade.
43 A' kzdq olvz kx tresakiu nzrpwx-krde temz sc tqmnc kz mrkc. Nzrpwx-alo-krde lc temz, twztipelele yiz nzpnu-esz'-nrade-li (12) x tqamewetxbzle drtqde. A' trpnzngr kx krlzle nzamrlz-krbzle nide. 44 Olvz lc vzdzm mz mzlir zbo ngr leplz kc mz nibr Jiszs x sc tqmaletrpebzle lrpzde. X mzli kcpwz mepyr kc sc tqesakipe. 45 Jiszs kc tqrpipele kx, “?Neke tqmaletrple ninge?” Leplz amrlx nzrpibzlr kx trpnzngr. Zbz Pita kc tqrpipebzle kx, “Kxetu rnge, leplz amrlx la tzbolikilvzlr nim. Nzkrlzlr kx nzbxtrpzlr nim.”
46 A' rpibz Jiszs kx, “Kzdq kc doa maletrple ninge murde krlztix zmatq vzpxpem bange x amrlzpele kc kzdq doa.” 47 Olvz kc mcpele kx nzkrlztipe, sc tqvzpem, rnrcnepem, x rtctxo-lzbqbz mz nanyc Jiszs mz nzaelwapx-krde nzavzo-lzbqngr x nzamatqngr. Mrkc, mz mz leplz amrlx, sc tqpipxpebzle da kc tqmaletr-ngrbzle lrpz sc Jiszs x kxmu nzmrlztx-ani-krpwzle. 48 Rpibz Jiszs kx, “Inyxnge, vzpe x bzkq da kx napnz drtwrm. Murde nzrlxngiti-krm ninge amrlzpele nim.”
49 Jiszs kc tqycmnebe ye, a' kzdq ncblo vzpem mz ma nyz Jaerzs. Rpinemle kx, “Inyxm bzpe, kx Jaerzs. Bzkq akxputipeq kxakrlz la.” 50 A' xlrpebz Jiszs, sc tqrpipebzle mz Jaerzs kx, “Bzkq drtwrm talvzo, a' lxngiti ninge, x sa nalu mou.”
51 Kx nzkrlzbzlr ma kc trpnzngr leplz kx rlr-ngrbzle nzmncpx-krmlr badr brma, a' ngi txpwz Pita, Jon, Jemes, trtede x lxede. 52 Leplz kcng amrlx mrkc tznemipelr nzyrni-krdr. A' mz nzkrlzkr Jiszs kx nzbzkr doa olvz kc trnabz-alou, sc tqrpipebzle kx, “Bzkq yrniamu. Doa lc trbzu, a' mwine ye!” 53 A' nzyrpalelvzlr nide murde nzkrlzlr kx doa olvz kc bzpe. 54 A' Jiszs dwatrpz x otibzle doa olvz kc, malebzle mqde, sc tqrpibzle kx, “Dwalzm!” 55 Nzlu-krde yzlutx-mop x mzli kcpwz tutxlzm. Zbz sc tqrpipebz Jiszs kx, “Kabzmu du dakxnzng namu doa olvz lc.” 56 Lxede x trtede kx nzkctipxlrle, naodr mz txpwz. A' Jiszs lclvztxbzle kx bzkq nzpinedr da lc tqngi-dape.
8:10 Asaea 6:9 8:24 Sam 65:7; 89:9; 107:29 * 8:26 Mz kzdung nzryrngr kcng pnz taon lc nzrpibz Gadara o Gerasa. 8:48 Mwxlrti-lzbq mz nike na-alebz Jiszs badr zbo ngr leplz kcng bade. Murde nzyagox-krde batrpe-kzpzle trnztakitr-krdeu nide mz nzprtrngr mz nzangiongr, x nabatr-kzpzle doa kcng nabxtrpzlr nide trnztakitr-kz-krdru mz nzprtrngr mz nzangiongr mz nzvz-nqblq-krde Lou sc Mosis. [Livae 15:19-30]