6
Jesús icwíc cinco mil pɨxiñt́am
(Mt. 14:13-21; Mr. 6:30-44; Lc. 9:10-17)
Ocmɨ, cuando yaj iñasca je̱mpɨc, nɨc Jesús jém laguna aŋwiñt́uc, iñɨ̱yi jém laguna Galilea, iñɨ̱yit́im Tiberias. Tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am it́úŋɨyyajpa Jesús porque iixyaj jém milagroyaj cuando icpɨs jém mɨmneyajwɨɨp. Quím Jesús tu̱m co̱tsɨcyucmɨ, iwaganaco̱ñyaj jém icuyujcɨɨwiñ. Núctooba jém pascuasɨŋ jém iwatyajpáppɨc jém judíos. Cuando ámquím Jesús, iix iga miñyajpa tsa̱m jáyaŋ jém pɨxiñt́am. Jesɨc iñɨ́máy jém Felipe:
—¿Ju̱t́ wɨa̱p tanjuy caxt́ána̱ñi iga tanacwíctámpa it́u̱mpɨy yɨ́pyaj pɨxiñt́am?
Ichobɨyñɨ́máy jém Felipe je̱mpɨc iga icutɨ́tspa, porque ijo̱doŋ Jesús jutsa̱p icwíc jém pɨxiñt́am. Jesɨc jém Felipe iñɨ́máy:
—Meega tanait́ doscientos tumiñ de plata iga tanjuypa caxt́ána̱ñi, d́a ictsɨ́ypa iga cada tu̱mtu̱m ipɨctsoŋpa uxaŋ.
Jesɨc jém Anti, tuŋgac jém icuyujcɨɨwiñ, jém Ximoj Peto it́ɨ̱wɨ, iñɨ́máy Jesús:
—Yɨɨm it́ tu̱m jaychɨ̱xi. Iniit́ cinco caxt́ána̱ñi de cebada y wɨste̱n tɨɨpɨ. Pero como tsa̱m jáyaŋ it́yaj, d́a ictsɨ́ypa ni uxaŋ.
10 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—Acco̱ñya̱jɨ it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am.
Jesɨc co̱ñyaj múgaŋjo̱m, it́yaj como cinco mil jém pɨxiñt́am. 11 Jesɨc Jesús ipɨc jém caxt́ána̱ñi. Cuando yaj iŋwejpát Dios, ichi jém caxt́ána̱ñi jém icuyujcɨɨwiñ. Jeeyaj iwécyaj, ichiiyaj it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am jém co̱ñyajwɨɨp. Je̱mpɨct́im iwat con jém tɨɨpɨ. Chiiyajta̱ juuts ixunyajpa jém pɨxiñt́am. 12 Jesɨc cuando cusum wiiquiyaj, iñɨ́máy Jesús jém icuyujcɨɨwiñ:
—Sɨɨp piŋtaamɨ it́u̱mpɨy jém cutsɨ́yñewɨɨp iga odoy togóyiñ ni uxaŋ.
13 Jesɨc ipiŋyaj it́u̱mpɨy jém cutsɨ́yñewɨɨp, jém d́apɨc yaj icútyaj jém pɨxiñt́am. Icucomyaj doce nacooŋ con jém cutsɨ́yñewɨɨp de jém cinco caxt́ána̱ñi de cebada. 14 Jesɨc jém pɨxiñt́am cuando iixyaj jém milagro jém iwatnewɨɨp Jesús, nɨmyaj:
—Nu̱ma yɨ́p pɨ̱xiñ jém Profeta jém tanaŋjóctampáppɨc iga miñpa yɨ́p naxyucmɨ.
15 Pero Jesús icutɨɨyɨ́y iga miñpa imats jém pɨxiñt́am iga iccámpa pɨ̱mi̱mɨ juuts tu̱m rey, jeeyucmɨ nɨc icut́um tu̱m co̱tsɨcyucmɨ.
Wit́pa Jesús jém nɨɨwiñpacyucmɨ
(Mt. 14:22-27; Mr. 6:45-52)
16 Jesɨc jocpiicha̱bam i̱t́i. Quetyaj jém Jesús icuyujcɨɨwiñ jém laguna aŋna̱ca. 17 Tɨgɨyyaj tu̱m barcojo̱m, moj nɨquiyaj jém laguna aŋwiñt́uc jém attebet Capernaum. Cupiicha̱wum, pero d́anam quet jém Jesús. 18 Jesɨc moj po̱yi jém sa̱wa tsa̱m pɨ̱mi. Agui mɨj jém nɨɨpoa. 19 Juumɨ nɨc jém barco como cinco o seis kilómetro. Icwit́yajpa jém barco con remos. Jesɨc jeet́i rato iixyaj iga miñpa jém Jesús, wit́pa imiñ jém nɨɨwiñpacyucmɨ. Núc nocojo̱m ju̱t́ it́ jém barco. Tsa̱m pɨ̱mi cɨ̱ŋyaj jém icuyujcɨɨwiñ. 20 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj:
—Aɨcham, odoy cɨ̱ŋtaamɨ.
21 Jesɨc iwɨ̱pɨctsoŋyaj jém icuyujcɨɨwiñ, icquímyaj Jesús jém barcojo̱m. Jesɨc tu̱mt́i rato núcyaj jém laguna aŋna̱ca ju̱t́ nɨcyajpa.
Jém pɨxiñt́am imétsyajpa jém Jesús
22 Jesɨc icuqueja̱ma jém pɨxiñt́am, jém tsɨ́yñeyajwɨɨp jém laguna aŋna̱ca, ju̱t́ tsucumyaj jém Jesús icuyujcɨɨwiñ, ijo̱dóŋa̱yaj iga it́ id́ɨc je̱m no más tu̱m barco. Ijo̱dóŋa̱yajt́im iga jém Jesús d́a iwagananɨcyaj jém icuyujcɨɨwiñ barcojo̱m. 23 Iganam sɨɨp ijɨ̱syaj jém pɨxiñt́am, núcyaj wa̱t́i jém barco, tsucumyaj jém attebet de Tiberias. Núcyaj jém laguna aŋna̱ca nocojo̱m jém lugar ju̱t́ icútyajpa jém caxt́ána̱ñi ju̱t́ iŋwejpát Dios jém tánO̱mi. 24 Jesɨc cuando jém pɨxiñt́am iixyaj iga d́a i̱ jém Jesús ni jém icuyujcɨɨwiñ, tɨgɨyyaj jém tuŋgac barcojo̱m, jém yaguiñpɨc miñyaj, nɨcyajt́im jém attebet Capernaum iga imétsyajpa Jesús.
Jesús jém caxt́ána̱ñi jém tachiipáppɨc vida
25 Jesɨc cuando ipátyaj jém Jesús jém laguna aŋwiñt́uc nɨmyajpa:
—MamMaestro, ¿juchɨs miñúc yɨɨm?
26 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj:
—Nu̱ma mannɨ́máypa, mimicht́am ammétstámpa porque micusta mu iŋcútta jém caxt́ána̱ñi. D́a ammétstámpa porque iŋcutɨɨyɨyt́a t́i manaŋquejayt́a con jém wɨbɨc milagro jém aŋwatnewɨɨp. 27 Odoy yo̱xataamɨ no más para jém wíccuy, jém it́wɨɨp yɨ́p naxyucmɨ, porque je yajpa. Más wɨ̱ iga miyo̱xatámiñ para jém tuŋgac wíccuy jém d́apɨc cuyajpa, jém michiipáppɨc jém vida jém d́apɨc cuyajpa. Ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, amiñ iga manchiiba jém wíccuy jém d́apɨc cuyajpa. Quejpa iga acutsat jém anJa̱tuŋ Dios porque achi jém pɨ̱mi iga wɨa̱iñ aŋwat jém milagroyaj.
28 Jesɨc jém pɨxiñt́am iñɨ́máy jém Jesús:
—¿T́i wɨa̱p aŋwatta iga aŋwattámpa jém Dios iyo̱xacuy?
29 Jesús iñɨ́máy jém pɨxiñt́am:
—It́ tu̱m yo̱xacuy iwɨ̱aŋja̱m Dios iga iŋwattámiñ, acupɨctaamɨ aɨch jém acutsatnewɨɨp Dios yɨ́p naxyucmɨ.
30 Jesɨc jém pɨxiñt́am iñɨ́máy jém Jesús:
—¿Que jup seña anaŋquejáypa mimich iga maŋcupɨctámiñ? ¿Jup milagro wɨa̱p iŋwat? 31 Jém tanja̱tuŋwe̱wetam wiñɨgam icútyaj jém maná jém tɨtsɨnaxyucmɨ. Jayñeta̱ jém Dios iŋma̱t́i iga: “Chiiyajta̱ jém pɨxiñt́am jém sɨŋyucmɨpɨc caxt́ána̱ñi.”
32 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém pɨxiñt́am:
—Nu̱ma mannɨ́máypa, d́a je sɨŋyucmɨpɨc caxt́ána̱ñi jém ichiiñewɨɨp jém Moisés jém wiñɨcpɨc pɨxiñt́am. Pero anJa̱tuŋ Dios michiiba jém nunta sɨŋyucmɨpɨc caxt́ána̱ñi. 33 Porque jém caxt́ána̱ñi, jém michiipáppɨc Dios, quetpa sɨŋyucmɨ y ichiiba vida jém pɨxiñt́am jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ.
34 Jesɨc nɨmyaj jeeyaj:
—MánO̱mi, achiit́aamɨ siempre jexpɨc caxt́ána̱ñi.
35 Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—Ɨch jém acaxt́ána̱ñi jém michiipáppɨc jém vida. Siiga i̱ miñpa atúŋɨ́y, jesɨc d́a nunca yua̱p; siiga i̱ acupɨcpa aɨch, jesɨc d́a nunca nɨ́ctɨtspa. 36 Mannɨ́mayt́a iga mex ánixñeta mimicht́am, d́a aŋcupɨctámpa iga michɨ́yiñ juuts ɨch maŋcuyujcɨɨwiñ. 37 It́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am, jém achiipáppɨc jém anJa̱tuŋ Dios, miñpa atúŋɨyyaj. Siiga miñpa atúŋɨ́y tu̱m pɨ̱xiñ, ampɨctsoŋpa, d́a aŋquebacputpa. 38 Porque ɨch amiñ sɨŋyucmɨ iga aŋwatpa juuts iwɨ̱aŋja̱m Dios jém acutsatnewɨɨp. D́a amiñ iga aŋwatpa juuts aɨch aŋwɨ̱aŋja̱m. 39 Jém anJa̱tuŋ, jém acutsatnewɨɨp yɨ́p naxyucmɨ, d́a ixunpa iga togoypa ni tu̱m jém pɨ̱xiñ jém achiiñewɨɨp aɨch. Achiit́a̱ jém pɨ̱mi iga wɨa̱iñ anacpɨsyaj jém ampɨxiñt́am jém caaneyajwɨɨp jém íŋaŋpɨgam ja̱ma. 40 Porque jém anJa̱tuŋ Dios, jém acutsatnewɨɨp, iwɨ̱aŋja̱m iga it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am, siiga iixyaj jém iMa̱nɨc, icupɨcyajpa, ipɨctsoŋyajpa jém vida jém d́apɨc cuyajpa. Anacpɨsyajpa it́u̱mpɨy jém ampɨxiñt́am jém íŋaŋpɨgam ja̱ma.
41 Jesɨc agui jóyñeyaj jém judíos. Icujɨyyaj jém Jesús porque nɨmpa iga: “Ɨch jém acaxt́ána̱ñi jém aquetnewɨɨp sɨŋyucmɨ.” 42 Nɨmyaj jeeyaj:
—¿Que d́a yɨ́bam jém José ima̱nɨc? Tánixpɨ́gáy jém ija̱tuŋ y ia̱pa. ¿T́iiga tanɨ́máypa iga quetne sɨŋyucmɨ?
43 Jesɨc jém Jesús iñɨ́máy jém pɨxiñt́am:
—Tsa̱cɨ iga aŋcujɨyt́ámpa mimicht́am. 44 D́a i̱ wɨa̱p imiñ iga acupɨcpa siiga jém anJa̱tuŋ Dios d́a inimiñpa. Ɨch anacpɨspa jém ampɨxiñt́am jém caaneyajwɨɨp jém íŋaŋpɨgam ja̱ma. 45 Jém wiñɨcpɨc profeta ijaychacne jém librojo̱m iga: “Dios iccuyujyajpa it́u̱mpɨy jém ipɨxiñt́am.” Sɨɨp mannɨ́máypa iga it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am jém iccuyujneyajwɨɨp jém anJa̱tuŋ Dios, jém imatoŋneyajwɨɨp, miñpa atúŋɨyyaj aɨch.
46 Nɨmpat́im Jesús:
—Ɨch anjo̱doŋ iga d́a i̱ oypa iix jém anJa̱tuŋ Dios, ɨch aŋcut́um ánixñe. Porque ɨch amiñ ju̱t́ it́ jém anJa̱tuŋ. 47 Nu̱ma mannɨ́máypa, jém acupɨcpaap aɨch, ipɨctsoŋpa jém vida jém d́apɨc cuyajpa. 48 Ɨch jém acaxt́ána̱ñi, jém manchiipáppɨc vida jém d́apɨc cuyajpa. 49 Mimicht́am iñja̱tuŋwe̱wetam, jém wiñɨcpɨc, icútyaj jém maná jém tɨtsɨnaxyucmɨ. Pero ocmɨ caayajt́im jeeyaj. 50 Pero sɨɨp manaŋmadáypa iga it́ tuŋgac caxt́ána̱ñi jém quetnewɨɨp sɨŋyucmɨ. Siiga i̱ icútpa yɨ́p caxt́ána̱ñi d́a e̱ybɨc caaba. 51 Ɨcht́im mismo jém acaxt́ána̱ñi jém aquetnewɨɨp sɨŋyucmɨ. Siiga i̱ icútpa yɨ́p caxt́ána̱ñi, it́pa para siempre. Jém caxt́ána̱ñi, jém manchiipáppɨc, ɨch ammɨjta̱y. Ɨch anyaac anjɨ́cpa iga accaata̱p iga anyojáypa jém pɨxiñt́am it́áŋca iga ipɨctsoŋyajpa jém vida jém d́apɨc cuyajpa.
52 Jesɨc jém judíos nacwácyajta̱p entre jeeyaj. Moj áŋa̱jiyaj. Nanɨ́mayyajta̱p:
—¿Jutsa̱p tachi jém imɨjta̱y iga taŋcúdáypa?
53 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj:
—Ɨch jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, nu̱ma mannɨ́máypa siiga mimicht́am d́a iŋcútpa ɨch ammɨjta̱y y siiga d́a íñucpa jém annɨɨpiñ, jesɨc d́a inii̱ jém vida iga nɨcpa mii̱t́i con Dios. 54 Siiga i̱ icútpa jém ammɨjta̱y y iucpa annɨɨpiñ, iniit́um jém vida jém d́apɨc cuyajpa; anacpɨspa jém íŋaŋpɨgam ja̱ma. 55 Jém ammɨjta̱y nunta wíccuy y jém annɨɨpiñ nunta uccuy, mimatspagáypa íña̱nama. 56 Siiga i̱ icútpa ammɨjta̱y y iucpa annɨɨpiñ, awaganait́pa aɨch y ɨch aŋwaganait́pa je. 57 Jém anJa̱tuŋ Dios jém acutsatnewɨɨp iniit́ jém vida. Ɨch anait́t́im jém vida porque achiiñe jém anJa̱tuŋ. Jesanet́im jém ampɨxiñt́am jém icútnewɨɨp jém ammɨjta̱y, iniit́yajt́im jém vida jém d́apɨc cuyajpa, porque ɨch anchiiñe. 58 Manaŋmadáypa de jém caxt́ána̱ñi jém quetnewɨɨp sɨŋyucmɨ. Yɨ́p caxt́ána̱ñi d́a jex juuts jém wíccuy jém maná jém icútneyajwɨɨp jém iñja̱tuŋwe̱wetam wiñɨgam. Jeeyaj caayajt́im it́u̱mpɨy. Pero siiga i̱ icútpa yɨ́p caxt́ána̱ñi, iniit́pa jém vida jém d́apɨc cuyajpa para it́u̱mpɨy tiempo.
59 Jesús iŋquejáypa je̱mpɨc jém it́yajwɨɨp jém sinagoga jém attebet Capernaum.
Tachiit́a̱ jém vida jém d́apɨc cuyajpa
60 Jáyaŋ jém icuyujcɨɨwiñ cuando imatoŋyajpa t́i nɨmpa jém Jesús, jesɨc nɨmyaj:
—Tsa̱m táŋca yɨ́p aŋquímayooyi. ¿I̱ wɨa̱p icupɨc?
61 Jém icuyujcɨɨwiñ mojpa icujɨyyaj jém Jesús. Pero je ijo̱doŋ t́i sɨ́p iñɨmyaj, jesɨc iñɨ́máy:
—¿Que d́a iŋwɨ̱aŋja̱mta yɨ́p aŋquímayooyi? 62 ¿Jesɨc t́i iñjɨ̱stámpa siiga mimicht́am ánixt́ámpa, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, cuando aquímgacpa sɨŋyucmɨ ju̱t́ ait́ id́ɨc wiñɨgam? 63 Tu̱m pɨ̱xiñ ia̱nama iniit́ jém ivida. Pero siiga putpa jém ia̱nama, jesɨc jém imɨjta̱y d́a t́i cuwatcuy. Ɨch anaŋma̱t́i, jém manaŋmadayñewɨɨp, nu̱ma iniit́ jém vida, iniit́ jém a̱nama. 64 Pero todavía it́ algunos de mimicht́am d́a iŋcupɨctámpa ɨch anaŋma̱t́i.
Mu icupiŋ Jesús jém icuyujcɨɨwiñ ijo̱doŋ i̱apaap d́a icupɨcpa y i̱apaap iwadáypa jém atraición. 65 Jesɨc Jesús iñɨ́máy it́u̱mpɨy jém it́úŋɨyyajpaap:
—Jeeyucmɨ mannɨ́máypa iga d́a i̱ wɨa̱p imiñ iga atúŋɨ́ypa siiga jém anJa̱tuŋ Dios d́a ijɨ́cpa, siiga d́a anamíñáypa.
66 Dende jesɨgam tsa̱m jáyaŋ jém Jesús icuyujcɨɨwiñ ichagaŋputyaj iga iwaganasɨɨba, d́a más it́úŋɨyyaj. 67 Jesɨc Jesús icwácpa jém doce icuyujcɨɨwiñ. Nɨ́mayt́a̱:
—¿Que mimicht́am antsagaŋputpat́im?
68 Icutsoŋ jém Ximoj Peto, iñɨ́máy:
—MánO̱mi, ¿jesɨc i̱ antúŋɨ́ypa? Mimich iniit́ jém wɨbɨc aŋma̱t́i jém tachiipáppɨc jém vida jém d́apɨc cuyajpa. 69 Aɨcht́am maŋcupɨcnetámum y anjo̱dóŋa̱netámum iga mich miCristo jém Vivopɨc Dios miMa̱nɨc.
70 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—Ɨch maŋcupiŋneta mimicht́am jém doce maŋcuyujcɨɨwiñ. Pero tu̱m de mimicht́am miwoccɨɨwiñ.
71 Iŋmatpa Jesús de jém Judas Iscariote, jém Ximoj Iscariote ima̱nɨc. Je tu̱m de jém docepɨc icuyujcɨɨwiñ, pero iwadáypa atraición jém Jesús.