14
Jém aŋjagooyiyaj iwatyajpa trato iga matsta̱p jém Jesús
(Mt. 26:1-5; Lc. 22:1-2; Jn. 11:45-53)
Togoy wɨsna ja̱ma iga naspa jém pascuasɨŋ cuando cútta̱p jém caxt́ána̱ñi sin levadura. Jesɨc jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj entre jém escribaspɨc maestroyaj imétsyajpa jutsa̱p iyammats jém Jesús iga iccaaba. Pero algunos jém aŋjagooyiyaj nɨmyajpa:
—D́a tammatstámpa sɨŋjo̱m iga odoy cujíñayyajiñ jém pɨxiñt́am.
Tu̱m yo̱mo icutecquet Jesús con wɨbɨc perfume
(Mt. 26:6-13; Jn. 12:1-8)
It́ id́ɨc Jesús jém attebet Betania jém Ximoj it́ɨccɨɨm, jém cupúgayñewɨɨp id́ɨc iña̱ca. Iganam co̱ñ Jesús jém mesacɨɨm ju̱t́ wícyajpa, tu̱m yo̱mo inimiñ tu̱m tsaafrasco comne de jém wɨbɨc aceite. Naps nardo jém aceite jém tsa̱mpɨc tsoowɨ́y. Jesɨc jém yo̱mo ipo jém frasco, icutecquet jém aceite Jesús ico̱bacyucmɨ. Pero algunos pɨ̱mi jóy iga iwat je̱mpɨc jém yo̱mo. Nanɨ́mayyajta̱ entre jeeyaj:
—¿T́iiga it́ecmɨ̱chca yɨ́p wɨbɨc aceite? Meega tammáypa yɨ́p aceite, ivale más de trescientos tumiñ de plata. Jesɨc wɨa̱p tanyo̱xpát jém yaacha̱yajpaap.
Jesɨc moj iwogayyaj jém yo̱mo.
Pero Jesús iñɨ́máy:
—Tsa̱cɨ yɨ́p yo̱mo. ¿T́iiga immoogɨ́ypa? Tsa̱m awɨ̱wadáy. Jém yaacha̱yajpaap siempre iŋwaganait́t́ámpa. Wɨa̱p iñyo̱xpátta juchɨs mich iñxunpa. Pero aɨch d́a siempre maŋwaganait́t́ámpa. Yɨ́p yo̱mo awɨ̱wadáy con jém iniit́wɨɨp. D́anam acaane, pero miñ acutegáy jém wɨbɨc aceite ammɨjta̱yyucmɨ juuts cuando cumta̱p tu̱m tsúts. Nu̱ma mannɨ́máypa, ju̱t́quej aŋmatta̱p jém wɨbɨc aŋma̱t́i icuwɨ̱t́i yɨ́p naxyucmɨ, aŋmatta̱pt́im t́i awadáy yɨ́p yo̱mo iga jém pɨxiñt́am ijɨ̱syajiñ yɨ́p yo̱mo.
Jém Judas icɨɨjuŋcot jém Jesús
(Mt. 26:14-16; Lc. 22:3-6)
10 Jesɨc jém Judas Iscariote, tu̱m de jém Jesús icuyujcɨɨwiñ, jém docepɨc, nɨc iniŋmat jém pa̱nij aŋjagooyi. Nɨc iwat trato jutsa̱p icɨɨjuŋcot Jesús jém aŋjagooyi icɨɨjo̱m. 11 Jesɨc agui maymayyaj jém pa̱nij aŋjagooyiyaj cuando ijo̱dóŋa̱ t́iiga miñ jém Judas. Iñɨ́mayyaj iga ichiiyajpa tumiñ jém Judas iga icɨɨjuŋcotpa jém Jesús. Jesɨc jém Judas moj iméts jutsa̱p iwat.
Jém wiñt́ipɨc Santa Cena
(Mt. 26:17-29; Lc. 22:7-23; Jn. 13:21-30; 1 Co. 11:23-26)
12 Jesɨc tsucúmum jém sɨŋ iga jém Israelpɨc pɨxiñt́am icútyajpa jém caxt́ána̱ñi jém d́apɨc inii̱ levadura. Jesɨc jém wiñt́ipɨc ja̱ma cuando accaayajta̱p jém xuxut́ borregoyaj para jém pascuasɨŋ, jém Jesús icuyujcɨɨwiñ icwácyaj, iñɨ́mayyaj:
—¿Ju̱t́ iñxunpa iga nɨcpa aŋwɨ̱tsacta it́u̱mpɨy cosa iga tawíctámpa jém pascuasɨŋ?
13 Jesɨc Jesús icutsat Jerusalén wɨste̱n jém icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́máy:
—Nɨctaamɨ jém attebet Jerusalén. Jemɨc impáttámpa tu̱m pɨ̱xiñ jém ininɨcpaap tu̱m majcuy nɨ. Jesɨc túŋɨyt́aamɨ, 14 hasta tɨgɨypa tu̱m tɨcjo̱m. Nɨ́mayt́aamɨ jém tɨc io̱mi iga: “Nɨmpa jém ammaestro: ¿Ju̱t́ it́ jém cuarto ju̱t́ anacnaspa jém pascuasɨŋ con aŋcuyujcɨɨwiñ?” 15 Jesɨc jém tɨc io̱mi miŋquejáypa tu̱m mɨjpɨc cuarto jém yucmɨpɨc piso. Wɨ̱tsacneum jém cuarto. Iniit́um t́it́am tansunpa. Jemɨgam wɨ̱wattaamɨ jém taŋwíccuy iga tasɨ́ŋa̱támpa.
16 Jesɨc jém wɨste̱n icuyujcɨɨwiñ nɨcyaj jém attebet Jerusalén. Cuando núcyaj jemɨc, ipát jém tɨc juuts iñɨ́mayñe jém Jesús. Jesɨc jém cuarto iwatyaj jém wíccuy iga icnasyajpa jém pascuasɨŋ.
17 Jesɨc tsuuya̱wum i̱t́i, núcyaj Jesús con jém doce icuyujcɨɨwiñ. 18 Jesɨc iganam sɨ́p iwícyaj, nɨmpa jém Jesús:
—Nu̱ma mannɨ́máypa, tu̱m de mimicht́am, jém aŋwaganawícpaap, aŋcɨɨjuŋcotpa jém ánenemigo icɨɨjo̱m.
19 Jesɨc tsa̱m aŋyácyaj jém Jesús icuyujcɨɨwiñ. Cada tu̱mtu̱m moj icwácyaj jém Jesús. Nɨmyajpa:
—¿Aɨcham?
20 Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—Nu̱ma, tu̱m de mimicht́am, jém midocepɨc maŋcuyujcɨɨwiñ, jém aŋwaganaso̱npaap jém caxt́ána̱ñi tu̱mt́i chi̱majo̱m, jeam acɨɨjuŋcotpa. 21 Ɨch jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, tienes que accaata̱p juuts nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i. Pero agui uuguyt́im jém pɨ̱xiñ jém acɨɨjuŋcotpaap. Más wɨ̱ meega d́a id́ɨc nay jém pɨ̱xiñ.
22 Jesɨc iganam wícyajpa, jém Jesús imatspɨc tu̱m caxt́ána̱ñi. Cuando yaj iŋwejpát Dios, iwéc jém caxt́ána̱ñi, ichi jém icuyujcɨɨwiñ, iñɨ́máy:
—Yɨ́p caxt́ána̱ñi ɨch ammɨjta̱y. Cúttaamɨ.
23 Ocmɨ ipɨc tu̱m copa jém uvas iñɨ. Cuando yaj iŋwejpát Dios, ichi jeeyaj. Iucyaj it́u̱mpɨyyaj. 24 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—Yɨ́p ɨch annɨɨpiñ, con jeam aŋwatpa jém jo̱mipɨc trato. Antegáypa annɨɨpiñ por jáyaŋ pɨxiñt́am. 25 Nu̱ma mannɨ́máypa, d́a e̱ybɨc ánucpa jém uvas iñɨ hasta que núcpa jém ja̱ma iga ánucpa jém jo̱mipɨc vino ju̱t́ iŋjacpa Dios.
Nɨmpa Jesús iga Peto iŋnécpa
(Mt. 26:30-35; Lc. 22:31-34; Jn. 13:36-38)
26 Jesɨc yaj iwanyaj tu̱m wa̱ñi, nɨcyaj jém co̱tsɨcyucmɨ iñɨ̱yi Olivos. 27 Jesɨc iñɨ́máy Jesús jém icuyujcɨɨwiñ:
—Mimicht́am iñt́u̱mpɨyt́am tsa̱m micɨ̱ŋtámpa, ampoychactámpa aŋcut́um yɨ́pt́im tsuu. Porque nɨmpa así jém Dios iŋma̱t́i ju̱t́ jayñeta̱: “Accaata̱p jém pastor. Cupóyayyajpa jém iborregoyaj.” 28 Pero ocmɨ cuando apɨspa, jesɨc aŋjagoyñeeba annɨc jém naxyucmɨ de Galilea.
29 Jesɨc jém Peto iñɨ́máy jém Jesús:
—Aunque it́u̱mpɨy tsa̱m cɨ̱ŋyajpa y michacpa iŋcut́um, más aɨch d́a acɨ̱ŋpa y d́a maŋcupóyáypa.
30 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém Peto:
—Nu̱ma mannɨ́máypa iga yɨ́pt́im tsuu antes que wɨscɨy aŋwejpa jém ca̱yu, mimich anaŋnécpa tres veces.
31 Pero jém Peto duro iñɨ́máy:
—Aunque tawagacaiñ con mimich, ɨch d́a manaŋnécpa.
It́u̱mpɨy jém icuyujcɨɨwiñ je̱mpɨct́im nɨmyaj.
Jesús iwatpa oración Getsemaní
(Mt. 26:36-46; Lc. 22:39-46)
32 Jesɨc núcyaj tu̱m lugar iñɨ̱yi Getsemaní. Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—Co̱ñt́aamɨ yɨɨm iganam ɨch nɨcpa anaŋwejpát Dios.
33 Jesɨc Jesús ininɨc jém Peto, Jacobo, y Xiwan uxaŋ más juumɨ. Tsa̱m pɨ̱mi aŋyácne jém Jesús, tsa̱m ijɨ̱spa ia̱namaŋjo̱m t́i iñascaaba. 34 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém tucute̱n icuyujcɨɨwiñ:
—Ɨch agui pɨ̱mi aŋyácne ána̱namaŋjo̱m hasta quénam acaatooba. Tsɨ́yt́aamɨ yɨɨm. Odoy moŋtaamɨ. Nawattamta̱jɨ cuenta.
35 Jesɨc nɨc icut́um Jesús uxaŋ más juumɨ. Tocsne actɨŋ naxyucmɨ. Moj iŋwejpát Dios. Iwágáy siiga wɨa̱p, iga odoy ijɨ́guiñ iga iñascaaba jém mɨjpɨc yaacha̱ji, jém sɨɨppɨc ictsɨ́y. 36 Nɨmpa Jesús:
—ManJa̱tuŋ Dios, mich wɨa̱p iŋwat it́u̱mpɨy cosa. Ayo̱xpaatɨ iga odoy annascaiñ yɨ́p mɨjpɨc yaacha̱ji. Pero odoy wa̱tɨ juuts ɨch ansunpa. Wa̱tɨ juuts mich iŋwɨ̱aŋja̱m.
37 Ocmɨ se̱t e̱ybɨc Jesús ju̱t́ ichac jém tucute̱n icuyujcɨɨwiñ. Moŋyajpa. Iñɨ́máy jém Peto:
—¿Mimoŋpa Peto? ¿Que d́a wɨa̱p imvivoja̱ ni tu̱m hora? 38 Odoy moŋtaamɨ, nawattamta̱jɨ cuenta. Aŋwejpáttaamɨ Dios iga odoy i̱ wɨa̱iñ micutɨ́tsta iga micmalwattámpa. Nu̱ma jém íña̱nama iwattooba juuts ixunpa Dios, pero jém immɨjta̱y d́a iwɨ̱aŋja̱m.
39 Jesɨc e̱ybɨct́im nɨc iŋwejpát Dios con jeet́im aŋma̱t́i. 40 Jesɨc cuando se̱t Jesús ju̱t́ it́ jém icuyujcɨɨwiñ, e̱ybɨct́im moŋyajpa porque tsa̱m pɨ̱mi moŋtooba. D́a tojtooba jém iixcuy. D́a icutɨɨyɨ́ypa ju̱t́pɨc icutsoŋpa jém Jesús. 41 Jesɨc tres vecesam se̱tpa Jesús ju̱t́ it́ jém icuyujcɨɨwiñ. Ipátt́im ju̱t́ moŋyajpa. Nɨmpa Jesús:
—Sɨɨp moŋtaamɨm, jejtaamɨm. Yajum aŋwat jém oración. Núcneum jém hora iga ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, acɨɨjuŋcotta̱p jém malopɨc pɨxiñt́am icɨɨjo̱m. 42 Tsucumtaamɨ, tanɨctámpam. Sɨɨp miñpa jém acɨɨjuŋcotpaap.
Matsta̱ Jesús
(Mt. 26:47-56; Lc. 22:47-53; Jn. 18:2-11)
43 Jesɨc jeet́i rato iganam jɨypa ixɨ jém Jesús, núc jém Judas jém it́wɨɨp id́ɨc con jém doce icuyujcɨɨwiñ. Iwaganamiñyajpa tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am. Inimiñyajpa espada y jém cuy para cótsóypa. Icutsatyaj jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj con jém escribaspɨc maestroyaj y jém wɨd́ayt́am. 44 Jém Judas, jém icɨɨjuŋcotpaap Jesús, iwadáy jém pɨxiñt́am tu̱m seña. Iñɨ́máy:
—Jém anaŋna̱catsútspaap jeam jém pɨ̱xiñ. Matstaamɨ, nanɨctaamɨ, d́a iñchɨcpoyt́ámpa.
45 Jesɨc cuando núc jém Judas ju̱t́ it́ Jesús, icunúc, iñɨ́máy:
—MamMaestro.
Jesɨc iŋna̱catsútsáy ia̱cpac. 46 Jesɨc matsta̱ Jesús, nanɨcta̱ preso.
47 Pero tu̱m pɨ̱xiñ, jém iwaganait́wɨɨp Jesús, it́op jém espada, it́ɨŋquímáy it́a̱tsɨc jém co̱bacpɨc pa̱nij imozo. 48 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém pɨxiñt́am:
—¿T́iiga miñ ammatsta con espada y con cuy juuts tu̱m anúmpaap? 49 Cada ja̱ma jáy accuyujooyi ma̱stɨcjo̱m y d́a nunca ammatsta. Pero sɨɨp micht́am je̱mpɨgam iŋwatta iga cupaguiñ jém Dios iŋma̱t́i ju̱t́ jayñeta̱.
50 Jesɨc it́u̱mpɨy jém icuyujcɨɨwiñ ichacyaj icut́um, cupóyayyaj.
51 Pero tu̱m wo̱ñjaychɨ̱xi it́úŋɨ́ypa jém Jesús. Naŋmonneta̱ con tu̱m manta. Matsta̱t́im jém wo̱ñjaychɨ̱xi. 52 Pero ichac jém iŋmónóycuy, icusɨ̱cɨ poy.
Nanɨcta̱ Jesús ju̱t́ aŋtuuma̱yajpa jém Israelpɨc aŋjagooyiyaj
(Mt. 26:57-68; Lc. 22:54-55, 63-71; Jn. 18:12-14, 19-24)
53 Jesɨc nanɨcta̱ Jesús ju̱t́ it́ jém co̱bacpɨc pa̱nij aŋjagooyi. Jemum aŋtuuma̱yaj jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj, con jém wɨd́ayt́am y con jém escribaspɨc maestroyaj. 54 Jém Peto ijuumacpoyñe jém Jesús. Jesɨc núct́im mex je jém co̱bacpɨc pa̱nij it́ɨccɨɨm. Iwaganaco̱ñ jém policía aŋcɨɨm. Sampa jém Peto con jeeyaj jém juctɨcɨɨm.
55 Jesɨc jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj con jém más mɨjpɨc aŋjagooyiyaj, jém Sanhedrín, imétsyajpa tu̱m icumɨgoypaap Jesús iga accaata̱iñ. Pero d́a ipádáy jém it́áŋca. 56 Tsa̱m wa̱t́i jém testigo icumɨgóypa jém Jesús, pero jeeyaj d́a tu̱mt́ia̱ jém iŋma̱t́iyaj. 57 Algunos jém pɨxiñt́am te̱ñchucum iga icumɨgóypa jém Jesús. Nɨmyaj:
58 —Ammatoŋta yɨ́p pɨ̱xiñ iga nɨmpa: “Ɨch ammɨswatpa yɨ́p mɨjpɨc ma̱stɨc jém watneta̱wɨɨp cɨɨmɨ, jesɨc tucunaja̱ma ɨch aŋwatpa tuŋgac ma̱stɨc jém d́apɨc watne cɨɨmɨ.”
59 Pero jém pɨxiñt́am d́at́im tu̱mt́ia̱ jém iŋma̱t́i.
60 Jesɨc te̱ñchucum jém co̱bacpɨc pa̱nij jém pɨxiñt́am aŋcucmɨ. Icwácpa jém Jesús. Iñɨ́máypa:
—¿Que d́a iŋcutsoŋpa t́i sɨ́p iñɨmyaj contra mimich?
61 Pero jém Jesús d́a jɨypa. D́a t́i icutsoŋpa. Jesɨc e̱ybɨc jém pa̱nij aŋjagooyi icwác jém Jesús. Iñɨ́máy:
—¿Que mich miCristo? ¿Que micham jém Yucmɨpɨc Dios miMa̱nɨc?
62 Jesɨc Jesús icutsoŋ. Iñɨ́máy:
—Aɨcham. Micht́am ánixt́ámpa aɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, cuando aco̱ñpa jém tanJa̱tuŋ Dios iŋwɨ̱mɨ. Ánixt́ámpat́im cuando amiñgacpa sɨŋyucmɨ jém ucsaŋjo̱m.
63 Jesɨc jém co̱bacpɨc pa̱nij ichobɨychíccujac iyoot́i iga agui jóyñe. Nɨmpa:
—¿T́iiga tammétspa tuŋgac testigo? 64 Mimicht́am immatoŋneta iga tsa̱m icujɨypa tanDios. ¿Jesɨc t́i iñjɨ̱stámpa? ¿Jup castigo tanchiiba?
Jesɨc it́u̱mpɨy jém aŋjagooyiyaj nɨmyaj iga accaata̱iñ jém Jesús.
65 Jesɨc algunos moj ichujcayaj jém Jesús. Iŋmónayyaj iixcuy. Moj ixoŋyaj. Nɨ́mayt́a̱ Jesús:
—Siiga nu̱ma mixabio, anɨ́maayɨ i̱ mixoŋ.
Cɨɨjuŋcotta̱ Jesús jém ma̱stɨc ipolicía icɨɨjo̱m. Jeeyaj it́ojayyajpa iwiñpac.
Jém Peto iŋnécpa iga iixpɨcpa Jesús
(Mt. 26:69-75; Lc. 22:56-62; Jn. 18:15-18, 25-29)
66 Jém Peto tsɨ́y naxwiñ, tsɨ́y aŋcɨɨm. Miñ tu̱m yo̱mo, jém pa̱nij aŋjagooyi imozo. 67 Mu iix iga sampa jém Peto, jesɨc jém yo̱mo iámmats, iñɨ́máy:
—Mich mixɨɨbat́im con jém Jesús jém Nazaretpɨc pɨ̱xiñ.
68 Jesɨc jém Peto iŋnécpa. Nɨmpa:
—D́a ánixpɨcpa jém pɨ̱xiñ. Ni d́a anjo̱doŋ t́i sɨ́p iññɨm.
Jesɨc nɨc jém Peto jém puerta aŋna̱ca. Jesɨgam aŋwejpa tu̱m ca̱yu. 69 Jém yo̱mo e̱ybɨct́im agui iámpa jém Peto, moj iñɨ́máy jém it́yajwɨɨp je̱m:
—Yɨ́p pɨ̱xiñ tu̱m de jeeyaj.
70 Pero e̱ybɨct́im iŋnéc jém Peto iga d́a iixpɨcpa jém Jesús. Jesɨc ocmɨ tuŋgagam pɨ̱xiñ nɨmpa:
—Nu̱ma mimich tu̱m de jeeyajpɨc. Quejpa iga Galileapɨc mipɨ̱xiñ. Je̱mpɨct́im miŋmatpa juuts jeeyaj.
71 Jesɨc jém Peto pɨ̱mi jóyñe. Moj malmaljɨ̱yi. Nɨmpa:
—Wɨ̱jo̱dios iga d́a ánixpɨcpa jém pɨ̱xiñ, jém miñɨmpaap.
72 Jesɨc jeet́i rato e̱ybɨc aŋwej jém ca̱yu. Jém Peto ijɨ̱s t́i iñɨ́máy jém Jesús iga: “Antes que wɨscɨy aŋwejpa jém ca̱yu, mimich anaŋnécpa túccɨy iga d́a ánixpɨcpa.” Cuando ijɨ̱s jém Peto t́i iñɨ́máy jém Jesús, moj we̱ji.