16
Acpɨsta̱ jém Jesús
(Mt. 28:1-10; Lc. 24:1-12; Jn. 20:1-10)
Jesɨc jém tuŋgac ja̱ma cuando nasum jém jejcuyja̱ma, jém yo̱mtam nɨc ijuy jém especia jém cɨ̱npáppɨc iga icámáypa jém Jesús imɨjta̱y. It́yaj jém Malía Magdalena, jém Salomé y jém Jacobo ia̱pa jém Malía. Jesɨc icuqueja̱ma, jém wiñt́ipɨc ja̱ma de jém semana, joccuquej, nɨcyaj jém tsaajoscɨɨm jém yo̱mtam. Iganam nɨquiyaj tuŋjo̱m jém yo̱mtam moj ijɨ̱syaj, nanɨ́mayyajta̱p:
—¿Pero i̱ wɨa̱p iŋjoobáy jém mɨjpɨc tsa, jém jos aŋnúccuy?
Pero cuando núcyaj jém tsaajoscɨɨm iixyaj iga jém mɨjpɨc tsa, jém jos aŋnúccuy, aŋjoobayñeta̱wum. Jesɨc tɨgɨyyaj jém yo̱mtam jém tsaajosjo̱m. Jemum iixyaj iga co̱ñ tu̱m wo̱ñjaychɨ̱xi jém josjo̱m jém aŋwɨ̱mɨpɨc lado. Iccámne tu̱m yagats yoot́i agui po̱po. Jém yo̱mtam tsa̱m aŋjécyaj. Pero jém pɨ̱xiñ iñɨ́máy jém yo̱mtam:
—Odoy cɨ̱ŋtaamɨ. Micht́am sɨ́p immétsta jém Jesús, jém Nazaretpɨc pɨ̱xiñ, jém cunúnta̱wɨɨp cunusyucmɨ. Pero sɨɨp acpɨsneta̱wum. D́am i̱ yɨɨm. Ámtaamɨ ju̱t́ tsagayñeta̱ id́ɨc jém imɨjta̱y. Sɨɨp nɨ̱gɨ nɨ́maayɨ jém icuyujcɨɨwiñ y jém Peto iga: “Aŋjagóypa iñɨc jém Jesús jém naxyucmɨ de Galilea. Jemɨgam íñixt́ámpa juuts miñɨ́mayñeta.”
Jesɨc putyaj jém tsaajosjo̱m jém yo̱mtam. Nɨc poyi̱mɨ. Tsa̱m aŋjécneyaj. Agui cuetsayyajpa. D́a i̱ iŋmadayyaj t́i iñascayaj porque tsa̱m cɨ̱ŋneyaj.
Jesús iwiñquejáy jém Malía Magdalena
(Jn. 20:11-18)
Jesɨc cuando acpɨsta̱wum jém Jesús, icuqueja̱ma, tsuuyt́im, jém wiñt́ipɨc ja̱ma de la semana, iwiñquejáy jém Malía Magdalena, jém it́obayñewɨɨp Jesús jém siete mal espíritu. Jém yo̱mo jém mojwɨɨp iwiñquejáy Jesús. 10 Jesɨc jém Malía Magdalena nɨc iám jém icuyujcɨɨwiñ. Jeeyaj agui aŋyácneyaj, agui wejyajpa. Jém Malía iŋmadayyaj iga iwiñquejayñe jém Jesús. 11 Cuando imatoŋyaj iga pɨsneum jém Jesús y iga jém Malía iixñeum, jesɨc jém Jesús icuyujcɨɨwiñ d́a icupɨcyajpa.
Jesús iwiñquejáy wɨste̱n jém icuyujcɨɨwiñ
(Lc. 24:13-35)
12 Jesɨc ocmɨ Jesús iwiñquejáy wɨste̱n jém icuyujcɨɨwiñ cuando nɨcyajpa tuŋjo̱m. Aŋcacne iámooyi. D́a iixpɨcyaj. 13 Jesɨc jém wɨste̱n nɨc iŋmadayyaj los de más iga pɨsneum jém Jesús, pero d́at́im icupɨcyajpa.
Jesús icutsat jém icuyujcɨɨwiñ iga nɨguiñ najɨyooyi
(Mt. 28:16-20; Lc. 24:36-49; Jn. 20:19-23)
14 Jesɨc ocmɨ iwiñquejáy Jesús jém once icuyujcɨɨwiñ iganam wícpa ixɨɨyaj. Iwogáy Jesús jém icuyujcɨɨwiñ porque tsa̱m maloyaj ia̱nama y d́a icupɨcyajpa iga acpɨsneta̱wum jém Jesús juuts nɨmyajpa jém iixñeyajwɨɨp. 15 Iñɨ́máy jeeyaj:
—Nɨctaamɨ icuwɨ̱t́i yɨ́p naxyucmɨ. Aŋmadayya̱jɨ jém wɨbɨc aŋma̱t́i it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am iga Dios icɨacputtooba. 16 Siiga i̱ icupɨcpa jém wɨbɨc aŋma̱t́i y acchiŋta̱p, jesɨc Dios icɨacputpa. Jém d́apɨc icupɨcyajpa jém wɨbɨc aŋma̱t́i, ipɨctsoŋpa jém mɨjpɨc castigo. 17 Como tu̱m seña anchiiba jém ampɨ̱mi jém acupɨcneyajwɨɨp iga wɨa̱iñ it́opyaj jém mal espíritu ɨch annɨyi̱mɨ. Wɨa̱pt́im iŋmatyaj tuŋgac aŋmat́i̱mɨ. 18 Siiga imatspa tu̱m tsa̱ñ o siiga iucpa algun veneno, d́a t́i iwadáypa. Siiga ichɨgáypa ico̱bac jém mɨmneyajwɨɨp, jesɨc pɨspa.
Jesús químpa e̱ybɨc sɨŋyucmɨ
(Lc. 24:50-53)
19 Jesɨc jém tánO̱mi Jesús cuando yaj iŋmadáy jém icuyujcɨɨwiñ, nanɨcta̱ sɨŋyucmɨ, nɨc co̱ñi jém tanJa̱tuŋ Dios iŋwɨ̱mɨ. 20 Jesɨc jém Jesús icuyujcɨɨwiñ nɨcyajpa najɨ́yooyi ju̱t́quej. Jém tánO̱mi tsa̱m iyo̱xpát iga wɨa̱iñ iwatyaj jém milagro. Jesɨc quejpa iga Dios icutsat jém wɨbɨc aŋma̱t́i. Jemum cuyaj.