26
Ijɨ̱syaj jém ienemigoyaj jutsa̱p imatsyaj Jesús
(Mr. 14:1-2; Lc. 22:1-2; Jn. 11:45-53)
Cuando yaj iŋmat Jesús, iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—Mimicht́am iñjo̱doŋtam iga wɨsna ja̱ma naspa jém pascuasɨŋ y ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, acɨɨjuŋcotta̱p iga acunúnta̱p cunusyucmɨ.
Jesɨc aŋtuuma̱yajpa jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj con jém escribaspɨc maestroyaj y con jém Israelpɨc wɨd́ayt́am. Aŋtuuma̱yajpa jém co̱bacpɨc pa̱nij, jém Caifás, ipalacio. Jemum moj ijɨ̱syaj jutsa̱p icumɨgoyyaj jém Jesús iga imatsyajpa iga iccaayajpa. Pero nɨmyajpa jém aŋjagooyiyaj:
—D́a tammatspa yɨ́p sɨŋjo̱m, jesɨc d́a cujínayyajpa jém pɨxiñt́am.
Tu̱m yo̱mo iccámáypa jém perfume Jesús ico̱bacyucmɨ
(Mr. 14:3-9; Jn. 12:1-8)
It́ Jesús jém attebet Betania, núc jém Ximoj it́ɨccɨɨm, jém cupúgayñewɨɨp id́ɨc iña̱ca. Icunúc tu̱m yo̱mo con tu̱m tsaafrasco comne jém aceite jém cɨ̱npáppɨc jém aguipɨc tsoowɨ́y. Cuando co̱ñ Jesús jém mesacɨɨm, jém yo̱mo icutegáy jém aceite ico̱bacyucmɨ. Cuando iixyaj jém icuyujcɨɨwiñ agui jóyyaj. Nɨmyaj:
—¿T́iiga it́ecmɨ̱chca yɨ́p aceite? Meega tammáypa, tampɨctsoŋpa jáyaŋ tumiñ. Wɨa̱p tanyo̱xpátta jém yaacha̱yajpáppɨc.
10 Jesɨc Jesús icutɨɨyɨ́y t́i sɨ́p iñɨmyaj jém icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́máy:
—Odoy moogɨɨyɨ yɨ́p yo̱mo. Sɨ́p awɨ̱wadáy. 11 Jém yaacha̱yajpáppɨc siempre iŋwaganait́t́ámpa. Pero aɨch d́a siempre maŋwaganait́t́ámpa. 12 Acutegáy jém yo̱mo jém aceite ammɨjta̱yyucmɨ juuts cuando cumta̱p tu̱m tsúts. 13 Nu̱ma mannɨ́máypa iga ju̱t́quej aŋmatta̱p jém wɨbɨc aŋma̱t́i icuwɨ̱t́i yɨ́p naxyucmɨ, aŋmatta̱pt́im t́i awadáy yɨ́p yo̱mo iga jém pɨxiñt́am ijɨ̱syajiñ t́i iwat yɨ́p yo̱mo.
Jém Judas icɨɨjuŋcot jém Jesús
(Mr. 14:10-11; Lc. 22:3-6)
14 Ocmɨ tu̱m de jém docepɨc icuyujcɨɨwiñ iñɨ̱yi Judas Iscariote nɨc iniŋmat jém pa̱nij aŋjagooyiyaj. 15 Iñɨ́máy jém pa̱nijyaj:
—¿Jutsaŋ anyojpa siiga aŋcɨɨjuŋcotpa jém Jesús?
Jesɨc jeeyaj iyojyaj treinta tumiñ de plata. 16 Dende jeet́i rato moj ijɨ̱s jém Judas jutsa̱p icɨɨjuŋcot jém Jesús.
Wícmoŋpa jém tánO̱mi iwatpa jém Santa Cena
(Mr. 14:12-25; Lc. 22:7-23; Jn. 13:21-30; 1 Co. 11:23-26)
17 Núc jém sɨŋ cuando cútta̱p jém caxt́ána̱ñi sin levadura. Jesɨc jém wiñt́ipɨc ja̱ma jém Jesús icuyujcɨɨwiñ icunúcyaj. Icwácyaj, iñɨ́mayyaj Jesús:
—¿Ju̱t́ iñxunpa iga aŋwɨ̱tsacpa it́u̱mpɨy cosa iga tawíctámpa jém pascuasɨŋ?
18 Jesús iñɨ́máy icuyujcɨɨwiñ:
—Nɨctaamɨ jém attebet Jerusalén. Cuando miñúctámpa tu̱m tɨccɨɨm, impátpa tu̱m pɨ̱xiñ. Nɨ́maayɨ: “Nɨmpa jém amMaestro iga sɨɨp núcum jém hora iga cupacpa jém anyo̱xacuy. Anacnaspa jém pascuasɨŋ mich iñt́ɨccɨɨm con aŋcuyujcɨɨwiñ.”
19 Jesús icuyujcɨɨwiñ iwatyaj it́u̱mpɨy cosa juuts ipɨɨmɨ́y. Iwatyajpa jém wíccuy iga icnaspa jém pascuasɨŋ.
20 Jesɨc tsuuya̱wum i̱t́i, co̱ñyaj Jesús jém mesacɨɨm con jém doce icuyujcɨɨwiñ. 21 Iganam wícyajpa, nɨmpa Jesús:
—Nu̱ma mannɨ́máypa, tu̱m de mimicht́am aŋcɨɨjuŋcotpa jém ánenemigo icɨɨjo̱m.
22 Jesɨc jém icuyujcɨɨwiñ tsa̱m aŋyácyaj. Moj nacwácyajta̱ji entre jeeyaj. Cada tu̱mtu̱m nɨm:
—MánO̱mi, ¿que aɨcham?
23 Icutsoŋ Jesús. Nɨmpa:
—Jém aŋwaganaso̱npaap caxt́ána̱ñi tu̱mt́i chi̱majo̱m, jeam jém acɨɨjuŋcotpaap ánenemigo icɨɨjo̱m. 24 Jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ tienes que iñascaaba juuts nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i ju̱t́ jayñeta̱, pero agui uuguyt́im jém pɨxiñt́am jém acɨɨjuŋcotpáppɨc, wɨ̱ id́ɨc meega d́a nay.
25 Ocmɨ jɨy jém Judas jém icɨɨjuŋcotpaap. Nɨmpa:
—MamMaestro, ¿que aɨcham?
Jesús iñɨ́máy:
—Mimicham.
26 Iganam wícyajpa, Jesús imatspɨc jém caxt́ána̱ñi. Cuando yaj iŋwejpát Dios, iwéc jém caxt́ána̱ñi, ichi icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́máy:
—Yɨ́p caxt́ána̱ñi ɨch ammɨjta̱y, cúttaamɨ.
27 Ocmɨ ipɨc tu̱m copa jém uvas iñɨ, iŋwejpát Dios. Ichi jeeyaj. Iñɨ́máy:
—Uctaamɨ iñt́u̱mpɨyt́am. 28 Yɨ́p ɨch annɨɨpiñ jém antegaypáppɨc iga aŋwatpa jém jo̱mipɨc trato iga aŋwɨ̱tsagáypa jáyaŋ jém pɨxiñt́am it́áŋca. 29 Mannɨ́may-t́ámpa mimicht́am iga dende sɨɨp d́a ánucpa jém uvas iñɨ hasta que núcpa jém ja̱ma iga ánucpa e̱ybɨc con mimicht́am ju̱t́ iŋjacpa anJa̱tuŋ Dios.
30 Jesɨc yaj iwanyaj tu̱m wa̱ñi, nɨcyaj jém co̱tsɨcyucmɨ.
Iŋmatpa Jesús iga iŋnécpa jém Peto
(Mr. 14:26-31; Lc. 22:31-34; Jn. 13:36-38)
31 Ocmɨ Jesús iñɨ́máy icuyujcɨɨwiñ:
—Mimicht́am iñt́u̱mpɨyt́am tsa̱m micɨ̱ŋtámpa y ampoychactámpa aŋcut́um yɨ́pt́im tsuu. Porque nɨmpa así jém Dios iŋma̱t́i ju̱t́ jayñeta̱: “Accaata̱p jém iwatpáppɨc cuenta jém borregoyaj. Jém borregoyaj cupóyayyajpa.” 32 Pero ocmɨ cuando apɨspa, aŋjagoyñeeba annɨc jém naxyucmɨ de Galilea.
33 Jesɨc Peto iñɨ́máy jém Jesús:
—Aunque it́u̱mpɨy tsa̱m cɨ̱ŋyajpa y michacyajpa iŋcut́um, más aɨch d́a acɨ̱ŋpa y d́a maŋcupóyáypa.
34 Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—Nu̱ma mannɨ́máypa iga yɨ́pt́im tsuu antes que aŋwejpa jém ca̱yu mich anaŋnécpa tuccɨy.
35 Jém Peto iñɨ́máy:
—Aunque tawagaaccaata̱iñ con mimich, ɨch d́a manaŋnécpa.
It́u̱mpɨy jém icuyujcɨɨwiñ nɨmyajt́im je̱mpɨc.
Jesús iŋwejpát Dios jém lugar Getsemaní
(Mr. 14:32-42; Lc. 22:39-46)
36 Jesɨc nɨcyaj Jesús con jém icuyujcɨɨwiñ tu̱m lugar iñɨ̱yi Getsemaní. Nɨmpa Jesús:
—Co̱ñt́aamɨ yɨɨm iganam ɨch anɨcpa jemɨc iga anaŋwejpátpa Dios.
37 Jesɨc Jesús ininɨc uxaŋ más juumɨ jém Peto y icuɨstɨc jém Zebedeo ima̱nɨctam. Tsa̱m pɨ̱mi aŋyác Jesús, tsa̱m ijɨ̱spa t́i iñascaaba. 38 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém tucute̱n icuyujcɨɨwiñ:
—Ɨch agui pɨ̱mi aŋyácne ána̱namaŋjo̱m hasta quénam acaatooba. Tsɨ́yt́aamɨ yɨɨm, odoy moŋtaamɨ, nawattamta̱jɨ cuenta.
39 Jesɨc ocmɨ Jesús nɨc uxaŋ más juumɨ. Tocsneactɨŋ. Moj iŋwejpát Dios. Nɨmpa:
—ManJa̱tuŋ, siiga iŋwɨ̱aŋja̱m odoy jɨɨcɨ iga annascaaba yɨ́p mɨjpɨc yaacha̱ji. Pero odoy wa̱tɨ juuts ɨch ansunpa. Wa̱tɨ juuts mich iŋwɨ̱aŋja̱m.
40 Jesɨc se̱t e̱ybɨc Jesús ju̱t́ ichac jém tucute̱n icuyujcɨɨwiñ. Moŋyajpa. Iñɨ́máy jém Peto:
—¿Mimoŋpa Peto? ¿Que d́a wɨa̱p imvivoja̱ con aɨch ni tu̱m hora? 41 Odoy moŋtaamɨ, nawattamta̱jɨ cuenta. Aŋwejpáttaamɨ Dios iga odoy i̱ wɨa̱iñ micutɨ́tsta iga micmalwattámpa. Nu̱ma, jém íña̱nama iwattooba juuts ixunpa Dios, pero jém immɨjta̱y d́a iwɨ̱aŋja̱m.
42 Jesɨc e̱ybɨct́im nɨc Jesús iŋwejpát Dios. Nɨmpa:
—ManJa̱tuŋ, siiga d́a wɨa̱p aŋcɨacput yɨ́p mɨjpɨc yaacha̱ji, jesɨc wa̱tɨ juuts mich iŋwɨ̱aŋja̱m.
43 Ocmɨ e̱ybɨc se̱t Jesús ju̱t́ it́ icuyujcɨɨwiñ. Tsa̱m moŋyajpa. D́a tojtooba iixcuy porque tsa̱m moŋtooba. 44 Jemum ichac jém icuyujcɨɨwiñ. E̱ybɨct́im nɨc iŋwejpát Dios tres vecesam. Nɨmpa jeet́im aŋma̱t́i. 45 Jesɨc se̱t e̱ybɨc ju̱t́ it́ jém icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́máy:
—Sɨɨp nu̱ma moŋtaamɨm, jejtaamɨm. Sɨɨp núcum jém hora iga ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, acɨɨjuŋcotta̱p jém malopɨc pɨxiñt́am icɨɨjo̱m. 46 Tsucumtaamɨm, tanɨctámpam porque miñpam jém acɨɨjuŋcotpaap.
Matsta̱ Jesús
(Mr. 14:43-50; Lc. 22:47-53; Jn. 18:2-11)
47 Iganam sɨ́p ijɨy Jesús, núc jém Judas jém it́wɨɨp id́ɨc con jém doce icuyujcɨɨwiñ. Iwaganamiñyaj tsa̱m jáyaŋ jém pɨxiñt́am. Inimiñyaj espada y jém cuy iga icótspa. Icutsadayyaj jém pa̱nij aŋjagooyi y jém wɨd́ayt́am. 48 Jém Judas, jém icɨɨjuŋcotpaap Jesús, iwadáy jém pɨxiñt́am tu̱m seña. Iñɨ́máy:
—Jém anaŋna̱catsútspaap, jeam. Matstaamɨ.
49 Jesɨc jém Judas icunúc jém Jesús. Iñɨ́máy:
—MamMaestro, xutsóy.
Jesɨc iŋna̱catsúts. 50 Jesús iñɨ́máy:
—¿Amigo, t́i miñ imméts?
Jesɨc icunúcyaj jém miññeyajwɨɨp. Imatsyaj jém Jesús. Nanɨcta̱wum preso.
51 Pero tu̱m jém iwaganait́wɨɨp Jesús, it́op tu̱m espada, it́ɨŋquímáy it́a̱tsɨc jém co̱bacpɨc pa̱nij imozo. 52 Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—Co̱tɨ jém espada iñacjo̱m. Porque it́u̱mpɨy jém áŋa̱yajpáppɨc con espada, con espadat́im accaata̱p. 53 ¿Que d́a iñjo̱doŋ iga ɨch wɨa̱p aŋwágáy Dios iga acutsadáyiñ doce legiones jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am y yɨ́pt́i rato acutsadáypa? 54 Pero siiga aŋwatpa je̱mpɨc, ¿jutsa̱p icupac jém aŋma̱t́i ju̱t́ jayñeta̱ iga ayaachwatta̱p?
55 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém miññeyajwɨɨp:
—¿Que miñ ammatsta con espada y jém cuy juuts tu̱m anúmpaap? It́u̱mpɨy ja̱ma accuyujóypa ma̱stɨcjo̱m, d́a nunca ammatsta.
56 It́u̱mpɨy yɨ́p cosa iñascaaba Jesús iga cupacpa juuts ijaychacne jém wiñɨcpɨc aŋmat́cɨɨwiñ.
Jesɨc it́u̱mpɨy jém icuyujcɨɨwiñ yaj cupóyaayiyaj. Icut́um tsɨ́y jém Jesús.
Nanɨcta̱ Jesús jém co̱bacpɨc pa̱nijcɨɨm
(Mr. 14:53-65; Lc. 22:54-55, 63-71; Jn. 18:12-14, 19-24)
57 Jesɨc jém imatsneyajwɨɨp Jesús ininɨcyaj jém Caifás iwiñjo̱m, jém co̱bacpɨc pa̱nij aŋjagooyi. Jemum aŋtuuma̱neyaj wa̱t́i jém escribaspɨc maestroyaj y jém wɨd́ayt́am. 58 Jém Peto ijuumactúŋɨyñe hasta jém co̱bacpɨc pa̱nij iaŋcɨɨm. Jemum tɨgɨy, cooñaŋjac jém Peto con jém policía. Iixt́ooba t́i nawatta̱p jém Jesús.
59 Jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj con it́u̱mpɨy jém wɨd́ayt́am, jém Sanhedrín, imétsyajpa tu̱m cumɨgoypaap iga accaata̱iñ Jesús. 60 Pero d́a ipátyaj jém nɨmyajpáppɨc iga imalwatne. Tsa̱m jáyaŋ pɨ̱xiñ icumɨgoyyajtooba id́ɨc jém Jesús, pero d́a wɨa̱p. Ocmɨ miñ wɨste̱n jém pɨ̱xiñ jém icumɨgoypaap. 61 Nɨmyaj:
—Yɨ́p pɨ̱xiñ nɨmpa iga: “Ɨch wɨa̱p ammɨswat jém Dios ima̱stɨc, jesɨc tucunaja̱ma e̱ybɨc anactsucumpa.”
62 Jesɨc te̱ñchucum jém co̱bacpɨc pa̱nij, iñɨ́máy Jesús:
—¿Que d́a iŋcutsoŋpa? ¿D́a immatoŋ t́i sɨ́p iñɨmyaj contra mimich?
63 Pero Jesús d́a jɨypa. Jém co̱bacpɨc pa̱nij aŋjagooyi iñɨ́máy:
—Odoy amɨgóyaayɨ porque jém vivopɨc Dios taixpa. Anuntanɨ́maayɨ siiga nu̱ma mimicham miCristo jém Dios miMa̱nɨc.
64 Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—Juuts mich miñɨm. Pero mannɨ́máypa iga dende sɨɨp ánixt́ámpa aɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, cuando aco̱ñ jém tanJa̱tuŋ Dios iŋwɨ̱mɨ, jém tsa̱mpɨc iniit́ ipɨ̱mi. Ánixt́ámpat́im cuando amiñgacpa sɨŋyucmɨ jém ucsaŋjo̱m.
65 Jesɨc jém co̱bacpɨc pa̱nij ichiccujac iyoot́i iga quejiñ iga icujɨypa Dios. Nɨmpa:
—Yɨ́p pɨ̱xiñ icujɨypa tanDios. ¿T́iiga tammétstámpa tuŋgac testigo? Mimicht́am sɨɨp immatoŋneta iga tsa̱m icujɨypa tanDios. 66 ¿T́i iñjɨ̱stámpa?
Nɨmyajpa jém miññeyajwɨɨp:
—Iniit́ la culpa. Wɨ̱ iga tanaccaaba.
67 Ocmɨ ichujcaayyaj iwiñpac. Ixoŋyaj. Tuŋgac it́ojáy iwiñpac. 68 Nɨmyaj:
—Siiga micham miCristo, anɨ́maayɨ i̱ micóts.
Jém Peto iŋnéc iga iixpɨc jém Jesús
(Mr. 14:66-72; Lc. 22:56-62; Jn. 18:15-18, 25-27)
69 Iganam co̱ñ jém Peto aŋcɨɨm, miñ tu̱m yo̱mo jém icuyo̱xapaap jém pa̱nij. Iñɨ́máy jém Peto:
—Mich iŋwaganasɨɨbat́im jém Jesús, jém Galileapɨc pɨ̱xiñ.
70 Pero jém Peto iŋnéc iga iwaganasɨɨba Jesús. Iñɨ́máy jém yo̱mo:
—D́a anjo̱doŋ t́i sɨ́p iññɨm.
71 Cuando nɨc jém Peto jém corredor, tuŋgac jém yo̱mo iixpɨct́im, iñɨ́máy jém it́yajwɨɨp je̱m:
—Yɨ́p pɨ̱xiñ iwaganasɨɨba jém Jesús jém Nazaretpɨc.
72 E̱ybɨct́im iŋnéc jém Peto. Nɨmpa:
—Wɨ̱jo̱dios, d́a ánixpɨcpa.
73 Tu̱m rato más, algunos jém it́yajwɨɨp je̱m, icunúcyaj jém Peto, iñɨ́máy:
—Nu̱ma mich tu̱m jeepɨct́im mipɨ̱xiñ, tsa̱m wɨ̱quejpa hasta iniŋma̱t́i iga Nazaretpɨc mipɨ̱xiñ.
74 Jesɨc jém Peto moj malnɨ̱mi. Nɨmpa:
—Wɨ̱jo̱dios, ɨch d́a ánixpɨcpa yɨ́p pɨ̱xiñ.
Jeet́i rato aŋwej jém ca̱yu. 75 Jesɨc jém Peto ijɨ̱s t́i iñɨ́máy Jesús cuando iñɨ́máypa iga: “Mich anaŋnécpa tres veces antes que aŋwejpa jém ca̱yu.” Jesɨc put aŋsɨ̱cmɨ jém Peto. Pɨ̱mi wejpa porque agui aŋyácne.